UCI tvrdí, že jazdci by nemali užívať ketóny. Aká je budúcnosť tohto kontroverzného doplnku?
Geraint Thomas na Tour de France 2025. Foto: A.S.O.
Ketóny sa dostali do centra pozornosti už v čase, keď denník The Mail on Sunday odhalil, že v období pred olympijskými hrami v Londýne 2012 bolo 91 športovcov použitých ako „pokusné subjekty“ pri testovaní potenciálneho výkonnostného efektu tohto syntetického zdroja energie.
Až do posledných niekoľkých sezón zostávali tímy WorldTour aj samotní jazdci neochvejne zdržanliví, pokiaľ išlo o otázku ich používania alebo nepoužívania. Platilo to najmä pre Team Sky, ktorý užívanie ketónov verejne a opakovane popieral.
Práve toto tvrdohlavé mlčanie živilo skepsu v športe, ktorý sa stále spamätáva z éry Lancea Armstronga, a to aj napriek tomu, že ketóny sa nikdy nenachádzali na zozname zakázaných látok WADA.
Hnutie Mouvement Pour un Cyclisme Crédible MPCC svojim členom ich používanie neodporúčalo, najmä pre neznáme dlhodobé zdravotné dôsledky. Zároveň vyzývalo riadiaci orgán cyklistiky na jasnejšie stanovisko.
„Čakáme na výsledky štúdie UCI o ketónoch,“ zaznelo zo strany MPCC pred niekoľkými rokmi. A znova minulý rok. A opäť začiatkom tohto roka.
V októbri 2025 napokon prišla tlačová správa UCI, ktorá mala všetko vyjasniť. Lenže nie celkom.
„Neexistujú presvedčivé dôkazy, že by ketónové doplnky zlepšovali výkon alebo regeneráciu, a preto UCI nevidí dôvod na ich používanie. Z tohto dôvodu UCI neodporúča zaraďovať tieto doplnky do výživových plánov jazdcov,“ uvádza sa v stanovisku.
Na prvý pohľad je postoj UCI jednoznačný. Pri bližšom pohľade však vychádza najavo, že jej zhrnutie tejto látky je mimoriadne nejasné.
O to viac, že ketóny boli pôvodne vyvinuté vedcami z Oxford University s podporou 10 miliónov dolárov od amerického ministerstva obrany, aby špeciálne jednotky USA dokázali dlhšie operovať v nepriateľskom území s menším množstvom zásob.
Chýba akákoľvek zmienka o dlhodobom vplyve na zdravie a neexistuje ani odkaz na vlastnú štúdiu UCI.
A kto vlastne poveril UCI poskytovaním výživových odporúčaní? Portál Bikeradar sa obrátil priamo na UCI so žiadosťou o doplňujúce informácie a kontakt na autorov štúdie, na ktorú sa tlačová správa neodvolávala.
Tlačový hovorca odpovedal: „Dovoľte nám informovať vás, že štúdia sa momentálne nachádza v procese posudzovania vedeckým časopisom a jej publikovanie sa očakáva čoskoro.“
„Hoci zatiaľ nemáme potvrdený dátum vydania, po zverejnení vám poskytneme odkaz na článok aj kontaktné údaje autorov.“
Na otázku, prečo UCI zaujíma stanovisko k štúdii, ktorá ešte nebola publikovaná, odpoveď znela: „Čakáme na jej zverejnenie. Hneď ako bude publikovaná, poskytneme vám príslušný odkaz spolu s kontaktmi na autorov.“
A takto to pokračovalo ďalej.
Napriek stručnosti a absencii konkrétnych dôkazov si tak UCI myslí, že užívanie ketónov je stratou času.
To zrejme nezostalo bez odozvy u značiek ako Ketone-IQ, ktorú využíva tím Visma-Lease a Bike, či KetoneAid používaný v Soudal Quick-Step, kde si pravdepodobne začali pripravovať právnikov.
Na druhej strane je pravda, že dôkazy o účinnosti ketónov sú ďaleko od jednoznačných.
To isté by sa však dalo povedať aj o mnohých bežných doplnkoch výživy, ktoré cyklisti po celom svete používajú denne, napríklad o multivitamínoch. V ich prípade však UCI žiadny verdikt nevyniesla.
Majú teda ketóny nejaký prínos?
Dá sa očakávať, že k politickej rovine celej témy sa ešte dlho povedie diskusia. Čo však hovoria samotné štúdie zamerané na ketóny a cyklistický výkon? Aký je ich všeobecný záver?
Práve tu prichádza na rad Sebastian Sitko, športový vedec a univerzitný pedagóg z University of Zaragoza v Španielsku.
