Jonas Vingegaard je hrdinom Tour de France aj bez žltého dresu
Jonas Vingegaard (Visma-Lease a Bike) síce na Tour de France nezískal svoj tretí žltý dres, ale počas troch týždňov predvádzal výkony, ktorými prekvapil nielen celý cyklistický svet, ale aj sám seba.
Tri mesiace pred štartom na Tour de France totiž utrpel pri hrozivom páde na pretekoch Okolo Baskicka zlomeniny rebier, kľúčnej kosti a kolaps pľúc, a dlho ani nebolo isté, či bude na Tour štartovať.
Zotavovanie zo zranení a krátka príprava bez pretekov
Zatiaľ čo Tadej Pogačar trénoval a v máji vyhrával etapu za etapou na Gire, Jonas Vingegaard sa liečil zo zranení.
Dvanásť dní strávil v nemocnici, z čoho osem dní bol na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde mu ani nedovolili vstať z postele. Ďalšie tri týždne sa zotavoval bez fyzickej záťaže. Na aktívnu prípravu na Tour de France mal tak necelé dva mesiace, pričom prvé týždne na bicykli určite ešte nemohol trénovať naplno.
Na štart Tour vo Florencii sa nakoniec Vingegaard postavil, avšak súpiska tímu Visma bola bola výrazne oslabená o Dylana van Baarlea a Stevena Kruijswijka, ktorí utrpeli zranenia pri páde na pretekoch Critérium du Dauphiné, zatiaľ čo Seppa Kussa vyradilo ochorenie Covid-19.
Je jasné, že dvojnásobný víťaz Tour de France nejde na Tour len tak, „aby to skúsil“, aj keď vzhľadom na okolnosti a formu Tadeja Pogačara sa od neho nečakali veľké veci.
„Som veľmi šťastný, že som tu. Už len toto je pre mňa víťazstvo,“ povedal Jonas Vingegaard na pódiu počas otváracieho ceremoniálu Tour de France.
Keďže Pogačar vyhral v máji Giro d’Italia absolútne dominantným spôsobom, najväčším rozdielom za posledných 59 rokov, hlavný favorit na zisk žltého dresu bol jasný.
Prvé útoky „prežil“ bez väčšej straty
Taktika tímu Visma bola jasná, keďže predpokladali, že dánsky pretekár sa bude s každým dňom postupne zlepšovať.
V prvom týždni bolo cieľom minimalizovať časové straty na Tadeja Pogačara. Nebolo to jednoduché, keďže jazdci Pogačarovho tímu UAE Emirates išli v kopcoch extrémne vysoké tempá.
Hneď v druhej etape si Pogačar otestoval svojho najväčšieho rivala útokom v stúpaní San Luca, ale Vingegaard bol bez väčších problémov nalepený na jeho kolese.
Prvý skutočný test prišiel v štvrtej etape, ktorá obsahovala legendárne stúpanie Col du Galibier. Pogačar pred vrcholom zaútočil a po šialenom zjazde si vytvoril 50-sekundový náskok na Vingegaarda.
Po prvej individuálnej časovke presiahla strata Vingegaarda na vedúceho Pogčara minútu, čo však bolo v rámci ambícii dánskeho jazdca viac než akceptovateľné.
Pred prvým dňom voľna nasledovala kontroverzná gravelová etapa. Nielen Pogačar, ale aj Remco Evenepoel chceli využiť svoju výhodu na nespevnenom povrchu. Snažili sa útočiť a vzdialiť sa od Vingegaarda, ktorý po defekte ani nesedel na svojom bicykli, ale s pomocou tímových kolegov to 27-ročný Dán zvládol takticky bravúrne a na cieľovej čiare sa po hektickom dni časy v celkovej klasifikácii nemenili.
„Stále bojujem so všetkým, čo v sebe mám“
Ďalší horský súboj najväčších favoritov prišiel v jedenástej etape. Pogačar zaútočil stúpaní Puy Mary, ale vytvoril si len polminútový náskok, ktorý Vingegaard dotiahol v predposlednom stúpaní. Do cieľa prišli spolu a dánsky cyklista prekvapil asi všetkých, keď v zvíťazil v záverečnom šprinte a stal sa prvým jazdcom, ktorý Pogačara porazil v šprinte dvoch jazdcov.
