Neuveriteľne nízky tep, extrémny výkon a tisíce kalórií: fyziológia cyklistov na Tour de France v číslach
Tadej Pogačar na Tour de France 2026. Foto: A.S.O./Quentin Joly / @jolypics
Tour de France trvá tri týždne a jej trasa meria viac ako 3000 kilometrov, vďaka čomu patrí medzi fyzicky najnáročnejšie športové podujatia na svete.
Okrem množstva súťažných dní a obrovskej vzdialenosti musia jazdci zvládať aj závratné tempo. V niektorých etapách dosahujú priemernú rýchlosť približne 50 km/h a neraz pretekajú v teplotách, ktoré sa blížia k 40 stupňom Celzia.
Výsledkom je extrémna skúška vytrvalosti, výkonu, odpočinku, regenerácie a dopĺňania energie, ktorá sa nedá porovnať s ničím, čo zažívajú amatérski cyklisti. Na účasť v najväčších cyklistických pretekoch sveta je, samozrejme, potrebná aj výnimočná dávka prirodzeného talentu.
Pozrime sa teda na čísla, ktoré približujú fyziologické schopnosti cyklistov na Tour de France.
6 W/kg
Profesionálni jazdci na Tour dokážu počas hodinového úsilia vyvinúť výkon približne 6 wattov na kilogram telesnej hmotnosti. Amatérski cyklisti sa pri porovnateľnej záťaži často dostanú len na polovicu tejto hodnoty.
Najlepší jazdci však túto hranicu dokážu prekonať aj pri veľmi dlhých stúpaniach. Tadej Pogačar napríklad minulý rok absolvoval 21,3 kilometra dlhé stúpanie na Mont Ventoux za 54 minút a 32 sekúnd s odhadovaným priemerným výkonom 6,44 W/kg.
Jonas Vingegaard dosiahol na rovnakom stúpaní približne 6,52 W/kg. Pogačar mohol časť energie ušetriť jazdou za svojím súperom, ktorá ho chránila pred odporom vzduchu.
Prečítajte si tiež
34 úderov za minútu
Cyklisti na Tour de France majú mimoriadne nízku pokojovú tepovú frekvenciu. Mathieu van der Poel uviedol, že jeho priemer je 38 úderov za minútu, pričom najnižšia zaznamenaná hodnota dosiahla iba 34.
Takéto čísla sú typické pre vrcholových vytrvalostných športovcov s mimoriadne dobre trénovaným srdcovo cievnym systémom. Ich srdce dokáže pri každom údere prečerpať veľké množstvo krvi, a preto nemusí v pokoji pracovať tak často.
Veľmi podobné hodnoty dosahuje aj Tadej Pogačar. Počas spánku mu pokojový tep klesá približne na 37 úderov za minútu.
66 kilogramov
Víťazi Tour de France zvyčajne vážia od 60 do 66 kilogramov. Tadej Pogačar hovorí, že jeho prirodzená hmotnosť je približne 69 kilogramov, pred Tour de France 2024 ju však znížil na 64,5 kilogramu.
Počas zimnej prípravy môže byť jeho hmotnosť vyššia, čo mu pomáha pri jarných klasikách a jazde po dlažobných kockách. Pred Tour sa snaží dostať na nižšiu hmotnosť bez toho, aby prišiel o potrebný výkon.
Každý kilogram navyše znižuje pomer výkonu k hmotnosti, ktorý patrí medzi rozhodujúce faktory v dlhých horských stúpaniach. Jazdci bojujúci o celkové poradie preto musia nájsť mimoriadne citlivú rovnováhu medzi nízkou hmotnosťou, silou a schopnosťou regenerovať.
Prečítajte si tiež
96 ml/kg/min
Tadej Pogačar môže mať VO2 max až 96 ml/kg/min, čo by bola jedna z najvyšších hodnôt medzi víťazmi Tour de France v histórii. Špičkoví profesionálni cyklisti sa pritom zvyčajne pohybujú od približne 75 do 89 ml/kg/min a iba tí úplne najlepší prekonajú hranicu 90.
K tomuto odhadu dospel nórsky vedec Ole Kristian Berg, ktorý analyzoval šesť Pogačarových horských víťazstiev na Tour de France v rokoch 2024 a 2025. Slovinec na sledovaných stúpaniach dosahoval približne 6,4 až 7 W/kg a priemerný výkon 442 wattov počas približne 40 minút.
