Čo zabilo vrchársky bicykel? Jednoducho extrémne vysoká rýchlosť pretekov
Fotogaléria (75) Tadej Pogačar vyhral Tour de France 2025 takmer výhradne na aerodynamickom bicykli a aj druhý muž celkového poradia Jonas Vingegaard si zvolil aero model Cervélo S5 na každú jednu cestnú etapu.
Okrem rovinatej časovky odjazdil Pogačar všetky etapy Tour de France na aero bicykli Colnago Y1Rs.
Aj keď majú profesionálni cyklisti k dispozícii veľmi ľahké bicykle, čoraz častejšie siahajú po aerodynamických modeloch, a to aj v horských etapách.
Prečo je to tak? Aký to má vplyv? Čo to znamená pre profesionálnu cyklistiku? A mali by sme sa teda svojich ľahkých bicyklov zbaviť?
Čo sa vlastne deje?
Pogačar vyhral na tohtoročnej Tour štyri etapy. Okrem štvrtého dňa s dojazdom do Rouenu, kde sa finišovalo do mierneho stúpania, išlo vo všetkých prípadoch o kopcovité dojazdy. Na Mûr-de-Bretagne, Hautacame a horskej časovke na Peyragudes.
Vo všetkých týchto etapách jazdil na modeli Colnago Y1Rs, teda čistokrvnom aero bicykli zameranom na rýchlosť.
Hoci mal k dispozícii aj ľahší Colnago V5Rs, ktorý sa bez problémov dostane na limit UCI 6,8 kg, vo väčšine prípadov uprednostnil ťažší Y1Rs.
Pogačarov pretekársky bicykel Colnago Y1Rs v majstrovskej verzii váži presne 7,57 kg, zatiaľ čo jeho Colnago V5Rs malo 6,765 kilogramu, a teda o 35 gramov menej, než je minimálny limit Medzinárodnej cyklistickej únie.
Na horskú časovku Pogačar dostal špeciálny čierny rám bez perleťového bieleho laku, v kombinácii s ľahšími kolesami a bez omotávky na riadidlách, aby sa ušetrilo čo najviac hmotnosti.
Aj tak však mal tento bicykel s hlbšími rámovými profilmi a aerodynamickým kokpitom stále o niekoľko stoviek gramov viac ako jeho odľahčený variant V5Rs.
Prečítajte si tiež
- Lekár a vedec, ktorý pomohol Tadejovi Pogačarovi na vrchol: Cyklistika je dnes absolútne čistá
- Bicykle na Tour de France 2025, zoradené od najlacnejšieho po najdrahší
„Ale Pogačar by vyhral na hocičom!“
To je síce pravda. Pogačar je možno najlepší cyklista všetkých čias a pravdepodobne by dokázal vyhrať aj na skladačke.
No nebol jediný, kto jazdil na aero bicykli. Jonas Vingegaard si vybral Cervélo S5 pre každú etapu na ceste.
Jeho bicykel vo veľkosti 51 cm vážil 7,38 kg, v konfigurácii s jednoprevodníkom, aero kolesami Reserve, cyklopočítačom a prázdnymi fľašami.
Počas Tour menil hĺbku ráfikov aj prevodníky, takže v horách mohla byť hmotnosť trochu nižšia.
Napriek tomu platí, že nový model Cervélo R5, na ktorom odjazdil niekoľko etáp Matteo Jorgenson, mal vo veľkosti 58 len 7,03 kg, takže vo veľkosti 51 by určite vážil menej než Vingegaardov S5.
Hoci Dán tento rok nezískal etapové víťazstvo a vo všetkých horských finišoch nestačil na Pogačara, jeho tímový kolega Simon Yates vyhral desiatu etapu s ôsmimi katagorizovanými stúpaniami a dojazdom na Mont-Dore. Aj on si zvolil model S5.
Bicykle Tadeja Pogačara na Tour de France 2025
- Colnago V5Rs
- Colnago Y1Rs
- Colnago Y1Rs (odľahčená verzia)
- Colnago Y1Rs (špeciál na horskú časovku)
- Colnago TT1 (časovka)
Aký veľký rozdiel je vlastne medzi aero a vrchárskymi bicyklami?
Rozdiel medzi aerodynamickým a vrchárskym bicyklom si môžeme ilustrovať na kráľovskej osemnástej etape Tour de France 2025.
Merala 171,5 km, viedla z Vifu do Courchevelu cez Alpy a obsahovala 5450 výškových metrov.
