Extrémne výkony cyklistov sú základom inovácií v horskej cyklistike
25-metrový drop Vinnyho T. Foto: Germain Favre-Felix
Vincent Tupin nedávno zverejnil video, ktoré poriadne rozvírilo freeridovú scénu. Štýlový francúzsky jazdec totiž poslal najväčší drop v histórii horskej cyklistiky.
Skok zo švajčiarskeho útesu vo Valais meral neuveriteľných 31,3 metra do diaľky a 25 metrov nadol. Aj keď sa mu pristátie nepodarilo ustáť, hranice toho, čo je na bicykli možné, sa opäť posunuli.
Pri sledovaní videa sme si však museli položiť otázku: „Stojí ti to za to?“
Odpoveď, samozrejme, nie je jednoznačná.
Z pohľadu diváka za bezpečnou obrazovkou by myšlienka skočiť s bicyklom z útesu pôsobila absolútne odstrašujúco. Lenže Vinny T nie je žiadny blázon. Je rozvážny, inteligentný a všetko má premyslené.
Áno, jeho štýl jazdy môže vyzerať chaoticky a expresívne, no za každým pohybom je jasný zámer a odhodlanie.
Inak by nedokázal poslať taký obrovský skok alebo rútiť sa lesným žľabom rýchlosťou cez 40 kilometrov za hodinu. Bez viery vo vlastné schopnosti by sa určite nedostal tam, kde je dnes.
Či jeho rozhodnutia dokážeme my alebo vy ospravedlniť, je v konečnom dôsledku nepodstatné. Je to jeho voľba posúvať hranice športu. A keby to nebol on, urobil by to niekto iný. My sme však radi, že latku posúva práve Vinny.
A čo jeho bicykel a výbava?
Vinnyho bicykle väčšinou vydržia dosť dlho na to, aby na nich natočil párminútový intenzívny „shredit“. Scott Gambler, na ktorom skočil zo švajčiarskeho útesu, však tentoraz nevyšiel bez ujmy.
Keď si video pustíte spomalene, rám vyzerá na prvý pohľad v poriadku, rovnako ako väčšina komponentov. No predná pneumatika exploduje, čo spôsobí, že sa koleso pod obrovským nárazom úplne zlomí.
Príčinou bolo to, že guma nevydržala extrémny nápor, vyletela z ráfika a oslabila celé koleso. Všetko to spustila vidlica, ktorá sa prepadla na doraz a preniesla silu priamo do pneumatiky namiesto toho, aby ju pohltila.
A teraz si predstavte, že ste konštruktér jedného z komponentov na Vinnyho bicykli. Čo by vám napadlo?
Popri obavách by to bolo množstvo otázok. Je výpočtová simulácia pevnosti rámu, kolies, odpruženia, rajdov či kľúk naozaj nepriestrelná? O koľko väčšia sila pôsobí pri takomto dopade oproti bežným testovacím limitom?
Ktorá časť bicykla je najslabším článkom? Mali sme upraviť odpruženie, rám alebo plášte špeciálne pre tento pokus? A zoznam by pokračoval ďalej.
Možno sa to zdá nepodstatné, ale podobné extrémne pokusy majú veľmi praktické dôsledky.
Najväčším prínosom sú odolnejšie a spoľahlivejšie bicykle a komponenty. Ak bicykel zvládne takýto pád, bez problémov vydrží jazdu po modrej, červenej či čiernej trati a bude slúžiť roky bez poruchy.
Samozrejme, bez údržby sa pokazí čokoľvek. No ak sa jazdec stará o svoju výbavu, vydrží mu veľmi dlho, a to aj v prípade bežných cyklistov.
Vinny T posúva limity vo freeride, no podobný príbeh sa odohráva aj na hranici profesionálnych pretekov.
Rýchlejšie znamená plynulejšie?
Na pretekoch lieta vzduchom poriadne veľa zničeného materiálu. Jazdci tlačia svoje telá aj bicykle na hranu pri každej jazde, hoci iným spôsobom ako freerideri.
Asi najznámejším príkladom z posledného obdobia je Bernard Kerr, ktorého pád na kamery zachytil, ako v Rotorue počas Crankworxu zlomil prototyp Pivotu Phoenix pri dopade na trojskok.
Pivot sa pustil do dôkladného vyšetrovania a nakoniec zistil, že príčinou bola zle zlepená časť rámu. Dalo by sa staviť, že túto chybu už nezopakujú, čo je skvelá správa pre bežných zákazníkov, aj keď lekcia odvysielaná naživo nebola najpríjemnejšia.