Výkon na Plateau de Beille naznačil VO2 max v rozmedzí od 91 do 96 ml/kg/min. Berg predpokladá, že skutočná hodnota bude bližšie k hornej hranici, keďže Pogačar dosiahol tento výkon po viacerých náročných stúpaniach a už počas druhého týždňa Tour de France.
VO2 max vyjadruje maximálne množstvo kyslíka, ktoré dokáže organizmus prijať a využiť počas intenzívneho výkonu. Čím je táto hodnota vyššia, tým viac kyslíka môže športovec dopraviť do pracujúcich svalov a tým vyšší výkon dokáže udržať. Pogačarova hodnota však nepochádza z priameho laboratórneho merania, ale z vedeckého odhadu založeného na jeho výkonoch v stúpaniach.
Prečítajte si tiež
50,91 km/h
Jedenásta etapa Tour de France 2026 sa stala najrýchlejšou etapou v histórii pretekov. Pelotón absolvoval 161,3 kilometra dlhú trasu z Vichy do Nevers priemernou rýchlosťou 50,91 km/h.
Prekonal tak rekord z roku 1999, keď sa etapa s víťazným Mariom Cipollinim išla priemernou rýchlosťou 50,35 km/h. K rekordnému tempu výrazne prispel silný únik, ktorému pelotón ponechal náskok maximálne približne minútu a pol.
Mathis Le Berre dosiahol počas 155 kilometrov v úniku priemernú rýchlosť 50,7 km/h a maximálnu rýchlosť 81,8 km/h. Takéto tempo udržal viac ako tri hodiny, pričom jeho priemerná kadencia dosiahla až 98 otáčok za minútu.
Prečítajte si tiež
4,7 W/kg počas troch hodín
Mathis Le Berre strávil v úniku spomínanej najrýchlejšej etapy v histórii Tour de France viac ako tri hodiny s priemerným výkonom 318 wattov. Pri hmotnosti 68 kilogramov to predstavovalo 4,7 W/kg, pričom jeho normalizovaný výkon dosiahol až 341 wattov.
Francúz absolvoval v úniku 155 kilometrov za 3 hodiny, 3 minúty a 32 sekúnd. Jeho priemerná tepová frekvencia dosiahla 166 úderov za minútu, maximum bolo 189 a počas celej etapy spálil 3959 kilokalórií.
Rozdiel medzi únikom a jazdou ukrytou v pelotóne ukazujú údaje Anthonyho Turgisa. Na rovnakom úseku dosiahol priemerný výkon 213 wattov, teda o 105 wattov menej. Le Berre tak musel v úniku produkovať približne o tretinu vyšší výkon.
HRV cez 200 milisekúnd
Mathieu van der Poel dosahuje hodnoty variability srdcovej frekvencie presahujúce 200 milisekúnd. Priemer medzi mužskými používateľmi zariadení Whoop sa pritom pohybuje okolo 65 milisekúnd.
Variabilita srdcovej frekvencie vyjadruje rozdiely v časových intervaloch medzi jednotlivými údermi srdca. Používa sa ako jeden z ukazovateľov rovnováhy autonómneho nervového systému, miery stresu a pripravenosti organizmu na ďalšiu záťaž.
Vyššia hodnota vo všeobecnosti naznačuje lepšiu schopnosť tela reagovať na tréning a následne sa z neho zotaviť. Samotné číslo je však veľmi individuálne a najväčší význam má pri porovnávaní dlhodobého vývoja jedného športovca.
Prečítajte si tiež
340 wattov počas piatich hodín
Pogačar dokáže počas päťhodinovej tréningovej jazdy v druhej a tretej zóne intenzity udržať priemerný výkon približne 340 wattov.
Hoci sa druhá zóna označuje ako vytrvalostná intenzita, pre väčšinu amatérskych cyklistov by bol takýto výkon nedosiahnuteľný aj počas niekoľkých minút. Pogačar ho dokáže produkovať celé hodiny bez toho, aby išlo o maximálne úsilie.
Táto hodnota ukazuje nielen jeho vysoký výkon, ale predovšetkým obrovskú aeróbnu kapacitu a schopnosť efektívne hospodáriť s energiou.
FTP 430 wattov (6,6 W/kg)
Odhadovaný funkčný prahový výkon Tadeja Pogačara dosahuje približne 430 wattov. Ide o intenzitu, ktorú by mal byť schopný udržať zhruba jednu hodinu.
Pri odhadovanej hmotnosti 65 kilogramov to predstavuje približne 6,6 W/kg. Už samotná hodnota 430 wattov je pôsobivá, no v kombinácii s nízkou telesnou hmotnosťou vysvetľuje, prečo dokáže Pogačar jazdiť v dlhých stúpaniach takou vysokou rýchlosťou.