„Nedokázal som nasledovať jeho útok, bol veľmi silný a musel som len bojovať. Som trochu prekvapený, že som ho dokázal poraziť v šprinte,“ povedal Vingegaard. Pred tromi mesiacmi by som si to nikdy nepomyslel,“ povedal dvojnásobný víťaz Tour de France.
Prvý väčší zlomový moment pre celkovú klasifikáciu prišiel v štrnástej etape, ktorá sa končila na vrchole stúpania Pla d’Adet.
Pogačar zaútočil 4,7 km pred cieľom a Jonas Vingegaard síce zvýšil tempo, ale do cieľa prišiel s 39-sekundovou stratou, zatiaľ čo Slovinec prekonal šialeným výkonom v stúpaní Pla d’Adet 23-ročný rekord Lancea Armstronga.
Na ďalší deň nasledovala ďalšia náročná horská etapa, ktorá obsahovala stúpania s prevýšením cez 5000 metrov, tentokrát s dojazdom na vrchole legendárneho Plateau de Beille.
Jonas Vingegaard odvážne zaútočil 10,3 km pred cieľom, na čo však bez problémov Pogačar ihneď zareagoval a zavesil sa na jeho koleso. Slovinec v žltom drese však pod tlakom Dána nevykazoval žiadne známky slabosti a svoj rozhodujúci útok predviedol 5,3 km pred cieľom, odkiaľ išiel až do konca etapy osamote.
Práve stúpaní Plateau de Beille predviedol Pogačar pravdepodobne najlepší vrchársky výkon v histórii cyklistiky a rekord Marca Pantaniho z roku 1998 prekonal obrovským rozdielom o tri a pol minúty. Vingegaard prišiel do cieľa na druhom mieste so stratou 1:08 min po obdivuhodnom výkone, ktorý by sa dal označiť ako druhý najlepší v histórii cyklistiky.
„Keď som si potom pozeral svoje čísla, bolo to naozaj šialené. Boli to najvyššie čísla, aké som kedy v kariére dosiahol. Vidíme, že Jonas sem prišiel naozaj pripravený bojovať o víťazstvo,“ uznal Pogačar kvality svojho najväčšieho rivala.
Boj o žltý dres sa skončil
Strata Vingegaarda v celkovom hodnotení presiahla tri minúty, ale stále si uchovával nádej na žltý dres: „Nezmierim sa len s týmto výsledkom. Tieto preteky som už dvakrát vyhral. Neprišiel som sem skončiť druhý. Urobím všetko preto, aby som to dosiahol znova.“
„Pogačar momentálne vyzerá veľmi silný. Vieme však aj to, že v treťom týždni mal už v minulosti aj zlý deň a musíme dúfať, že sa to stane znovu. Ešte sa toho môže veľa stať. Mentálne sa nikdy nezlomím. Stále bojujem so všetkým, čo v sebe mám. Ešte som nestratil vieru,“ povedal Vingegaard pred posledným týždňom na Tour.
Jonas Vingegaard predvádzal na Tour de France skutočne obdivuhodné výkony, najmä vzhľadom na to, čím prešiel si prešiel po páde v apríli. Aj keď už jazdci absolvovali viacero extrémne náročných horských etáp, kráľovskú etapu s dojazdom na vrchole stúpania v stúpaní Isola 2000 mali ešte len pred sebou.
Keď zostávalo do cieľa 8,7 km, Pogačar zaútočil. Vingegaard sa už ani nesnažil nasledovať jeho útok a len kontroloval Remca Evenepoela. Ako sa neskôr vyjadril, už v polovici etapy mu bolo jasné, že nemá sily na to, aby dokázal nasledovať šialené akcelerácie 25-ročného Slovinca, ktorý ďalším šialeným výkonom prekonal 31-ročný rekord v stúpaní Isola 2000.
Po kráľovskej etape už bolo jasné, kto si odnesie z Tour de France žltý dres. Jonas Vingegaard zo seba vydal skutočne všetko, skúšal útočiť a zmenšiť svoju stratu, ale krátka príprava a málo pretekových dní v sezóne 2024 jednoducho nestačilo na to, aby sa Pogačarovi vyrovnal.