V roku 2023 Roger Vieira na Svetovom pohári vo Val di Sole odtrhol hlavovú trubku z rámu GT Fury. Na tom istom mieste v roku 2017 Greg Minnaar narazil do kolíka pri trati tak silno, že mu rám Santa Cruz V10 praskol na dve polovice.
Títo jazdci neboli prví a určite ani poslední, ktorí odpíšu bicykel. Je to súčasť hry, či už v mene vývoja, rýchlosti alebo jednoducho preto, že jazdia tak tvrdo.
Nemali by sme byť prekvapení, keď na pretekoch uvidíme zlomený rám. Áno, na lokálnom traili je to nezvyčajné, ale práve to je pointa.
Keby profesionáli svoje bicykle neničili, my by sme nemohli jazdiť na tých našich deň čo deň bez väčších problémov.
A nielen rámy, pretekári ničia aj kolesá, a to zarážajúcou pravidelnosťou, niekedy aj jedno na každú jazdu, najmä na rozbitých tratiach ako Fort William.
Značky sú preto nadšené, keď ich set kolies za 900 libier vydrží aspoň celý víkend Svetového pohára. Radi to potom spomenú aj v marketingových materiáloch.
Harry Molloy na webe DT Swiss o modeli FR 1500 hovorí: „…všetci sme počas podujatia jazdili na rovnakých kolesách [FR 1500]… [no] niektoré by si už zaslúžili výmenu ráfika…“.
Aj keď jeho slová môžu znieť kriticky, v skutočnosti to znamená, že pre bežného jazdca sú tieto kolesá neuveriteľne odolné.
Jazdci Svetového pohára idú tak rýchlo a zasahujú kamene, korene, nerovnosti či skoky s takými silami, že koleso, ktoré vydrží celý víkend, je reálnym úspechom.
Lenže odolnejšie a spoľahlivejšie komponenty nie sú jediným výsledkom tohto vývoja. To podstatné prichádza inde.
Technológie z prvej ligy
Ešte dôležitejšie než samotná odolnosť je vývoj, testovanie, úpravy a neustále hľadanie odpovede na otázku, čo robí bicykel skutočne dobrým na jazdu.
Sú to nespočetné hodiny strávené na testovacích prototypoch, ako je napríklad Canyon Sender „Frankenbike“, alebo práca mechanikov, ktorí svojim jazdcom doslova vyrezávajú časti rámu, aby bol poddajnejší a pružnejší, prípadne naopak pridávajú materiál, aby ho vystužili.
Práve tu majú hodiny strávené na trati význam aj pre bežného jazdca.
Bicykle, ktoré sú notoricky známe prílišnou tuhosťou, sa pre profesionálov dolaďujú tak, aby boli plynulejšie a jazdilo sa na nich ľahšie.
Tieto úpravy sa následne premietnu do ďalšej generácie sériového modelu, ktorá je už od začiatku príjemnejšia aj pre nás, smrteľníkov. Kolesá sa stavajú so zámerne mierne uvoľnenými špicami, aby lepšie tlmili vibrácie z trailu.
To, čo vznikne v pretekárskych dielňach, sa potom dostane aj do predajných modelov. Ráfiky sa vyrábajú „mäkšie“ a špice sa napínajú s menšou silou.
Odpruženie sa posúva na samotné hranice možností, a práve vďaka tomu vznikajú nové produkty.
Výborným príkladom sú vidlica Fox Podium alebo tlmič RockShox Charger 3.1, ktoré čerpali priamo zo skúseností zo Svetového pohára a priniesli citeľné výkonnostné výhody.
Kam to celé smeruje?
Je málo pravdepodobné, že my bežní jazdci sa niekedy pustíme zo skál veľkých ako Vinny T alebo sa spustíme po tratiach Svetového pohára rýchlosťami profesionálov, aj keby naše bicykle na to technicky mali.
Dostávame sa však k niečomu inému. Prakticky máme neobmedzený prístup k výsledkom vývoja, vylepšení a testovania, ktoré sa premietajú do bicyklov a komponentov. Tie sú dnes jednoduchšie na používanie, jazdia lepšie a vydržia podstatne dlhšie než kedykoľvek predtým.
Áno, občas sa pritom niečo zlomí, či už ide o bicykel alebo o kosti. To je však neodmysliteľná súčasť každého odvetvia, kde prebieha inovácia. A pri extrémnych športoch, akým je horská cyklistika, to platí dvojnásobne.
Nebudeme klamať, nie je vždy príjemné sledovať, ako jazdci ako Vinny T riskujú všetko len preto, aby posunuli hranice možného. Ale sme vďačný, že to robia.