Podľa údajov zverejnených na Strave sa jeho prahová zóna pohybuje približne od 388 do 452 wattov. Zóna VO2 max siaha od 453 do 516 wattov a anaeróbna zóna od 517 do 645 wattov.
Prečítajte si tiež
578 hodín
Tadej Pogačar absolvoval od januára do konca júna 578 hodín na bicykli. Počas tohto obdobia zaznamenal viac ako 200 cyklistických tréningov, čo predstavuje približne deväť až desať jázd týždenne.
Mathieu van der Poel strávil v rovnakom období na bicykli 506 hodín. Aj on absolvoval viac ako 200 tréningov, svoju prípravu však pravidelne dopĺňal horskou cyklistikou a ďalšími aktivitami.
Samotný počet hodín pritom neodhaľuje intenzitu ani presnú náplň tréningov. Ukazuje však obrovský objem práce, ktorý jazdci absolvujú ešte predtým, ako sa postavia na štart Tour de France.
120 gramov sacharidov za hodinu
Ešte donedávna sa predpokladalo, že ľudský organizmus dokáže počas výkonu využiť približne 60 gramov sacharidov za hodinu. Moderní profesionáli však počas náročných etáp bežne prijímajú 90 až 120 gramov.
Energiu dopĺňajú prostredníctvom nápojov, gélov, tyčiniek, ryžových koláčov a ďalších ľahko stráviteľných produktov. Ich tráviaci systém musí byť na takéto množstvo sacharidov dlhodobo pripravený podobne ako svaly na vysokú intenzitu.
Cieľom nie je okamžite zvýšiť výkon, ale spomaliť vyčerpávanie zásob glykogénu a oddialiť príchod únavy. Bez neustáleho dopĺňania energie by jazdci nedokázali udržať vysoké tempo počas päť alebo šesť hodín trvajúcich etáp.
Prečítajte si tiež
250 gramov sacharidov na raňajky
Jazdci tímu Lidl-Trek prijali pred najdlhšou etapou Tour de France 2026 už počas raňajok 250 gramov sacharidov. Jedlo malo celkovo 1413 kilokalórií a obsahovalo aj 33 gramov bielkovín a 22 gramov tukov.
Na stole mali kváskový chlieb, vajcia, palacinky s medom a ryžový nákyp s ryžovými cereáliami a banánom. Väčšinu energie tvorili ľahko stráviteľné sacharidy s nižším obsahom vlákniny.
Raňajky sa pritom prispôsobujú profilu etapy, hmotnosti jazdca, jeho telesnému zloženiu aj taktickej úlohe. Pomocník ukrytý v pelotóne môže potrebovať iné množstvo energie ako cyklista, ktorý má stráviť celý deň v úniku.
1200 gramov sacharidov za deň
Tadej Pogačar prijal v deň kráľovskej etapy Tour de France 2025 približne 1200 gramov sacharidov. Z toho okolo 460 gramov doplnil priamo počas jazdy, čo predstavovalo viac ako 90 gramov za hodinu.
Podobné hodnoty mohli dosiahnuť aj jazdci tímu Lidl Trek počas najdlhšej etapy Tour de France 2026. Raňajky, jedlo po dojazde a večera obsahovali spolu 729 gramov sacharidov. Po započítaní predpokladaného príjmu počas jazdy by sa celkové množstvo dostalo približne na 1209 gramov.
Pre porovnanie, takéto množstvo sacharidov predstavuje 4800 kilokalórií. Ide pritom iba o energiu zo sacharidov, ku ktorej treba pripočítať bielkoviny a tuky.
Prečítajte si tiež
10 000 kilokalórií za deň
Podľa tímu EF Pro Cycling môžu jeho jazdci počas najnáročnejších dní na Tour de France spáliť až 10 000 kilokalórií. Tadej Pogačar spotrebuje počas mimoriadne ťažkej horskej etapy približne 8000 kilokalórií.
Takýto energetický výdaj môže predstavovať troj až štvornásobok dennej potreby bežného dospelého človeka. Zodpovedá približne energii obsiahnutej v 76 banánoch.
Jazdci počas etapy nedokážu nahradiť všetku spotrebovanú energiu. Musia sa však k tejto hodnote čo najviac priblížiť, pretože výrazný energetický deficit by zhoršil ich regeneráciu a v nasledujúcich dňoch by sa prejavil poklesom výkonnosti.
