Strade Bianche 2025: Vyrovná Tadej Pogačar historický rekord tretím víťazstvom Strade Bianche? (detaily trasy, najväčší favoriti)
Strade Bianche patrí medzi najmalebnejšie a zároveň najnáročnejšie jednodňové preteky sezóny a v roku 2025 sa uskutoční v sobotu 8. marca.
Dlhé roky sa trať nemenila, no vlani organizátori pridali štyri nové štrkové úseky a tento rok opäť pridali ďalší, takže ich bude celkovo až 16.
Celkovo majú pretekári pred sebou 213 kilometrov s prevýšením 3716 metrov, z toho až 81,7 kilometra vedie po štrkových cestách. A tie nie sú len obyčajnými rovinatými úsekmi, ale často obsahujú prudké stúpania s dvojciferným sklonom.
Najväčší favoriti Strade Bianche 2025
Strade Bianche sú preteky, kde môžu uspieť klasikári, výbušní jazdci aj vrchári – aspoň teoreticky.
Keď je však na štarte Tadej Pogačar, situácia sa mení. Slovinský fenomén tu už dvakrát zvíťazil a jeho dlhé sólové útoky sa stali symbolom posledných ročníkov. V roku 2024 vyhral po úniku dlhom 81 kilometrov, v roku 2022 mu stačilo 50 kilometrov.
V roku 2023 zase Tom Pidcock triumfoval po 42-kilometrovom sóle. Uvidíme, či sa tento rok dočkáme napínavejšieho priebehu.
Víťazi z rokov 2020 a 2021, Wout van Aert a Mathieu van der Poel, opäť chýbajú na štartovej listine, čo otvára priestor na priamy súboj medzi Pogačarom a Pidcockom.
To však neznamená, že nemôže prekvapiť niekto iný, ako napríklad Marc Hirschi, Mathias Vacek či Ben Healy.
Medzi favoritov môžeme zaradiť aj Michala Kwiatkowského, ktorý už Strade Bianche vyhral dvakrát (2014, 2017). Poľský klasikár vstúpil do sezóny vo výbornej forme, keď triumfoval na Clásica Jaén – pretekoch, ktoré sú vďaka štrkovým cestám považované za „španielsku verziu“ Strade Bianche.
Najväčšia pozornosť sa však opäť sústredí na Pogačara, keďže na nedávnom UAE Tour vyhral s prehľadom obe horské etapy.
Ak Pogačar v Toskánsku vyhrá znova, vyrovná rekord Fabiana Cancellaru, ktorý sa na Strade Bianche radoval v rokoch 2008, 2012 a 2016.
Najväčší favoriti Strade Bianche 2025
***** Tadej Pogačar
**** Tom Pidcock, Ben Healy
*** Marc Hirschi, Mathias Vacek, David Gaudu
** Lennert Van Eetvelt, Michal Kwiatkowski, Mikel Landa
* Pello Bilbao, Matej Mohorič, Alberto Bettiol, Richard Carapaz, Laurens De Plus
Kompletnú štartovnú listinu Strade Bianche 2025 si môžete pozrieť na konci príspevku.
Detaily trasy Strade Bianche 2025
Prvý zo šestnástich štrkových sektorov príde už po 14 kilometroch. Ide o nenáročný 4,4-kilometrový úsek bez výrazných stúpaní či klesaní, ktorý slúži ako rozjazd. Druhý sektor už ponúkne ostré rampy na 4,8 kilometra dlhom úseku. Nasledujúce dva, dlhé 4,4- a 6,4-kilometrové sektory, sú opäť menej technické.
Po štvrtom sektore budú mať jazdci za sebou takmer 50 kilometrov. Hladký asfalt ich zavedie do Montalcina, kde ich čaká 4-kilometrové stúpanie s priemerom 5 %, vedúce k historickej pevnosti.
Len čo sa pelotón spustí z kopca, príde na rad najdlhší štrkový sektor dňa. Meria 11,9 kilometra a končí sa krátkym zjazdom. Takmer bez prestávky nasleduje ďalších 8 km neasfaltovanej cesty, kde sa striedajú výšľapy a zjazdy.
