Čo je to EPO, najznámejšia dopingová látka v cyklistike? Aký má vplyv na výkon a nebezpečné vedľajšie účinky
Lance Armstrong na Tour de France 2002. Foto: A.S.O. / Bruno Bade
Erythropoetín, alebo takzvané EPO, je látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v ľudskom tele, ale je známa aj ako dopingová látka vo svete športu, najmä v cyklistike.
EPO ako forma dopingu je syntetická forma hormónu, ktorý stimuluje produkciu červených krviniek v kostnej dreni.
EPO stimuluje produkciu červených krviniek, čo zvyšuje transport kyslíka do svalov, čím potenciálne zvyšuje výkonnosť športovca.
V cyklistike môže EPO výrazne zvýšiť vytrvalosť a celkový výkon.
Najznámejším príkladom jeho zneužívania je Lance Armstrong, ktorému po odhalení rozsiahleho dopingového programu odobrali všetkých sedem titulov z Tour de France.
Prečítajte si tiež
Ako funguje EPO?
Po zvýšení počtu červených krviniek sa v krvi nachádza viac hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľúc do pracujúcich svalov.
Organizmus tak môže počas intenzívnej záťaže vyrábať viac energie aeróbnym spôsobom, čo môže zvýšiť maximálnu spotrebu kyslíka, oddialiť únavu a umožniť jazdcovi dlhšie udržať vysoký výkon.
Výsledný účinok však nie je u každého človeka rovnaký. Závisí od použitého prípravku, dávkovania, dĺžky užívania, pôvodných krvných hodnôt aj trénovanosti športovca.
Kontrolované štúdie potvrdili zvýšenie hemoglobínu, hematokritu a niektorých ukazovateľov aeróbnej výkonnosti, no zlepšenie laboratórnych hodnôt sa nemusí automaticky premietnuť do rovnakého zlepšenia výsledku v reálnych pretekoch.
Na čo sa používa EPO v medicíne?
Erytropoetín je hormón, ktorý sa prirodzene vytvára v ľudskom tele, konkrétne v obličkách.
Význam EPO v medicíne presahuje jeho kontroverzné použitie v športe.
V medicíne sa EPO používa na liečbu rôznych typov anémie – chudokrvnosti, predovšetkým v spojení s chronickými ochoreniami obličiek a pri liečbe onkologických pacientov.
Syntetické formy EPO, ako epoetín alfa a beta, pomáhajú pacientom prekonávať nedostatok červených krviniek a zlepšujú kvalitu ich života.
Do skupiny látok stimulujúcich tvorbu červených krviniek patria aj prípravky s dlhším účinkom, napríklad darbepoetín alfa alebo CERA. Všetky tieto látky sú v športe zakázané počas súťaže aj mimo nej.
Pacienti trpiaci chronickým zlyhaním obličiek často zažívajú pokles produkcie EPO, čo vedie k anémii. V týchto prípadoch sa syntetický EPO používa na zvýšenie počtu červených krviniek, čím sa zlepšuje prenos kyslíka v tele a znižuje únava a slabosť.
U pacientov podstupujúcich chemoterapiu alebo radioterapiu môže dochádzať k poškodeniu kostnej dreni, čo vedie k zníženej produkcií červených krviniek a na podporu tvorenia červených krviniek sa používa práve EPO.
V niektorých prípadoch sa EPO podáva pred operáciami, aby sa zvýšil počet červených krviniek a znížila potreba transfúzií krvi počas alebo po chirurgickom zákroku.
Prečítajte si tiež
Riziká spojené s užívaním EPO
Medzinárodná cyklistická únia (UCI) zakázala používanie erytropoetínu v roku 1997. Jeho používanie bolo zakázané hlavne kvôli jeho zdravotným rizikám a jeho schopnosti zvýšiť výkon športovca a odvtedy je EPO považované za formu dopingu.
EPO bolo v športe zakázané už na začiatku 90. rokov. UCI v roku 1997 zaviedla predovšetkým zdravotný limit hematokritu na úrovni 50 percent, pretože v tom čase ešte neexistoval spoľahlivý priamy test na syntetické EPO. Prekročenie tejto hodnoty nepredstavovalo automatický dôkaz dopingu, ale jazdcovi prinieslo dočasný zákaz štartu zo zdravotných dôvodov.
