Tadej Pogačar si chce oddýchnuť po štvrtom titule z Tour de France: Všetko je možné. Nechcem teraz riešiť ďalšie preteky
Fotogaléria (75) Tadej Pogačar po poslednej etape Tour de France 2025. Foto: A.S.O. / Charly Lopez
Tadej Pogačar vyhral po štvrtýkrát Tour de France za posledných šesť rokov.
Mnohí by očakávali, že si už plánuje ďalšie veľké víťazstvá. Momentálne však o budúcnosti veľmi neuvažuje a chce si užiť zaslúžený oddych.
„Všetko je možné,“ povedal novinárom po dekorovaní na parížskych Elyzejských poliach.
Pogačar bol pravdepodobne prvým jazdcom v žltom drese od čias Bernarda Hinaulta v roku 1979, ktorý sa na okruhu v Paríži pokúsil reálne vyhrať poslednú etapu. Hoci skončil štvrtý, ďaleko dôležitejšie bolo, že sa opäť stal celkovým víťazom.
„Momentálne nemyslím na ďalšie preteky. Chcem si to užiť s tímom v autobuse,“ povedal. „O Gire alebo Vuelte sa môžeme porozprávať inokedy.“
Jeho neochota hovoriť o budúcnosti dáva zmysel. So svojimi úspechmi na Tour, Okolo Flámska, Critériu du Dauphiné, Liège-Bastogne-Liège aj Strade Bianche už dávno nebojuje o prvenstvá len so súčasnými rivalmi.
Jeho porovnania sa dnes robia s najväčšími legendami športu. Počas Tour si pripísal sté víťazstvo v kariére a jeho výkony už vyvolávajú prirovnania iba s jediným menom, Eddy Merckx.
Štvrtý titul ako najmladší v histórii Tour de France
Štvrté víťazstvo ho zaradilo na úroveň Chrisa Frooma. A len krok ho delí od legendárnej štvorice Anquetil, Merckx, Hinault a Indurain.
Vzhľadom na to, že má len 26 rokov, a teda menej ako mal Indurain pri svojom prvom triumfe, ide o niečo výnimočné.
Pogačar sa stal najmladším jazdcom v histórii Tour de France, ktorý vyhral štyri žlté dresy.
Prečítajte si tiež
- Lekár a vedec, ktorý pomohol Tadejovi Pogačarovi na vrchol: Cyklistika je dnes absolútne čistá
- Čo zje Tadej Pogačar v deň kráľovskej etapy na Tour de France? Plán obsahuje až 1200 gramov sacharidov
Hoci všetko nasvedčuje tomu, že o rok bude opäť bojovať o piate víťazstvo a možno raz prekoná aj historický rekord, v nedeľu večer o tom nechcel hovoriť.
„Nie, nie je mojím cieľom vyhrať Tour päťkrát. Momentálne nemám žiadne konkrétne ciele. Nechcem teraz riešiť ďalšie preteky,“ zopakoval.
„Možno pôjdem tento rok na majstrovstvá sveta, možno Lombardia. Ale inak nemám nič jasné. Chcem si len užiť tieto momenty a potom uvidím, čo ďalej.“
Defenzívnejšie, ale stále dominantne a s prehľadom
Keď v nedeľu dorazil do cieľa, len ťažko hľadal slová.
„Vyhrať Tour štyrikrát, byť šesť rokov po sebe na pódiu… nemám slov. Je to neuveriteľné. Som hrdý, že dnes môžem nosiť žltý dres,“ povedal.
Na pódiu síce žartoval, že tu už bol a možno tu bude zas, no tento ročník bol iný.
Kým jeho prvý titul v roku 2020 získal dramaticky na Planche des Belles Filles, rok 2021 potvrdil jeho dominanciu. V roku 2024 po prehrách v rokoch 2022 a 2023 predviedol obrovskú silu a vyhral šesť etáp.
Tour 2025 však bola o niečom inom, a to o totálnej kontrole nad priebehom pretekov.
