O koľko bude profesionálny cyklista v pretekoch rýchlejší oproti amatérovi?
Exhibičné kritérium Tour de France v Singapure 2023. Foto: A.S.O./Thomas Maheux
Profesionálni cyklisti fungujú na úplne inej úrovni v porovnaní s nami – rekreačnými cyklistami, ktorí trénujú sporadicky a častokrát len cez víkendy.
Len málo z nás si však uvedomuje skutočný výkonnostný rozdiel medzi amatérskym cyklistom a cyklistickými superstars.
Výkon, hmotnosť, spotreba kyslíka, čas… to všetko sú parametre, ktoré rozhodujú o výkone cyklistov v oboch kategóriách.
Rozdiely medzi profesionálnymi cyklistami a amatérmi
Je to veľmi kuriózna situácia, ale po každých veľkých pretekoch ako napríklad Tour de France, alebo aj najväčších slovenských Okolo Slovenska sa po rovinatých etapách objavujú na sociálnych sieťach komentáre, že takým tempom by sme to zvládli aj my – amatéri.
Ak je cyklistika v niečom oproti iným športom rozdielna, tak v tom, že hobby cyklista môže s minimom formy sprevádzať aj profesionálov, samozrejme za predpokladu, že idú vychádzkovým tempom a netlačia na pílu tam, kde sa dá a všetky aj tie menšie stúpania absolvujú ležérnym tempom.
Ak však profesionál začne vyvíjať úsilie toto sa zmení a po naozaj krátkej chvíli ho stratíte z dohľadu.
Rozdiely medzi tým, čoho sme schopní a čo dokážu profesionáli, sa dajú ľahko vysvetliť číslami, počnúc hmotnosťou.
Každý profesionálny cyklista, dokonca aj tí, ktorí sú označovaní ako klasici alebo šprintéri, sa pohybujú na hranici svojej optimálnej hmotnosti, s hladinou telesného tuku v rozmedzí od 6 do 8 %. Pri bežných smrteľníkoch je táto hodnota zvyčajne viac ako 10 %.
To im dáva jasnú výhodu už pri najmenšom stúpaní na ceste.
Okrem toho sú však schopní využívať oveľa väčšiu silu pri šliapaní do pedálov a to takmer v každej situácii, čo ešte zvyšuje rozdiel v kombinácii s hmotnosťou cyklistu a samozrejme schopnosťou udržať si určitý výkon počas dlhšej doby.
Referenčným bodom je laktátový alebo anaeróbny prah – je to maximálna intenzita, pri ktorej je ľudské telo schopné udržiavať rovnováhu medzi tvorbou a odstraňovaním laktátu v krvi. Po prekročení tohto prahu dochádza k náhlej únave, zníženej koordinácii, či bolesti svalov.
Ak hovoríme o výkone, zvyčajne sa prirovnáva k FTP.
FTP je skratka pre anglický termín Functional Threshold Power. V preklade funkčný prahový výkon v cyklistike definuje najvyšší priemerný výkon, ktorý dokážete udržať približne hodinu a je meraný vo wattoch.
Priemerný amatérsky cyklista má relatívnu hodnotu FTP, ktorá sa pohybuje medzi 3 a 4 W/kg, čo je hodnota, ktorá sa v prípade profesionálov pohybuje okolo 6 W/kg. Každý, kto pravidelne používa wattmetre, je schopný predstaviť si, čo to v skutočnosti znamená.
Skutočný a zásadný rozdiel medzi amatérmi a profesionálmi je viditeľný najmä pri kratšom úsilí v rozsahu zhruba 5 minút, ktoré je spojené s maximálnou spotrebou kyslíka – povestným VO2max.
Zatiaľ čo hobby cyklista je schopný generovať výkon medzi 4 a 5 W/kg v tomto rozsahu, čo súvisí so spotrebou kyslíka, ktorá zriedka prekročí 60 ml/kg/min, každý profesionálny cyklista prekročí 70 ml/kg/min.
Máme teda jasnú predstavu o vrodenej kapacite profesionálnych cyklistov. Hoci sa VO2max dá zlepšiť tréningom a znížením hmotnosti, ide o parameter, ktorý je podmienený hlavne geneticky. To umožňuje profesionálom generovať výkon v rozsahu 5 minút, ktorý môže dokonca presiahnuť 7 W/Kg.
Čo to v realite znamená?