Nasledujúci sektor je novinkou na trase – má 9,3 kilometra a začína sa stúpaním. Po krátkom úseku asfaltu sa jazdci dostanú na sektor San Martino in Grania, ktorý je dlhý 9,5 kilometra a končí sa prudkým a kľukatým stúpaním.
Potom nasleduje takmer 9-kilometrový zjazd, ktorý vyústi do pravdepodobne najťažšieho sektora pretekov – 11,5 kilometra dlhého prašného (alebo blatového) úseku, ktorý síce stúpa rovnomerne, no obsahuje aj technické zjazdy.
Nasledujúcich 18 kilometrov je na asfalte, ale terén stále kolíše hore a dole, čo jazdcom neumožní vydýchnuť si. Potom však prichádza rýchla séria štyroch krátkych štrkových sektorov v priebehu 16 kilometrov.
Desiaty sektor má len 800 metrov, no obsahuje strmé dvojciferné stúpanie. Hneď nato sa otvára Strade di Colle Pinzuto – 2,4 kilometra dlhý úsek s brutálnym 15 % sklonom.
Ani potom to nebude jednoduchšie – trať pokračuje sériou ostrých zákrut vedúcich stále do kopca. Krátky zjazd privedie jazdcov na Le Tolfe, ktoré sa – rovnako ako Colle Pinzuto – prekonáva dvakrát. O chvíľu nato nasleduje aj krátky 700-metrový Strade del Castagno.
Po zvlnenom 14-kilometrovom úseku asfaltu nasleduje posledný dlhší štrkový sektor s dĺžkou 3,3 kilometra, ktorý vedie späť do Vico d’Arbia, kde sa jazdci pohybovali už o 30 kilometrov skôr. Odtiaľ sa pokračuje po známej trase: najskôr mierne stúpajúce Strade di Colle Pinzuto a potom náročné Le Tolfe.
Sektor Le Tolfe je posledným štrkovým úsekom pretekov – meria 1,1 kilometra a končí sa extrémne strmým 18 % stúpaním.
Po prejazde okolo kaplnky na vrchole zostáva do cieľa v Siene už len 12 kilometrov. Asfaltové cesty ponúkajú množstvo zákrut a zvlneného terénu, čo môže nahrávať útočníkom, pretože prenasledovatelia ich nebudú mať vždy na dohľad.
Štyri a pol kilometra pred cieľom prichádza zjazd, no v posledných 1,7 kilometra sa cesta opäť dvíha. Spočiatku ide o mierne stúpanie, no keď jazdci vchádzajú do historického centra Sieny, dostávajú sa na brutálnu dlažbu Via Santa Caterina.
Tento 500-metrový úsek má priemerný sklon 12 %, pričom na vrchole dosahuje až 16 %. Nasleduje séria ostrých zákrut – najprv doprava, potom doľava, znova doprava – a napokon víťaz prechádza cieľovou čiarou na ikonickom námestí Piazza del Campo.
|
11
|
|
Gianni Vermeersch |
|
12
|
|
Samuel Gaze |
|
13
|
|
Gal Glivar |
|
14
|
|
Quinten Hermans |
|
15
|
|
Xandro Meurisse |
|
16
|
|
Johan Price-Pejtersen |
|
17
|
|
Emiel Verstrynge |
|
21
|
|
Kévin Vauquelin |
|
22
|
|
Anthony Delaplace |
|
23
|
|
Louis Rouland |
|
24
|
|
Simon Guglielmi |
|
25
|
|
Mathis Le Berre |
|
26
|
|
Martin Tjøtta |
|
27
|
|
Clément Venturini |
|
31
|
|
Pello Bilbao |
|
32
|
|
Nicolò Buratti |
|
33
|
|
Afonso Eulálio |
|
34
|
|
Matej Mohorič |
|
35
|
|
Andrea Pasqualon |
|
36
|
|
Robert Stannard |
|
37
|
|
Max Van Der Meulen |
