Tadej Pogačar po víťazstve 19. etapy Tour de France 2026. Foto: A.S.O./Charly López

Pri rodinnom hraní spoločenských hier sa nedalo spoliehať na cyklistický talent. Ako dieťa tak musel Tadej Pogačar (UAE Team Emirates-XRG) neustále hľadať spôsoby, ako prekabátiť starších súrodencov, no tiež sa musel vedieť vyrovnať so situáciou, keď mu jeho plán nevyšiel. Práve na tieto chvíle dnes spomínajú jeho rodičia, ktorí vysvetľujú, čo formovalo budúceho päťnásobného víťaza Tour de France.

Film Tadej Pogačar: Anatomy of a G.O.A.T skúma, ako sa u tohto športovca stretli telesné predpoklady, schopnosť regenerovať, psychická odolnosť a systematická práca tímu. Rodičia tohto fenomenálneho jazdca, Marjeta a Mirko Pogačarovci, (ktorí v dokumente aj sami vystupujú) si ho pozreli v predpremiére na Ľubľanskom hrade a ich postrehy pre denník Slovenske novice ukázali, že vysvetlenie synových úspechov treba hľadať aj ďaleko od laboratórnych meraní.

Aj prehratá Tour môže posunúť šampióna

„Prehrával nerád, ale nikdy na to nereagoval zle. Dokázal to prijať veľmi zrelo,“ povedal jeho otec Mirko. „Videli sme, že ho prehra mrzí, no zároveň sme vedeli, že nabudúce urobí všetko pre to, aby vyhral.“

„Presne tak, stále hľadal spôsob, ako nás poraziť. Kým sa narodila naša najmladšia dcéra Vita, dlho sme boli päťčlennou rodinou a Tadej bol najmladší. Neustále preto musel vymýšľať stratégie, ako zdolať staršieho brata a sestru. Myslím si, že dnes sa mu to na bicykli veľmi hodí,“ dodala Pogačarova matka Marjeta.

Rovnaký princíp rodičia pozorovali aj neskôr: prehra ho netešila, ale dokázal z nej vyťažiť niečo pre ďalší pokus. Najvýraznejšie sa to ukázalo po Tour de France v rokoch 2022 a 2023, keď ho porazil Jonas Vingegaard (Team Visma | Lease a Bike).

Mirko tieto dve skúsenosti nevníma ako totožné. Pri prvej poukazuje na synove rozhodnutia počas pretekov, pri druhej na zdravotné komplikácie, ktoré zasiahli prípravu.

„Tour, ktoré nevyhral, ho poriadne vrátili na zem. Tú prvú zrejme prehral vlastnou nerozvážnosťou, pretože dostatočne nejedol a reagoval na každý útok, aj keď nemusel. Pred druhou si poranil ruku a zápästie, takže nebol pripravený tak dobre, ako potreboval. Veľa sa z toho naučil a na Tour v ďalších rokoch to bolo vidieť,“ zhodnotil Mirko.

Od roku 2024 sa Pogačar opäť presadil aj na najväčších etapových pretekoch, jeho bilancia za osem rokov medzi profesionálmi narástla na 130 víťazstiev vrátane piatich triumfov na Tour, jedného na Gire, trinástich monumentov a dvoch titulov majstra sveta.

Za výsledkami však stojí aj vývoj jeho prípravy. Po sezóne 2023 vystriedal Iñiga San Millána v úlohe Pogačarovho trénera Javier Sola a práve tomuto prechodu by Mirko v dokumente venoval viac priestoru.

„O prvom trénerovi San Millánovi sme už veľa čítali, pretože v našich médiách s ním vyšlo množstvo rozhovorov. Vieme, čo sledoval a na čom pracoval, no o Tadejovom súčasnom trénerovi sa hovorilo podstatne menej. Trochu mi preto chýbalo vysvetlenie, v čom spočívali hlavné rozdiely medzi ich prístupmi.“

K týmto zmenám sa však Pogačar vyjadril v samostatnom rozhovore pre Eurosport, ktorý sprevádzal dokument. Sola podľa neho priniesol do tréningu väčšiu pestrosť, vrátane väčšieho množstva úsekov zameraných na VO2 max a simulácií pretekových situácií.