„Boj o víťazstvo sa skončil. Nemal som dobrý deň a v polovici etapy som musel zmeniť moje nastavenie mysle. Asi ma dobehlo, že som mal len jeden a pol mesiaca na prípravu, ale ako som hovoril už na začiatku – bolo by šialené, ak by som dokázal bojovať o žltý dres. Darilo sa mi to dva a pol týždňa a už len to je veľký úspech,“ povedal Vingegaard.
Zatiaľ čo Tadej Pogačar zavŕšil svoju dominanciu na Tour de France 2024 víťazstvom horskej predposlednej etapy na vrchole stúpania Col de la Couillole, Remco Evenepoel neuspel v snahe znížiť svoju stratu v celkovej klasifikácii na Vingegaarda a po jeho dvoch po útokoch sa situácia otočila, keď sa dánsky jazdec od neho vzdialil spolu s Pogačarom, keď vstupovali do záverečných piatich kilometrov.
Vingegaard sa už ani nepúšťal do šprintérskeho súboja s Pogačarom, ktorý piatym víťazstvom horskej etapy vyrovnal historický rekord Taliana Gina Bartaliho z roku 1948.
Záverečná časovka potvrdila trio najsilnejších jazdcov Tour de France – Tadej Pogačar, Jonas Vingegaard a Remco Evenepoel, ktorí sa presne v tomto poradí umiestnili aj v poslednej etape.
Hrdinom Tour de France aj bez žltého dresu
„Tour de France som síce nevyhral, ale možno o pár týždňov, keď budem mať čas si to premyslieť, budem ešte viac hrdý na toto druhé miesto ako na dve víťazstvá, ktoré som dosiahol,“ povedal Vingegaard po slávnostnom ceremoniáli.
„V prvom rade bol pre mňa veľký úspech, že som sa vrátil na veľmi, veľmi vysokú úroveň. Keď vezmeme do úvahy všetko, čo sa mi stalo, môže to byť ešte väčší výsledok ako skutočné víťazstvo na Tour de France, keď všetko išlo perfektne.“
„V deň, kedy som vyhral etapu, som veril, že by som stále mohol vyhrať Tour de France. Bolo to preto, že som vedel, že mám vysokú úroveň a Plateau de Beille bol môj najlepší výkon v dlhom, 40-minútovom stúpaní.“
„Pozeral som sa na svoje výkonové čísla a sám som bol prekvapený. Ale Tadej bol silnejší, takže víťazstvo si určite zaslúži. Je naozaj pôsobivé, ako jazdil tento rok na Tour.“
„Keď máte za sebou taký pád, nikdy neviete, aký to bude pocit byť späť v pelotóne, aké to bude pri zjazdoch, jazdiť v skupine… Niektoré dni som išiel na vyššej výkonnostnej úrovni, než som mal kedykoľvek predtým, takže dôvodov na spokojnosť je veľa.“
„Dáva mi to istý druh presvedčenia s prípravou, ktorú som mal, pretože ak mám byť úprimný, mal som 6 týždňov riadneho tréningu. To nie je ani zďaleka ideálne, bol som 12 dní v nemocnici, osem dní na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde mi nedovolili vstať z postele. V tomto zmysle mi to dáva určité presvedčenie, že aspoň viem, že budúci rok sa môžem pripraviť oveľa lepšie.“
„Bol to veľký boj, len aby som sa pripravil na Tour de France. A veľmi dlho som pochyboval, či to dokážem.“
„Za normálnych okolností by som bol z mojej Tour de France sklamaný. Ale po tom všetkom, čím som prešiel, nemôžem byť sklamaný. Nemal som dobrú prípravu, no aj tak sa mi podarilo dostať do dobrej kondície.“
„Rád by som sa vrátil na Tour de France a znova ju vyhral. Žltý dres je najkrajším dresom v cestnej cyklistike, a aj keď som hrdý na to, čo sme tento rok dosiahli, teším sa už na ďalšiu Tour,“ dodal Jonas Vingegaard.
🇫🇷 #TDF2024
𝐃𝐞𝐚𝐫 𝐉𝐨𝐧𝐚𝐬,
For a moment, we feared for your life. You have shown what a fighter you are. You have made not only us incredibly proud, but the whole world. ❤️🩹
You may not have won the Tour this year, but you certainly won all the hearts. You are truly an… pic.twitter.com/Iu6ZfL6CxT
— Team Visma | Lease a Bike (@vismaleaseabike) July 21, 2024
