Mathieu van der Poel: Ako sa z génov šampiónov, talentu a tvrdohlavosti zrodil jazdec, ktorý mení cyklistiku
Mathieu van der Poel a jeho starý otec Raymond Poulidor.
Mathieu van der Poel patrí medzi jazdcov, ktorých štýl sa nedá prehliadnuť. Útočí skoro, často nečakane, a keď sa rozhodne zrýchliť, zvyčajne už nepozerá späť.
Práve tento prístup, kombinovaný s výnimočnými fyzickými schopnosťami, ho dostal medzi najdominantnejšie postavy súčasnej cyklistiky.
V cyklokrose vyhral rekordných osem titulov majstra sveta a dúhový dres získal aj v cestnej cyklistike a na graveli. V zbierke mu tak chýba už len titul svetového šampióna v horskej cyklistike, čo je jedným z jeho hlavných cieľov v kariére.
Medzi jeho najväčšie úspechy na ceste patria triumfy na monumentoch Paríž-Roubaix, Okolo Flámska, Miláno-San Remo, či etapové víťazstvá na Tour de France, kde sa tiež obliekol do žltého dresu.
Jeho výkony často vyvolávajú úžas, no sám si uvedomuje, že samotný talent by nestačil.
„Áno, mám talent, s ktorým som sa narodil. Ale v určitom momente to nestačí. Je za tým tvrdá práca a dlhé hodiny, aby ste boli na najvyššej úrovni,“ vysvetľuje v dokumentárnom videu zo série Shimano: This Is Home.
Práve kombinácia prirodzených schopností a ochoty na sebe tvrdo pracovať ho odlišuje od mnohých iných jazdcov, ktorí sa spoliehajú len na jednu z týchto stránok.
Mathieu van der Poel má pred sebou určite ešte mnoho veľkých dní, avšak už svojimi doterajšími úspechmi v rôznych disciplínach i štýlom, akým preteká, bezpochyby zmenil pohľad na to, čo je možné dosiahnuť vo svete cyklistiky.
Cyklistiku má v génoch
Cyklistika bola v jeho živote prítomná od úplného začiatku a nešlo o náhodu. Vyrastal v rodine, kde bola bicyklová kultúra každodennou realitou a nie niečím výnimočným.
Jeho otec Adrie van der Poel patril medzi úspešných profesionálov s víťazstvami na klasikách aj titulom majstra sveta v cyklokrose, zatiaľ čo jeho starý otec Raymond Poulidor bol legendou Tour de France, známou ako „večný druhý“, no zároveň jednou z najobľúbenejších postáv francúzskej cyklistiky.
„Pre nás je normálne, že cyklistika je v našich génoch a v našich životoch, odkedy si pamätám,“ hovorí jeho brat David.
Otec si spomína, že už ako malé dieťa mal k bicyklu výnimočný vzťah a že bolo jasné, že ho k nemu niečo prirodzene ťahá. V rodine to nevnímali ako tlak, skôr ako prirodzené pokračovanie tradície.
Prečítajte si tiež
„Na bicykli som vedel jazdiť takmer skôr, ako som vedel chodiť,“ spomína Mathieu a jeho slová potvrdzujú aj rodinné príbehy z detstva.
Otec opisuje situáciu zo škôlky, keď učiteľka nechápala, prečo má stále pomocné kolieska, hoci už bez problémov jazdil na bicykloch bez nich. Už vtedy bolo zrejmé, že jeho koordinácia a cit pre jazdu sú nadpriemerné.
„Ako dieťa som chodil do lesa, jazdil v blate a skúšal limity cyklokrosového bicykla. To bolo niečo, čo ma vždy bavilo,“ opisuje obdobie, ktoré formovalo jeho štýl.
Prečítajte si tiež
Obrovský talent bolo vidno už v detstve
Podľa rodiny bol veľmi energický a potreboval neustály pohyb, aby túto energiu dokázal využiť. Práve tieto spontánne jazdy v prírode sa neskôr premietli do jeho techniky a schopnosti zvládať náročné podmienky.
Jeho talent sa naplno ukázal už v útlom veku. „Moje prvé preteky boli, keď som mal šesť rokov,“ spomína a dodáva, že od začiatku ho pretekanie prirodzene bavilo.
Aj jeho brat priznáva, že rozdiel medzi nimi bol viditeľný veľmi skoro a že ho Mathieu začal porážať už v mladom veku. V rodine si uvedomili, že nejde len o nadšenie, ale o výnimočný potenciál, ktorý si vyžaduje správne vedenie.