Urška rozumie aj tomu, čo divák nevidí

Marjete v štyridsaťpäťminútovom filme chýbal výraznejší pohľad na Uršku Žigart. Pogačarova partnerka sama profesionálne preteká a preto dôverne pozná režim, ktorému sa vrcholový cyklista musí prispôsobiť.

V ich prípade nejde iba o podporu počas veľkých víťazstiev či sklamaní. Spoločné povolanie im pomáha rozumieť aj každodenným rozhodnutiam, ktoré sa týkajú tréningu, jedla, či odpočinku.

„Urška má v jeho živote veľkú úlohu. Je cyklistka a rieši rovnaké veci ako Tadej, takže sa navzájom veľmi podporujú a pomáhajú si. Spoločne hľadajú spôsoby, ako sa čo najlepšie pripraviť, aj stravu vhodnú pre cyklistu. Majú veľa spoločného a nemusí sa jeden zložito prispôsobovať druhému. Myslím si, že aj toto je veľmi dôležitá súčasť jeho úspechu,“ vysvetlila Marjeta.

Dokument prekvapil aj samotných rodičov

Napriek témam, ktoré by radi videli rozpracované podrobnejšie, obaja rodičia ocenili, čo film odhalil. Jeho záber siaha od metabolizmu a fungovania mitochondrií, cez silu a regeneráciu, až po psychiku.

„Trochu nás prekvapil, pretože sme nevedeli, čo máme čakať. Páči sa mi už samotný názov – anatómia je výstižnejšie označenie, než len dokument,“ zhrnul Mirko svoje prvé dojmy.

Marjeta s ním súhlasila: „Nie je to iba dokument, skutočne je to anatómia. Pozeráme sa na Tadejov metabolizmus, jeho mozog a množstvo ďalších vecí, pričom veľa z nich bolo nových aj pre nás.“

Po páde už nejde iba o ďalšie víťazstvo

Rozprávanie o úspechoch a výnimočných predpokladoch má však po tohtoročnej Vuelte aj vážnejšiu rovinu. Pogačarov pokus pridať do zbierky prvé celkové víťazstvo zo španielskych ciest sa skončil pádom v ôsmej etape.

Utrpel pri ňom zlomeninu kľúčnej kosti, poranenie stavcov a otras mozgu a prvýkrát v kariére tak musel predčasne ukončiť trojtýždňové preteky. Jeho rodičia pri spomienke na nehodu hovoria predovšetkým o tom, aké vážne mohli byť následky.

„Myslím si, že po najnovších vyšetreniach si Tadej uvedomuje, ako blízko bol ku koncu cyklistickej kariéry. Stačilo, aby bol pád o trochu horší a mohol zostať ochrnutý. Aj preto bude podľa mňa opatrnejší v tréningu a nebude sa do všetkého vrhať bezhlavo. Zároveň si možno ešte viac vychutná pekné chvíle a každý ďalší dobrý výsledok bude preňho znamenať viac než predtým,“ povedal Mirko.

Marjeta dúfa, že synovi zostane aj pokoj, ktorý ho doteraz sprevádzal na všetkých štartoch. Popri zotavovaní tela myslí na to, ako sa vážna nehoda môže podpísať na jeho pocite istoty.

„Dúfam, že v ňom toto zranenie nezanechalo strach z bicykla, pretože ten by ho mohol veľmi obmedzovať. Tadej vie, že zotavovanie bude dlhé, takmer celý rok, a že kosti potrebujú čas, aby sa pevne zahojili. Verím, že nič neuponáhľa, dopraje si potrebný čas a v prípade potreby odloží aj návrat na preteky,“ uzavrela jeho mama.