„Všetko to začalo tímovou prácou. Od začiatku sme pretekali ako jeden celok, mali sme v tíme skvelú atmosféru,“ povedal.
„Po časovke v piatej etape a výstupe na Mur de Bretagne som vedel, že mám nohy na víťazstvo. Rozhodujúci bol druhý týždeň. Tam som získal najväčší náskok a do tretieho týždňa som šiel s väčším pokojom.“
Precízne rozdelené sily
Jeho pretekársky prejav bol vypočítavejší. V piatej etape získal vedenie, keď skončil druhý za Evenepoelom v časovke v Caen. Následne ho však zámerne prenechal Van der Poelovi.
Po víťazstve na Mur de Bretagne v siedmej etape sa opäť dostal na čelo a potom prepustil žltý dres Benovi Healymu počas náročnej etapy v Centrálnom masíve.
Do žltého dresu sa opäť obliekol v dvanástej etape na Hautacame a odvtedy už nepustil vedenie až do Paríža.
Keď sa ho pýtali, či bol v poslednej tretine Tour opatrnejší, vzhľadom na to, že mal na konte štyri výhry za deväť dní, bolo zrejmé, že síce mohol pokračovať v zbieraní triumfov, no už nemal čo dokazovať.
„Bol som vo vedení, mal som slušný náskok, takže som sa cítil v žltom komfortne,“ povedal Pogačar, ktorý mal v Paríži pred Vingegaardom náskok 4 minúty a 24 sekúnd.
„Bol som už trochu unavený, ale teraz nechcem hovoriť o tom, čo nevyšlo. Chcem si užiť tento moment.“
Záverečná etapa ako oslava
V poslednej etape sa však opäť ukázal v typickej útočnej forme. Už v prvom výstupe na Montmartre rozbil pelotón, v druhom kole zredukoval vedúcu skupinu z 27 na šesť jazdcov a iba klasikár kalibru ako Wout van Aert sa ho dokázal zbaviť v treťom kole.
„Dnes som si užil ten štýl pretekania,“ povedal. „Celkové časy už boli dané, každý išiel naplno. Bola to čistá cyklistika.“
„Myslel som na to, že je koniec Tour. A tak bolo jednoduchšie nechať na ceste všetko, lebo som vedel, že zajtra mám voľno. Bol to výborný deň na pretekanie.“
Vingegaard ako hnací motor
Aj keď Vingegaard v poslednej etape nebojoval o víťazstvo, Pogačar zdôraznil, že je preňho ideálnym súperom.
„Je to neuveriteľné, ako sa navzájom posúvame. Je výsadou mať takúto konkurenciu, pretože nás to neustále posúva ďalej,“ povedal.
No aj keď sa s Dánom už päťkrát postavili spoločne na pódium Tour, Pogačar ešte nechcel hovoriť o tom, kde a kedy sa odohrá ich ďalší veľký súboj.
Jeho nekonečný rad úspechov však vytvára tlak. Očakáva sa od neho len víťazstvo. A to môže spôsobiť vyhorenie, o ktorom sám otvorene hovorí.
„Som v bode, kedy by som mohol skončiť a bol by som šťastný,“ povedal. Hoci má zmluvu do roku 2030, priznal, že to bola len nadsázka.
„Vážne, vyhorenie sa v cyklistike stáva. Tréningy sú fyzicky aj mentálne náročné. Niekedy sa jazdci až príliš zamerajú na tréning, stále pridávajú, až sa prejaví únava už na začiatku sezóny.“
„No tím vás potrebuje na pretekoch, tak idete stále ďalej a nikdy sa poriadne nezotavíte. Potom príde október, konečne pauza, a v decembri to začína znova,“ dodal Pogačar.
O jeho štarte na Vuelte, ktorá sa začína o menej než mesiac, zatiaľ nepadlo ani slovo.
Podľa medializovaných informácií padne rozhodnutie v stredu, no z Pogačarových vyjadrení vyplýva, že posledná vec, na ktorú má teraz chuť, je ďalšie trojtýždňové etapové trápenie.
