Pľúca mal plné krvných zrazenín. Ak by trénoval ešte dva dni, zomrel by. Michael Matthews sa vracia na Tour de France po pľúcnej embólii
Michael Matthews. Foto: A.S.O.
Austrálsky cyklista Michael Matthews (Jayco AlUla) sa na Tour de France vracia rok po zdravotnom probléme, ktorý mohol ukončiť nielen jeho kariéru, ale aj život.
Pred štartom Tour de France 2025 mu lekári diagnostikovali pľúcnu embóliu a Austrálčan neskôr priznal, že v nemocnici vo Švajčiarsku nevedel, či sa ráno ešte zobudí.
Až teraz v podcaste Taking a Breath podrobne opísal dramatické udalosti, ktoré jeho hospitalizácii predchádzali. Priznal, že krvné zrazeniny v pľúcach spočiatku považoval len za prejav alergie a až vyšetrenia odhalili život ohrozujúci problém.
„Najskôr som bol veľmi vystrašený a zmätený. Ako profesionálny športovec robíte všetko správne. Dobre jete, kvalitne spíte, netrávite čas alkoholom ani cigaretami, trénujete na maximum. Preto som vôbec nechápal, ako sa niečo také mohlo stať práve mne,“ povedal Matthews.
Prečítajte si tiež
Myslel si, že ide len o alergiu
Matthews sa pripravoval na Tour de France na vysokohorskom sústredení v Livigne. Forma bola výborná a po víťazstve na posledných pretekoch pred prípravou veril, že na Tour dostane šancu bojovať o etapové triumfy.
Počas tréningov však začal pociťovať problémy s dýchaním. Keďže dlhodobo trpel alergiou na trávu a prach, spočiatku tomu neprikladal veľkú váhu.
„Myslel som si, že za to môžu alergie. V okolí práve kosili trávu pred Giro d’Italia a všetko tomu nasvedčovalo. Lenže postupne sa to zhoršovalo a začali sa rozsvecovať varovné kontrolky,“ opísal 35-ročný austrálsky cyklista.
Najkritickejší moment prišiel počas desaťminútového intenzívneho tréningového úsilia vo výške viac ako 2 000 metrov nad morom.
„Mal som pocit, akoby som sa snažil dýchať pod vodou. Úplne mi chýbal kyslík. Tep som mal nezvyčajne nízky, hoci som išiel naplno. Bol to jeden z najzvláštnejších pocitov, aké som na bicykli zažil.“
Prvý interval ešte dokončil, no pri druhom po niekoľkých sekundách zistil, že telo už jednoducho nefunguje.
Prečítajte si tiež
Zachránila ho manželka
Ani po tréningu sa jeho stav nezlepšil. Počas obyčajnej prechádzky mestom mu zrazu vyskočil pulz na približne 170 úderov za minútu.
Práve vtedy zasiahla jeho manželka Katarína, ktorá pochádza zo Slovenska.
„V tíme si mysleli, že si potrebujem jednoducho oddýchnuť. Manželka však povedala: Sadni do auta a choď okamžite do nemocnice. Pozná moje telo rovnako dobre ako ja a vedela, že toto nie je normálne.“
Spolu s trénerom preto zamieril do nemocnice vo Švajčiarsku. Najskôr absolvoval krvné testy, následne ho lekári poslali na CT vyšetrenie pľúc.
Výsledok šokoval aj samotných lekárov.
„Nikdy nezabudnem na výraz doktora, keď držal výsledky v rukách. Pozeral na mňa a hovoril: Ako je to možné? Toto predsa nemôže patriť človeku vo vašom veku a v takej kondícii. Celé pľúca som mal plné krvných zrazenín.“
Ak by trénoval ešte dva dni, zomrel by
Matthews priznal, že ani nechcel vedieť, koľko zrazenín v pľúcach vlastne mal: „Jedna by mi úplne stačila. Bolo ich však veľa.“
Najťažšie prišli slová lekárov krátko po diagnóze.
„Povedali mi, že keby som pokračoval v tréningu ešte jeden alebo dva dni, zabil by som sa. Vtedy sa mi spustili slzy. Uvedomil som si, že som dostal druhú šancu na život.“
Austrálčan zostal niekoľko dní hospitalizovaný vo Švajčiarsku. Ležal na nemocničnej posteli sám, ďaleko od rodiny.