Užívanie erytropoetínu mimo kontrolovaného medicínskeho prostredia prináša výrazné zdravotné riziká, ktoré sú dôvodom jeho zákazu vo svete športu.
Hoci EPO môže výrazne zvýšiť výkonnosť, jeho vedľajšie účinky a potenciálne nebezpečenstvá sú významné a môžu mať dlhodobé zdravotné následky.
EPO zvyšuje počet červených krviniek, čo vedie k zahusteniu krvi. Toto môže zvýšiť riziko tvorby krvných zrazenín, obzvlášť v malých cievach, čo môže viesť k zablokovaniu krvného toku a spôsobiť vážne zdravotné problémy ako sú mŕtvice alebo infarkt.
Nebezpečenstvo sa môže ešte zvýšiť pri dehydratácii, ktorá je bežná počas dlhého a intenzívneho športového výkonu. Strata tekutín zmenšuje objem krvnej plazmy, čím sa môže koncentrácia červených krviniek a viskozita krvi ďalej zvýšiť.
Nadmerná produkcia červených krviniek tiež môže zvýšiť zaťaženie srdca, pretože musí čerpať hustejšiu krv cez cievny systém, čo môže viesť k hypertenzii (vysokému krvnému tlaku) a môže zvyšovať riziko srdcového zlyhania.
Medzi ďalšie možné komplikácie patria hlboká žilová trombóza, pľúcna embólia, poruchy srdcového rytmu a záchvaty. V krajnom prípade môže zneužívanie EPO viesť až k smrti.
Dlhodobé užívanie tejto látky tiež výrazne zaťažuje obličky a niektoré štúdie naznačujú, že užívanie EPO môže zvýšiť riziko niektorých typov rakoviny, najmä u pacientov, ktorí sú už predtým predisponovaní alebo majú aktívne nádory.
Prečítajte si tiež
Ako sa doping pomocou EPO odhaľuje?
Pri odhaľovaní dopingu sa používajú priame aj nepriame metódy. Laboratórne analýzy krvi a moču dokážu podľa rozdielnych vlastností rozlíšiť telu vlastný erytropoetín od viacerých syntetických foriem. Prvé priame testy na EPO sa začali používať približne na prelome tisícročí.
Úspešnosť priameho testu závisí od konkrétneho prípravku, dávky, spôsobu podania a času, ktorý uplynul od jeho užitia. Detekčné okno preto nemožno vyjadriť jednou hodnotou platnou pre všetky formy EPO.
Antidopingové organizácie využívajú aj biologický pas športovca, ktorý dlhodobo sleduje jeho individuálne krvné hodnoty. Pozornosť sa venuje najmä koncentrácii hemoglobínu, podielu retikulocytov, teda mladých červených krviniek, a ďalším ukazovateľom. Nezvyčajné zmeny môžu odhaliť účinky zakázanej manipulácie aj v prípade, že sa samotnú látku v konkrétnej vzorke nepodarí priamo zachytiť.
Dôležitým ukazovateľom je takzvané OFF-score, ktoré pomáha odhaliť neobvyklú kombináciu vysokého hemoglobínu a nízkeho počtu retikulocytov. Takýto obraz sa môže objaviť napríklad po vysadení EPO, keď už látka stimuluje kostnú dreň menej, ale zvýšené množstvo starších červených krviniek zostáva v krvnom obehu.
Ako je možné, že sa Armstrong vyhol pozitívnym výsledkom na doping?
EPO ako doping neslávne spopularizoval Lance Armstrong, ktorý sa k dopingu priznal, na základe čoho mu bolo odobratých sedem titulov z Tour de France a dostal doživotný zákaz pretekať.
V podcaste Club Random s Billom Maherom Armstrong opísal, ako je možné, že mu neprišli na doping.
„V istom zmysle sme obchádzali systém, ale stále platí to, čo som vždy hovoril – nesnažím sa ospravedlniť to, čo som v robil, ako niečo, čo by som chcel znova zopakovať,“ povedal Armstrong.
