Pridajte sa k predplatiteľom

Biker.sk

ZÁMOK K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU BIKER IBA ZA 19,80€!
Novinky

Dokument: Extrémne v horách – zjazd z Piz Boé v Dolomitoch v podaní Ladislava Tomáša (+galéria)

Dokument z produkcie Rasť Hatiara, ktorý stojí za projektom Extrémne v horách zachytáva extrémny zjazd Laca Tomáša s kamarátom Martinom z vrcholu Piz Boé vo výške 3125 metrov nad morom. Ide o naozaj technický a náročný zjazd a na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí by sa disciplíne vertride venovali.
Matúš Bušík

Autorom textu je Ladislav Tomáš, ktorý stojí aj za projektom mtbskola.sk.

Každý, kto ma pozná vie, že som nadšený vyznávač jazdenia v tých najnáročnejších terénoch, aké môže bicykel a jazdec zvládnuť.

Niektoré moje jazdy a „filmy“ ste mohli vidieť aj na mojom YouTube kanáli. Tak ako ich videl aj Matúš, ktorý Rasťa Hatiara pozná osobne a presvedčil ma, že to čo na bicykli predvádzam v mojich videách, by si zaslúžilo poriadne zdokumentovať pod jeho taktovkou.

Povedal som si, že nemám čo stratiť. Rasťovi som napísal, poslal pár videí, aby mal predstavu o čo ide a keďže o ničom takom, ako je vertride dovtedy nepočul, zapáčila sa mu myšlienka to zdokumentovať vo svojej relácii Extrémne v horách.

Ostávalo len vybrať miesto, kde by sme to natočili. Keďže lokality, ktoré sú vhodné na to, aby na nich bola zachytená podstata vertride-u, sa na Slovensku nachádzajú vo vysokých ochranných stupňoch, kde bicykel z hľadiska ochrany prírody je žiaľ hotová katastrofa.

Foto: Archív Laca Tomáša

Do úvahy teda neprichádzalo nič iné, len vycestovať za horami do zahraničia, kde si prírodu chránia možno lepšie ako my na Slovensku, no rozumejú tiež tomu, že bicykel nie je nič, čo by prírode ublížilo viac ako turista.

Potom som už len potreboval osloviť niekoho, kto to tam pozná a jazdí v alpskom teréne. Do úvahy neprichádzal nikto iný, ako Axel a Sylvia, s ktorými sa poznám.

Každý, kto o vertride niekedy počul, vie kto títo dvaja sú. Navrhli kopec v talianskych Dolomitoch s názvom Piz Boe. Keďže som tú lokalitu nepoznal a plne som im dôveroval, súhlasil som a nič viac ma už nezaujímalo.

Rasťo mal na náš projekt priestor začiatkom júla 2023. Tak sme to aj dohodli a dúfali, že sa vyhneme búrkam, ktoré sú v tomto období pomerne bežným javom.

Rozmýšľal som už len, či pôjdem sám, alebo prizvem nejakého jazdca z môjho okolia. Najprv som oslovil Toleka, môjho poľského kamaráta, s ktorým som už absolvoval pár výjazdov do Álp. Ten nanešťastie nemohol ísť, no na druhú stranu sa do filmu aj tak dostal, lebo Rasťo na jeho úvod použil pár záberov z našich spoločných výjazdov v Alpách.

Nepoznám už veľa jazdcov, ktorí by boli vyznávačmi tohto štýlu jazdenia. Skúsil som osloviť ešte Martina, s ktorým sme už v rámci slovenských vertov čo to pojazdili.

Martin neváhal, zavolal šéfovi nech ho v práci nečaká (je to šikovný servisák v bike shope v Dolnom Kubíne) a pricestoval večer ku mne, odkiaľ sme už ráno vyrážali smer Dolomity.

Foto: Archív Laca Tomáša

Tam sme sa večer mali stretnúť v sedle Passo Pordoi s Rasťom, ktorý tam mal prísť na svojej obytnej dodávke a tiež s Axelom a Sylviou, ktorí mali pricestovať tou svojou.