„Premýšľal som, či sa ráno vôbec zobudím. Bola to skúsenosť, na ktorú by som najradšej úplne zabudol,“ priznal Matthews.
Prečítajte si tiež
Príčina zostáva nejasná
Po prepustení absolvoval sériu podrobných vyšetrení na špecializovanej klinike v Miláne. Lekári kontrolovali celý organizmus vrátane genetických predispozícií na poruchy zrážanlivosti krvi.
Všetky výsledky boli negatívne: „Prešli sme úplne všetko. Genetické testy nič neukázali a dodnes nevieme s istotou povedať, čo to spôsobilo.“
Matthews priznal, že s lekármi síce majú jednu pracovnú hypotézu, no istotu nemajú. Domnievajú sa, že problém mohol súvisieť s tréningom využívajúcim systém obmedzenia prietoku krvi, takzvaný Blood Flow Restriction (BFR).
„Je to jediná vec, ktorá sa zmenila. Nemôžeme povedať na sto percent, že práve to bolo príčinou, ale myslíme si, že odtiaľ sa celý problém mohol začať.“
Prečítajte si tiež
V predposledný deň liečby štartoval na pretekoch
Počas troch mesiacov užíval lieky na riedenie krvi. Lekári ho upozornili, že najväčším rizikom nie je samotná jazda, ale prípadný pád, ktorý by mohol viesť k vážnemu krvácaniu.
Ani to ho však od bicykla neodradilo.
„Nevydržím sedieť bez pohybu. Desať dní som oddychoval a potom som začal opäť jazdiť. Najprv hodinu denne, potom som tréning postupne pridával.“
Priznáva, že s odstupom času si uvedomuje, že to možno nebolo najrozumnejšie rozhodnutie.
„Asi som to robiť nemal. Ale jednoducho nedokážem sedieť doma. V predposledný deň liečby som už opäť štartoval na pretekoch.“
Počas zvyšnej rekonvalescencie jazdil výrazne opatrnejšie. Vyhýbal sa rizikovým zjazdom a často ho autom sprevádzala manželka.
„Bola pri mne každý deň. Dávala pozor na autá a robila všetko pre to, aby som bol v bezpečí.“
Prečítajte si tiež
Návrat na Tour de France
Tento rok začal Austrálčan víťazne, keď triumfoval hneď v januári na pretekoch GP Castellón – Ruta de la Cerámica, keď v záverečnom špurte zdolal aj slovenského majstra Lukáša Kubiša (Unibet Tietema Rockets), ktorý vtedy finišoval tretí.
Po štvormesačnej pauze sa Matthews postupne vracal do pretekového rytmu. Ako súčasť prípravy absolvoval Okolo Švajčiarska aj Tour Auvergne Rhône Alpes, kde však výraznejší výsledok nezaznamenal.
Tím Jayco AlUla mu napriek tomu dôveroval a zaradil ho do zostavy pre Tour de France.
„Keby ste mi pred tromi mesiacmi povedali, že budem stáť na štarte Tour de France, asi by som vám neveril. Veľmi tvrdo som pracoval na tom, aby som sa stihol vrátiť k tímu ešte pred Tour, a veľmi sa teším, že som späť,“ povedal Matthews.
„Po tom, čo som minulý rok chýbal pre chorobu a tento rok ma pribrzdil pád, mám ešte väčšiu motiváciu a hlad po pretekoch. Tour je najväčšie podujatie roka a hoci na nej budem štartovať už deviatykrát, dostať sa do zostavy je pre každého jazdca stále obrovská vec,“ dodal Austrálčan.
Austrálčan bude na najslávnejších etapových pretekoch sveta útočiť na svoje piate etapové víťazstvo.
Po skúsenosti, ktorá mohla ukončiť nielen jeho kariéru, ale aj život, však priznáva, že dnes svoje telo vníma úplne inak.
„Pri každom zvláštnom pocite idem okamžite na vyšetrenie. Pravidelne absolvujem krvné testy a všetko dôkladne kontrolujeme. Myslel som si, že niečo také sa mne nikdy nemôže stať. Dnes viem, že nikto nie je neporaziteľný,“ povedal austrálsky cyklista.