V roku 2024 publikoval odborný časopis Physiologia Sitkovu prácu s názvom „Úloha exogénnych ketónov v cestnej cyklistike: dôkazy, mechanizmy a tvrdenia o výkonnosti“, v ktorej sa jeho meta analýza detailne venovala dostupnej vedeckej literatúre.
„Potenciálne prínosy suplementácie ketónových telies vo vytrvalostných športoch, ako je cyklistika, sú mnohorozmerné a zasahujú do metabolickej, fyziologickej aj kognitívnej oblasti,“ uvádza Sitko vo svojej štúdii.
„Napriek rastúcemu záujmu o ketónové doplnky je však súčasná veda aplikovaná do praxe limitovaná nejednotnými výsledkami, individuálnymi rozdielmi a nedostatkom dlhodobých dát.“
Stručne povedané, okolo ich účinkov panuje neistota. To však neznamená, že nefungujú.
Ako Sitko zdôrazňuje, ide o veľmi individuálnu záležitosť a podobne ako pri väčšine aspektov tréningu a výživy závisí od toho, či ide o jedinca, ktorý na ketóny reaguje, alebo o jedinca, u ktorého sa efekt neprejaví.
„Dostupné dôkazy naznačujú, že účinok je výsledkom kombinácie fenotypu, teda pozorovateľných vlastností vznikajúcich prepojením genetiky a prostredia, a aktuálneho metabolického stavu,“ vysvetľuje Sitko.
„Záleží na základnom metabolickom zdraví jazdca, teda citlivosti na inzulín a množstve telesného tuku, na nedávnej strave vrátane dostupnosti sacharidov a keto adaptácie, na schopnosti črevného vstrebávania, pohlaví aj tréningovom stave.“
„Veľkým faktorom je aj samotná expozícia BHB, nielen jeho dávka,“ dodáva.
BHB, teda beta hydroxybutyrát, je jedným z typov ketónov. Najčastejšie sa podáva vo forme esteru alebo soli, pričom dôkazy hovoria viac v prospech esterov, keďže zvyčajne obsahujú vyššie množstvo ketónov.
„Genetika pravdepodobne zohráva svoju úlohu, no presvedčivé prepojenia medzi genotypom a reakciou u športovcov zatiaľ chýbajú,“ uzatvára Sitko.
„V praxi tak rozhoduje najmä to, kým ste z hľadiska metabolického fenotypu a v akom stave sa nachádzate, či s vysokými zásobami glykogénu, nalačno alebo po nedávnom tréningu.“
Mechanizmy zlepšenia výkonu
Ak na ketóny reagujete, čo to v praxi znamená? Potenciálne schopnosť jazdiť dlhšie a silnejšie, lepšie odolávať únave a podať vysokointenzívny výkon v rozhodujúcich momentoch.
„Najpravdepodobnejší mechanizmus spočíva v šetrení glykogénu,“ vysvetľuje Sitko.
„Ketónové telieska dokáže pracujúci sval efektívne oxidovať a teoreticky tak znižujú závislosť od sacharidov, čo môže pomôcť zachovať svalový glykogén pri veľmi dlhých výkonoch alebo v stave jeho nízkej zásoby.“
Tento fyziologický prísľub má podľa Sitka jasné mechanické opodstatnenie, no dosiahnuť konzistentný prínos v pretekoch sa ukázalo ako problematické. Výkon v cyklistike je totiž výsledkom súhry viacerých systémov.
Rozhodujú napríklad dostupnosť paliva, neuromuskulárna funkcia, rozloženie tempa, termoregulácia či tolerancia ketónov zo strany tráviaceho traktu.
Zároveň existuje argument, že ketóny zvyšujú kyslosť krvi, čo je presne to, čo pri intenzívnej záťaži nechcete.
„Hlavný problém spočíva v tom, že malé metabolické zisky sa často strácajú po prenesení do reálnych pretekových podmienok,“ pokračuje Sitko.
„Laboratórne protokoly, výživový stav účastníkov, dávka ketónov a spôsob ich podania, ako aj to, či súčasne prijímajú sacharidy, menia metabolický kontext. Rovnaký ketónový nápoj tak môže v rôznych štúdiách a u rôznych športovcov priniesť odlišné výsledky.“
V podstate platí to isté ako pri každom diskutovanom prostriedku na zlepšenie výkonu. Hoci môže v kontrolovanom prostredí laboratória priniesť merateľný fyziologický efekt, v dynamickom prostredí pretekov to už zďaleka nie je také jednoznačné.
A aj keď sa určitý efekt prejaví, existuje príliš veľa premenných na to, aby bolo možné označiť ketóny za rozhodujúci faktor.
Po niekoľkých rokoch výskumu v tejto oblasti sme predpokladali, že čas, ktorý UCI potrebovala na zverejnenie svojho stanoviska, súvisel s analýzou novších štúdií poukazujúcich na zvýšenie hladiny cirkulujúceho erytropoetínu EPO v tele.