Na programe boli tri stúpania kategórie hors: Col du Glandon, Col de la Madeleine a záverečný výstup na obávaný Col de la Loze.
Víťaz tejto etapy, Ben O’Connor, zaútočil hneď na úpätí posledného stúpania a prišiel do cieľa osamote. Aj on pretekal na aero bicykli, konkrétne na modeli Propel od Giantu.
Jeho priemerná rýchlosť na celej etape bola 33,87 km/h. Podľa Stravy išiel po takmer 26 km dlhom Col de la Loze, kde šiel celý čas sám, priemerne 22,5 km/h.
Pri takejto rýchlosti už aerodynamika výrazne stráca význam. Väčšina výrobcov uvádza, že aerodynamické výhody sa začínajú prejavovať až nad rýchlosťou približne 25 km/h.
Okrem toho, všetky moderné aero produkty sú optimalizované pre rýchlosti okolo 40 až 50 km/h.
Colnago napríklad tvrdí, že „v reálnych podmienkach testovania si Y1Rs vyžaduje o 20 wattov menej než V4Rs na udržanie rýchlosti 50 km/h. Ide o významnú výhodu v rýchlych pretekoch a veterných podmienkach.“
Ak však použijeme online kalkulačku na výpočet výkonu pri danej rýchlosti, dostaneme tieto údaje:
Pri rovnakých podmienkach, vrátane čelnej plochy aj valivého odporu, je rozdiel medzi bicyklami s polkilovým rozdielom hmotnosti menej ako 2 watty.
Prečo teda profíci siahajú po aero bicykloch?
Rozdiel dvoch wattov počas hodiny jazdy nie je dramatický a navyše vôbec nezohľadňuje aerodynamickú výhodu rámu.
V rýchlejších úsekoch stúpania, kde O’Connor presahoval rýchlosť 50 km/h, by sa rozdiel vo váhe úplne stratil v prospech lepšej aerodynamiky.
A to ani nehovoríme o tom, koľko energie ušetril O’Connor počas predchádzajúcich 145 km a 17 predchádzajúcich etáp.
Preteky sú jednoducho čoraz rýchlejšie.
Tohtoročnú Tour de France vyhral Pogačar s najvyššou priemernou rýchlosťou v histórii pretekov 42,8491 km/h, čo je o 0,7 km/h viac než predchádzajúci rekord.
Jazdiť rýchlo je exponenciálne náročnejšie. Výkon potrebný na jeho prekonanie totiž rastie s treťou mocninou rýchlosti.
Jednoducho povedané, čím rýchlejšie jazdíte, tým prudšie rastie odpor vzduchu.
Zvýšiť rýchlosť z 30 na 40 km/h je teda oveľa jednoduchšie než z 40 na 50 km/h, hoci v oboch prípadoch ide o desaťkilometrový rozdiel.
Ak jazdec dokáže šetriť energiu každý deň, môže si vytvoriť rozhodujúcu výhodu práve vo chvíli, keď sa preteky rozhodujú.
Čo to znamená pre profesionálov?
V pelotóne skončila éra vrchárskych bicyklov.
Ak ostane limit UCI na 6,8 kg a moderné aero bicykle sa vedia tomuto číslu priblížiť, prečo by si niekto vybral vrchársky bicykel, ktorý váži rovnako, ale je menej aerodynamicky efektívny?
Lepšia akcelerácia a nižšia hmotnosť síce môžu pomôcť na izolovanom stúpaní, ale takéto etapy v skutočnosti neexistujú.
Aj horská časovka na Peyragudes mala na začiatku 3 km rovinu, kde sa išlo päťdesiatkou.
Profesionálna cyklistika je dnes taká rýchla, že neexistuje trať, na ktorej by sa oplatilo uprednostniť úsporu hmotnosti pred úsporou wattov.
A ak sa nezmení limit UCI a aero bicykle sa budú ďalej zlepšovať, neexistuje veľa dôvodov, prečo by sa mal niekto rozhodnúť pre ľahší vrchársky model.
A čo my ostatní?
Našťastie, rekreační cyklisti, spotrebitelia a všetci ostatní, čo nejazdia Tour de France, si môžu vybrať bicykel podľa množstva iných parametrov než len podľa toho, čo je najrýchlejšie.
Dôležitejšie parametre sú geometria, pohodlie, vzhľad a samozrejme, cena.
No pre profesionálov, okrem zopár výnimiek a povinností voči sponzorom, sa časy čisto vrchárskych bicyklov definitívne skončili.