„Ale pravda zostáva, že som bol testovaný 500-krát a nikdy som nezlyhal v teste na doping.“
„To nie je lož. To je pravda. Test sa nedal obísť. Keď som sa vymočil do pohára a oni testovali moč v pohári, prešlo to.“
„Skutočnosť a pravda toho všetkého je, že niektoré z týchto látok, predovšetkým tá, ktorá je najprospešnejšia, má štvorhodinový polčas rozpadu. Takže určité látky, či už ide o kanabis alebo anaboliká, alebo čokoľvek iné, majú oveľa dlhšie polčasy rozpadu,“ vysvetlil.
„S EPO – čo bolo raketové palivo, ktoré zmenilo nielen náš šport, ale každý vytrvalostný šport – máte štvorhodinový polčas rozpadu, takže opúšťa telo veľmi rýchlo,“ povedal Armstrong.
„So štvorhodinovým polčasom rozpadu si môžete jednoducho spočítať,“ dodal.
Armstrongovo vysvetlenie však výrazne zjednodušuje spôsob, akým sa EPO správa v organizme a ako sa odhaľuje. Polčas rozpadu nie je totožný s detekčným oknom a jednotlivé syntetické formy EPO majú rozdielne vlastnosti. Výsledok ovplyvňuje aj dávka a spôsob podania.
Aj keď koncentrácia samotnej látky klesne pod hranicu priameho zachytenia, jej účinok pretrváva podstatne dlhšie. Novovytvorené červené krvinky zostávajú v krvnom obehu celé týždne a zmeny v krvnom obraze môže zachytiť biologický pas športovca.
„Ak sa bralo EPO pod lekárskym dozorom, bolo to bezpečné“
„Nechcem nikoho povzbudzovať, aby robil niečo, čo jednoducho robiť nemusí,“ povedal ďalej Armstrong.
„Pravdou je, že ste mali dopingovú látku, ktorá sa nedala zistiť a ktorá bola mimoriadne prospešná pre výkon a zotavenie. Obe sú dôležité, ale predovšetkým sme ju brali pre výkon.“
„Hovorili nám, a ja s tým súhlasím, že ak sa to bralo pod lekárskym dozorom, bolo to bezpečné.“
Treba však zdôrazniť, že na rozdiel od Armstrongových komentárov, Americká antidopingová agentúra tvrdí, že EPO „má významnú klinickú užitočnosť a terapeutický prínos, ak sa používa vhodne, ale jeho zneužitie na dosiahnutie výkonnostného prínosu môže viesť k vážnym zdravotným následkom“, ako aj uvádzame vyššie v príspevku.
„90 percent pelotónu bralo EPO“
Johan Bruyneel, bývalý šéf tímu US Postal, v ktorom pretekal Lance Armstrong, v rozhovore pre belgický portál Het Laatste Nieuws povedal, že rozhodnutie ASO odobrať Armstrongovi všetkých sedem titulov, považuje za „smiešne“.
Rovnako ako Armstrong, aj Bruyneel dostal doživotný zákaz činnosti v profesionálnej cyklistike.
Po tom, ako Bruyneel skončil s profesionálnou cyklistikou, okamžite sa stal riaditeľom tímu, takže veľmi dobre vedel, ako v tom čase doping fungoval.
„Rok 1996 bol rokom vrcholu používania EPO. Bol som vtedy bežec a tiež som používal EPO. Ľutujem to? Nie. Bol som súčasťou tejto generácie, vtedy to tak bolo. Bolo to buď pripojiť sa k tomuto hnutiu, aby sme mohli pokračovať, alebo ísť domov, ale nebudem hovoriť mená.“
O dopingu jasne Bruyneel hovorí, že bol v tom čase veľmi rozšírený v celom pelotóne.
„Transfúzia krvi? Áno, to je pravda. Ten ‚Motorman‘, ktorý išiel do Nice s EPO v chladničke? To je tiež pravda. Čo je lepšie? V iných tímoch sme EPO skrývali v pneumatikách áut. Vtedy, medzi rokmi 1999 až 2001 bol systém nasledovný: Najlepších 20, 30, 40 a 50 jazdcov v klasifikácii dopovali, brali EPO a inak celkovo 90 percent pelotónu bralo EPO,“ dodal Bruyneel.