EPO je hormón, ktorý prirodzene stimuluje tvorbu červených krviniek, no ako ukázali skúsenosti z éry Lancea Armstronga, dá sa užívať aj exogénne, najčastejšie injekčne, s cieľom umelo zvýšiť jeho hladinu.
Práve preto sú EPO a ďalšie látky zvyšujúce jeho hladinu zakázané podľa bodu S2.1 Zoznamu zakázaných látok WADA, ktorý nesie názov Erytropoetíny a látky ovplyvňujúce erytropoézu.
Nie všetky metódy zvyšovania počtu červených krviniek sú však zakázané. Príkladom je výškový tréning.
„Neexistujú presvedčivé dôkazy, že by tieto krátkodobé zvýšenia EPO viedli k trvalému nárastu hmoty červených krviniek alebo hematokritu, čo by si vyžadovalo opakovanú expozíciu a dostatočný čas na samotnú erytropoézu,“ hovorí Sitko.
„Stručne povedané, signál EPO môže predstavovať možný stimul, no nárast červených krviniek a merateľný výkonnostný prínos zatiaľ nie sú na základe dostupných dát u ľudí potvrdené. Akékoľvek antidopingové alebo výkonnostné závery sú preto predčasné.“
Znamená tlačová správa UCI definitívny koniec používania ketónov v profesionálnej aj rekreačnej cyklistike?
Je to nepravdepodobné, najmä keď novšie výskumy naznačujú, že ich potenciálne prínosy môžu presahovať hranice stále diskutovanej fyzickej výkonnosti.
Môžu ketóny spomaliť starnutie mozgu?
Ako Sitko spomenul už skôr, viaceré štúdie naznačujú, že ketóny môžu mať vplyv aj na takzvané kognitívne oblasti. Ani tu však dôkazy nie sú jednoznačné, no sú prinajmenšom zaujímavé, najmä pre ľudí, ktorí sa blížia k hranici polovice piatej dekády života.
Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences nemá stabilita mozgových sietí lineárny priebeh poklesu.
Naopak, ide o nelineárny proces s jasne identifikovateľnými bodmi zrýchlenia a spomalenia, pričom ľudský mozog starne výrazne rýchlejšie približne od 44 rokov, než sa tento proces okolo 67. roku opäť stabilizuje.
Výskumníci predpokladajú, že metabolický stres neurónov, napríklad zvýšená inzulínová rezistencia a zhoršené vstrebávanie glukózy, prispieva k urýchleniu kognitívneho úpadku spojeného s vekom.
Alebo by k nemu prispieval, keby do hry nevstúpilo užívanie ketónov. Podanie tohto „superpaliva“ totiž podľa nich poskytuje mozgu alternatívny zdroj energie, ktorý obchádza problémy spôsobené metabolickým stresom a môže tak mozog chrániť pred zhoršovaním funkcií.
Zároveň upozorňujú, že tento zásah by mohol byť účinný len dovtedy, kým neuróny „nespadnú z útesu“, teda ak sa začne včas, približne v polovici štyridsiatych rokov. Zároveň zdôrazňujú, že na potvrdenie alebo vyvrátenie týchto mechanizmov je potrebný ďalší výskum.
Napriek tomu ide o jednu z viacerých štúdií, ktoré naznačujú, že ketóny by mohli zohrávať významnú úlohu v ochrane kognitívnych funkcií, práve vďaka schopnosti dodávať energiu v situáciách, keď inzulínový systém prestáva fungovať optimálne. Keďže mozog spotrebuje približne 20 % dennej energie organizmu, tento mechanizmus dáva zmysel.
Kam nás to teda posúva? Pravdepodobne tam, kde sme boli ešte pred zverejnením tlačovej správy UCI. Výskumy ukazujú, že ketóny môžu zlepšiť výkon aj regeneráciu. Zároveň však existujú štúdie, podľa ktorých na výkon ani regeneráciu nemajú žiadny vplyv.
Ako zvyčajne, rozhodujúce je, či u konkrétneho človeka fungujú, alebo či aspoň verí, že fungujú, aj placebo má totiž svoj efekt.
Jedno je však zrejmé. Pre väčšinu rekreačných cyklistov má pravidelné jazdenie a udržiavanie dobrého zdravia prostredníctvom kvalitnej a vyváženej stravy omnoho vyššiu hodnotu než akýkoľvek doplnok výživy.
Dozvieme sa niekedy, či ketóny fungujú aj v reálnych podmienkach mimo laboratória?
Sitko si myslí, že áno:„Opakovaná metabolomická analýza krvi dokáže odhaliť individuálne metabolické profily a určiť, kto z expozície ketónom profituje a za akých podmienok.“
„To podporuje koncept presnej výživy, hoci výskum je zatiaľ len v počiatočnej fáze.“