Prečítajte si tiež
S rastúcimi výsledkami prišli aj očakávania, no tie nevnímal ako niečo, čo by ho zväzovalo: „Nikdy som necítil veľký tlak z toho, že som syn známeho cyklistu. Bol to skôr tlak, ktorý som si vytváral sám, aby som bol čo najlepší.“
Jeho otec dodáva, že ako rodič je najdôležitejšie vidieť, že dieťa robí to, čo ho baví, a že v prípade Mathieua bola radosť z bicykla vždy na prvom mieste.
Od začiatku si išiel vlastnou cestou a nebol typ jazdca, ktorý by slepo nasledoval pokyny.
„Otec mi povedal, aký tlak mám dať do plášťov. A ja som po dvoch zákrutách trochu vzduchu vypustil, lebo som mal pocit, že to je lepšie,“ hovorí s úsmevom. Dodáva, že vždy mal vlastnú predstavu o technických detailoch a že tento prístup si zachoval dodnes, čo sa odráža aj v jeho odvážnom štýle jazdy.
Prečítajte si tiež
Generácia, ktorá zmenila cyklistiku
Moderná cyklistika sa podľa neho výrazne zmenila a jeho generácia v tom zohrala dôležitú úlohu.
„Nielen ja, ale celá táto generácia zmenila cestnú cyklistiku. Pretekáme oveľa ofenzívnejšie, z veľkej vzdialenosti,“ tvrdí. Tento prístup priniesol nové dynamiky do pretekov a často núti súperov reagovať skôr, ako sú pripravení.
Niektoré z jeho najväčších momentov majú aj silný osobný rozmer. Keď si na Tour de France obliekol žltý dres, okamžite bolo jasné, komu patrí jeho myšlienka. „Môj starý otec, samozrejme,“ povedal po dojazde.
Otec opisuje ich vzťah ako veľmi blízky a jeho strata zanechala silnú stopu: „Je smutné, že odišiel príliš skoro. Myslím si, že by bol ešte viac hrdý na to, čo sa podarilo v posledných rokoch.“
Prečítajte si tiež
Aj napriek veľkým úspechom si zachováva nadhľad a realistický pohľad na kariéru: „Sú to spomienky, ktoré zostanú najdlhšie, nie trofeje.“
Tento postoj ho drží nohami pri zemi, čo potvrdzuje aj jeho partnerka, ktorá oceňuje, že sa nemení ani pod tlakom očakávaní. Podľa nej je rovnaký doma aj na pretekoch a práve schopnosť zvládať tlak z neho robí výnimočného športovca.
Mimo cyklistiky si našiel priestor na oddych a nové výzvy: „Trochu som sa stal posadnutý golfom. Je to veľmi relaxačné a dobrý spôsob, ako sa stretnúť s priateľmi a na pár hodín vypnúť od cyklistiky.“
Rodina potvrdzuje, že práve tieto momenty mimo športu mu pomáhajú udržať rovnováhu medzi kariérou a osobným životom.
Stále túži po dúhovom drese v horskej cyklistike
Časť roka trávi v Španielsku, kde má ideálne podmienky na prípravu. „Považujem to za svoj druhý domov. Keď chcete vybudovať základ na klasiky, dobré počasie je kľúčové. Jediné, čo vám chýba, je rodina,“ opisuje realitu profesionálneho cyklistu.
Aj keď už dosiahol takmer všetko, stále má pred sebou jasné ciele: „Nie je tajomstvom, že titul majstra sveta v horskej cyklistike je možno najvyššie na mojom zozname.“
Horská cyklistika má pre neho špeciálne čaro a atmosféra pretekov ho neprestáva priťahovať: „Ľudia povzbudzujú od prvého po posledného jazdca. Preto to tak milujem.“
Kombinovať rôzne disciplíny nie je jednoduché, no práve táto výzva ho posúva ďalej. „Je to najťažšia kombinácia, ale zároveň ma to baví a motivuje pokračovať,“ hovorí.
Aj po rokoch na najvyššej úrovni si zachováva radosť z jazdy, ktorá ho sprevádza od detstva. „Stále ma to baví rovnako ako v detstve,“ dodáva.
Pri pohľade späť si uvedomuje, že jeho kariéra prekročila jeho očakávania, no zároveň ju nevníma ako uzavretú kapitolu.
„Je to oveľa viac, ako som si kedy myslel. Ale stále je pár vecí, ktoré chcem dosiahnuť,“ priznáva.
Jedna vlastnosť ho pritom vystihuje možno najlepšie: „Nie som veľmi dobrý v tom sedieť na mieste. Musím sa stále hýbať.“
VIDEO: Krátky dokument o živote Mathieu van der Poela zo série Shimano: This Is Home
