Dlhoročné jazdenie môže u starších cyklistov ovplyvniť zdravie srdca. Prečo by vás to nemalo odradiť od športovania?
Cvičenie akéhokoľvek druhu, vrátane cyklistiky, je vo všeobecnosti jedným z najprospešnejších nástrojov pre zdravie.
Ak sa však vykonáva mnoho rokov vo vysokej intenzite, organizmus môže byť vystavený aj negatívnemu stresu. A srdce je často tým orgánom, ktorý to najviac pocíti.
Nedávna štúdia z Univerzity v Leeds pridala k tejto téme nové poznatky. Výskumníci zistili, že starší muži, ktorí sa dlhodobo venujú vytrvalostnej cyklistike, môžu mať zvýšené riziko nebezpečných porúch srdcového rytmu.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Circulation: Cardiovascular Imaging ukázala, že športovci s desaťročiami tréningu mali častejšie jazvy na srdci v porovnaní s nešportujúcou populáciou.
A tí, ktorí jazvy mali, mali 4,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich objaví epizóda nepravidelného srdcového rytmu.
Výskumníci sledovali 106 zdravých mužov nad 50 rokov, ktorí nemali žiadne príznaky srdcového ochorenia ani diagnostikovanú kardiovaskulárnu chorobu.
Všetci boli cyklisti alebo triatlonisti, trénovali minimálne 10 hodín týždenne počas viac než 15 rokov a súťažili na rôznych úrovniach.
Na začiatku výskumu absolvovali magnetickú rezonanciu na zistenie jaziev na srdci a dostali implantovateľný zariadenie na dlhodobé sledovanie rytmu.
Jazvy sa našli u 47 percent z nich, najmä v spodnej časti ľavej komory, hlavnej pumpovacej časti srdca. V porovnateľnej skupine nešportujúcich mužov bol tento podiel len 11 percent.
Počas dvojročného sledovania sa u 22 percent športovcov objavila aspoň jedna epizóda komorovej tachykardie, teda nebezpečnej arytmie.
Až 78 percent z nich malo už predtým zistené jazvy na srdci. Traja účastníci mali opakované epizódy dlhšie trvajúcej tachykardie.
Doktorka Sonya Babu-Narayan, klinická riaditeľka British Heart Foundation, k tomu uviedla: „Niet pochýb o tom, že cvičenie prospieva nášmu srdcu. Pomáha znižovať krvný tlak aj cholesterol, udržiavať hmotnosť a má pozitívny vplyv na psychické zdravie.“
„No u niektorých starších vytrvalcov môže dlhodobé intenzívne zaťaženie srdce ovplyvniť.“
„Preto bude potrebný ďalší výskum u mužov aj žien, aby sa dali identifikovať tí, pre ktorých by bolo vhodné preventívne zvážiť implantovanie defibrilátora,“ dodala Sonya Babu-Narayan
Príbeh bývalého šéfa UCI Briana Cooksona
Jedným z účastníkov bol aj 74-ročný Brian Cookson, bývalý prezident Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) v rokoch 2013 až 2017.
Po odchode z funkcie sa opäť vrátil k tréningu aj pretekaniu, no v máji 2024 počas tréningu na dráhe v Manchestri pocítil náhlu nevoľnosť.
Zaznamenal rekordnú tepovú frekvenciu 238 úderov za minútu, ktorá sa vracala do normálu až po 15 minútach.
Vďaka tomu, že bol súčasťou výskumu a mal implantované monitorovacie zariadenie, vedci presne identifikovali problém.
„Na druhý deň mi zavolali. Povedali mi, aby som okamžite prestal jazdiť a nerobil nič namáhavé, kým ma nevyšetria, pretože si myslia, že potrebujem implantovateľný defibrilátor.“
Cookson prežil epizódu komorovej tachykardie. Bez liečby môže tento stav viesť k zástave srdca.
Koncom leta mu implantovali defibrilátor, ktorý dokáže elektrickým impulzom zastaviť nebezpečnú arytmiu.
Cookson dnes jazdí ďalej, ale najmä si stráži intenzitu. „Sledujem tep a keď sa blížim k 150 úderom, uberiem,“ hovorí.
„Nemyslím si, že by sa ľudia mali zľaknúť. Ak by som sa mohol vrátiť na začiatok, nič by som nezmenil. Všetky roky na bicykli mi priniesli veľa dobrého.“
„Problémy so srdcom sa môžu týkať kohokoľvek, preto si netreba myslieť, že sa nás netýkajú. Ak máte možnosť zdravotnej prehliadky, choďte na ňu. A ak sa objavia príznaky, oddýchnite si a dajte sa vyšetriť.“
„Cvičenie je prospešné a súťaženie je zábava. Ja stále jazdím, len sa snažím brať ohľad na to, že už mám po sedemdesiatke. Ale rozhodne nemám v pláne prestať s bicyklom,“ dodal Cookson.
Výsledky štúdie nemajú ľudí odrádzať od pravidelného cvičenia
Vedúci výskumu, doktor Peter Swoboda z University of Leeds, dodáva: „U športovcov, ktorí mali epizódy nebezpečných arytmií, sa často najprv objavili príznaky.“
„Každému, kto pociťuje závraty, bolesti na hrudi, dýchavičnosť alebo mdloby, odporúčam kontaktovať lekára.“
„Výsledky tejto štúdie nemajú ľudí odrádzať od pravidelného cvičenia. Týkajú sa veľmi špecifickej skupiny športovcov a nie všetci mali jazvy na srdci.“
„Pohyb je prospešný pre každého a táto štúdia pomáha lepšie porozumieť tomu, ako športovať bezpečne,“ dodal Swoboda.