Čo znamenajú všetky tieto čísla pri reálnom šliapaní do pedálov a môžeme sa teda porovnávať s profesionálmi?
Predovšetkým jednu vec, a síce že keď profesionálny cyklista naozaj tlačí do pedálov, nebudeme ho môcť nasledovať, nech sa akokoľvek snažíme, a to ani v tých rovinatých etapách Tour de France alebo na pretekoch Okolo Slovenska.
Súhrny z pretekov publikované v aplikácii Strava profesionálmi ukazujú výkon a hodnoty pulzovej frekvencie, ktoré sú skutočne pokojovými a môže sa zdať, že ich zvládne dosahovať väčšina ľudí.
Čo však z týchto etáp nevidíme, je že na akomkoľvek miernejšom stúpaní sa čísla výrazne zvyšujú a každého z nás by odrezali od pelotónu.
Nehovoriac o záverečnej časti týchto etáp, keď tímy šprintérov začnú pracovať a rýchlosť pelotónu neklesne pod 60 km/h.
Každý, kto súťažil v elitnej kategórii, si vie predstaviť úroveň úsilia, ktoré je potrebné tam zo seba vydať, aj to ako sa pri takomto výkone ľudské telo správa.
Našťastie je dnes oveľa ľahšie porovnávať výkon vďaka segmentom na sociálnej sieti Strava, ktoré nám umožňujú uvedomiť si, ako ďaleko sme v skutočnosti od profesionálnych cyklistov.
Aby sme uviedli niekoľko príkladov, na Tour de France v roku 2022 vyhral Tom Pidcock legendárnu etapu s cieľom v horskej dedine Alpe d’Huez po tom, čo zdolal niečo vyše 11 kilometrové strmé stúpanie v serpentínach za 38 a pol minúty a s priemernou rýchlosťou viac ako 18 km/h.
V ten deň však nebol najrýchlejší. Sepp Kuss získal vytúžený KOM na tomto segmente a stúpanie prešiel za 35 minút a 58 sekúnd, pričom si počas tejto doby udržal priemerný výkon 373 W.
Pre hobby cyklistu je cieľom týchto 11 kilometroch prejsť pod 1 hodinu, čo je považované za slušný amatérsky výkon a oddeľuje ako sa hovorí zrno od pliev v rámci hobby cyklistov.
Ak pôjdeme na ďalšie preteky Grand Tour – Vueltu, na porovnanie môžeme použiť známe stúpanie na La Morcuera.
Tu trénuje veľké množstvo cyklistov z hlavného mesta Španielska – Madridu.
V predposlednej etape roku 2022 bolo toto stúpanie zdolané presne za 22 minút, pričom Miguel Ángel López získal vytúžený KOM.
Thymen Arensman bol v stúpaní pomalší len o jednu sekundu. Na sociálnej sieti Strava zverejnil tentoraz aj údaje o výkone, ktoré hovoria o tom, že počas stúpania musel udržiavať priemerný výkon na úrovni 394 W. Tieto čísla sú pre amatérskych cyklistov úplný nonsens a sú bohužiaľ nedosiahnuteľné.
Tí najlepší z najlepších, ktorí však nejazdia v profesionálnych tímoch dokážu toto stúpanie prejsť zhruba za 30 minút. Väčšina amatérov sa však musí uspokojiť s časom na úrovni niekde medzi 35 a 45 minútami, pri stúpaní dlhom 9 kilometrov a s výkonom, ktorý len zriedka presahuje 300 W.
Nezúfajte a skúste absolvovať tréning s profíkom
Našťastie v cyklistike hrajú úlohu aj ďalšie faktory, ako napríklad aerodynamická výhoda, ktorú dosiahneme pri jazde s kolesom nalepeným na koleso jazdca pred nami.
To nám umožňuje vynaložiť oveľa menej úsilia na pedálovanie rovnakou rýchlosťou ako cyklista, ktorý šliape pred nami.
Vďaka tomu sa aj amatérsky cyklista v dobrej kondícii môže v tréningu povoziť s profesionálmi, avšak iba v oddychových dňoch keď je ich úlohou len jazdiť a zbierať kilometre.
Je to v každom prípade obrovský zážitok, pri ktorom sledujete zblízka ľahkosť, s akou dokážu profesionáli pedálovať v rytmoch, ktoré pre nás znamenajú ísť na hranici svojich možností, mať zrýchlený dych a modliť sa, aby nás v prvom stúpaní neutrhli.
