Týchto päť MTB produktov odmieta odísť. Prečo ich stále používame?
Foto: Bikeradar
Technologický pokrok v horskej cyklistike je dnes samozrejmosťou. Elektronické radenie, odpruženie riadené počítačom či karbón a titán už nikoho neprekvapia.
Napriek tomu sa v mnohých oblastiach stále spoliehame na riešenia, ktoré vznikli pred desiatkami rokov a pôsobia až anachronicky v porovnaní s elektronickými prevodovkami či integrovanou telemetriou.
Prečo teda prehadzovače, SPD kufre, rôzne pätky prehadzovača, bezdušová páska a sedlá s lyžinami stále dominujú horským bicyklom? Pozrime sa bližšie na dôvody, prečo sa ich éra ešte neskončila.
Prehadzovače
Prehadzovač vznikol už v 90. rokoch 19. storočia a o takmer 150 rokov neskôr stále radíme pomocou konštrukcie, ktorá sa na prvý pohľad veľmi nezmenila. Predné prehadzovače sa z MTB scény takmer vytratili, no zadné zostávajú štandardom.
Ak je rám, pätka aj samotný prehadzovač rovný a v dobrom stave, systém funguje spoľahlivo. Realita terénu je však iná. Zadný prehadzovač visí vzadu, je vystavený blatu, nárazom a jeho jemné čapy aj paralelogram trpia. Výsledkom sú skakanie reťaze a hlučné radenie.
Napriek tomu má prehadzovač zásadnú výhodu. Je mimoriadne efektívny a straty v pohone sú minimálne, keďže odpor vzniká len na dvoch kladkách.
Existuje náhrada? Singlespeed odstráni servisné starosti, hmotnosť aj náklady, no prichádzame o možnosť meniť kadenciu vzhľadom na rýchlosť bicykla.
Náboj s vnútorným radením či prevodovka ponúkajú prevody bez externého mechanizmu, no každé riešenie má svoje kompromisy.
Radenie v náboji pridáva hmotnosť dozadu a jeho konštrukcia je obmedzená priestorom v náboji. Prevodovky sú z hľadiska rozloženia hmotnosti ideálnejšie, servisné intervaly sú dlhé a reťazová linka optimalizovaná.
Na druhej strane sú ťažké, majú vyššie vnútorné trenie a ich oprava je zložitejšia.
Svoje miesto si našli najmä v zjazde, kde ich popularitu podporila aj finančná prémia 100 000 dolárov, ktorú značka Gates vypísala za prvé víťazstvo vo Svetovom pohári v zjazde s jej systémom Carbon Belt Drive.
Čaká nás koniec prehadzovača? Zatiaľ nie. Prevodovkové rámy si vyberajú najmä odvážnejší jazdci. Ak však budú ceny klesať a technológie ako elektronický systém Smart.Shift od značky Pinion napredovať, prevodovky sa môžu v teréne objavovať čoraz častejšie.
Shimano SPD kufre
Spoločnosť Shimano síce nebola prvá s bezklipovými pedálmi, no jej systém Shimano Pedaling Dynamics, známy ako SPD, sa stal prvým masovo rozšíreným riešením pre MTB.
Od 90. rokov sa ich podoba takmer nezmenila. Oceľový kufor v tvare šípky s viacerými uhlami vypnutia dobre odoláva blatu, zapadá do podrážky a vydrží dlhodobé používanie.
Vlani však Shimano predstavilo upravenú verziu CL MT001, ktorá umožňuje nacvaknutie zozadu, spredu aj zhora. Dôležité je, že zostáva kompatibilná so staršími SPD pedálmi. Vizuálne sa však od pôvodného riešenia takmer nelíši.
Podobne sú na tom aj značky Time či Crankbrothers. Ich kufre sa od uvedenia prakticky nezmenili. Platí jednoduché pravidlo: ak niečo funguje, nie je dôvod to meniť.
Pätky prehadzovača
Prvé horské rámy boli oceľové a zadný prehadzovač sa skrutkoval priamo do integrovanej oceľovej pätky. Bola pevná a v prípade ohnutia sa dala jednoducho narovnať.
S príchodom hliníka a karbónu bolo potrebné chrániť rám, preto vznikli vymeniteľné pätky, ktoré sa v prípade nárazu obetujú. Problém? Nikdy sa neprijal jednotný štandard. Každý výrobca, niekedy aj v rámci jednej značky, používal iný tvar. Niektoré sa líšili len minimálne a rozdiel sa ukázal až pri montáži.
Aftermarket značky ako BETD či A2Z ponúkali náhrady a v servisoch viseli plagáty, ktoré pomáhali identifikovať správny typ.
V roku 2019 prišla spoločnosť SRAM so štandardom Universal Derailleur Hanger, známym ako UDH. Prekrýva rám z oboch strán, zvyšuje pevnosť a zároveň umožňuje prehadzovaču pri náraze ustúpiť dozadu.
Napriek tomu gigant Shimano naďalej používa tradičný spôsob uchytenia. Úplný koniec klasických pätiek tak zatiaľ nie je na dohľad.
Bezdušová páska
Bezdušové plášte priniesli na prelome tisícročia revolúciu. Nižšia hmotnosť, lepšie kopírovanie terénu, samoopravné defekty a koniec tzv. cvaknutým dušiam.
Mnohé ráfiky však majú v lôžku otvory pre niple, a preto je potrebné použiť pásku alebo vložku, aby sa vytvorilo vzduchotesné tesnenie medzi plášťom a ráfikom.
Montáž bezdušového systému tak často znamená boj s lepiacou páskou, dôkladné čistenie a nie vždy úspešné tesnenie. Ak treba meniť niple, pásku je nutné odstrániť a proces zopakovať.
Limituje nás samotná konštrukcia ráfika. Kým sa pevné lôžko bez otvorov nestane univerzálnym štandardom, pri každom zapletaní kolies budeme spotrebúvať metre drahej pásky.
Sedlá s lyžinami
Sedlá s dvoma lyžinami sú naprieč cyklistikou štandardom už celé roky. Výnimkou boli BMX a dirt jump, kde sa používali pevné sedlá, alebo trialisti, ktorí sedlo často úplne vynechali.
Dvojica lyžín poskytuje pevnú základňu, umožňuje posun sedla v objímke a zároveň vytvára mierne pruženie v strede konštrukcie.
Výhodou je aj kompatibilita. Takmer každé sedlo pasuje na takmer každú sedlovku, čo z neho robí jeden z najuniverzálnejších štandardov na horskom bicykli.
Nevýhodou je zložitejšie upínanie, možné vŕzganie a náročnejšie čistenie.
Alternatívou bola technológia I Beam od značky SDG, ktorá využívala jednu kompozitnú lyžinu. Bola ľahká, umožňovala široké nastavenie a jednoduchú montáž. Jej vyššia tuhosť však znamenala menší komfort.
Možno existujú konštrukčné riešenia, ktoré by tieto nedostatky odstránili. Možno je čas, aby sa I Beam alebo podobný koncept vrátil do hry.