My s Martinom sme veľkí páni, tak sme si zarezervovali luxusný hotel priamo v sedle s raňajkami, večerou, saunou, vírivkou a kopou ďalších vecí, ktoré sme ani nemali kedy využiť.

Cestou mi Sylvia písala, že nemôžu naštartovať dodávku, ale že na tom pracujú a uvidíme sa. Žiaľ večer prišla správa, že s autom to je vážnejšie a nemôžu pricestovať.

Ostali sme v tom sami.

Sylvia mi aspoň napísala, ako máme ísť hore a následne kadiaľ jazdiť dole na opačnú stranu údolia, kde sme mali prechádzať tými najťažšími úsekmi.

Posedeli sme pri čaji v Rasťovej dodávke a dohodli sme sa, že ráno teda v závislosti od počasia vyrazíme čím skôr a uvidíme, ako sa veci vyvinú.

Ešte sme si ani neľahli do postelí v našom luxusnom hoteli a už sa spustila neskutočná búrka sprevádzaná silným vetrom, bleskami a hromobitím.

Zaspával som s vedomím, že sme tu dlhú cestu merali zbytočne.

Neviem dokedy búrka trvala, ale ráno, keď som vstal, videl som predierať sa slnečné lúče pomedzi horizont a oblaky a s východom slnka svitla aj nádej, že dlhú cestu sme sem nemerali nadarmo.

Foto: Archív Laca Tomáša

Rasťo s pripravenou technikou a ja s Martinom a našimi bicyklami stúpame zo sedla Passo Pordoi k vrcholu Piz Boe. Všade pokoj a ticho hôr.

Oblaky zahalili oblohu a pri úplnom bezvetrí ani nedúfame, že by sa odkryli a ukázalo sa slnko.

Cestou hore študujeme terén a odhadujeme svoje možnosti. Keď prichádzame do sedla Forcella Pordoi, po prvýkrát máme možnosť vidieť v jeho plnej kráse vrchol Piz Boe a tiež výsledok nočnej búrky, ktorá vo vyšších polohách pokryla chodník čerstvým snehom.

Vďaka nazbieraným skúsenostiam ma sneh až tak neznepokojuje. Naopak, dodáva tomu atmosféru hodnú názvu relácie Extrémne v horách.

Stúpame ďalej a míňame pár ferratových úsekoch. Po príchode na vrchol sa stane to, v čo sme ani nedúfali. Oblaky ustúpia, zasvieti slnko a Dolomity sa ukazujú vo svojej plnej kráse.

Robíme však rozhodnutie, že na tom snehu, keďže tu s nami nie sú Axel a Sylvia sa nejdeme púšťať bez ich asistencie do pre nás úplne neznámeho terénu a budeme jazdiť to, čo sme si mali možnosť aspoň obzrieť pri výstupe na vrchol.

Ako veľmi nebezpečné to mohlo byť som sa presvedčil hneď pri mojom prvom pokuse zachytenom na Rasťovom objektíve, kedy som sa tak trochu bez väčšieho premyslenia rozhodol zísť z vysokej skaly, ktorú som mal ako som následne zistil dropovať a nie schádzať.

Keďže snehová vrstva zakryla skutočnú výšku dojazdu moje predné koleso sa prepadlo oveľa nižšie, než som predpokladal. Len moja rýchla reakcia a obrovské šťastie delili celý tento projekt od toho, či bude pokračovať úspešne, alebo si o skalu predo mnou rozbijem bradu na kašu a pôjdeme domov bez materiálu pre film.

Neskôr, keď už sme boli doma a Rasťo mal film zostrihaný sa mi priznal, že v tom momente  si v duchu hovoril, čo sú to za amatéri a či som tu správne.

Našťastie sme zlý prvý dojem hneď napravili.

Aktuality

13:20 Video: Louise Ferguson dokončila jazdu na Red Bull Hardline Tasmania aj napriek dvom pádom (POV).

Louise Ferguson sa nikdy nevzdáva! Na trati Red Bull Hardline v džungli Tasmánie síce vo finálovej jazde zaznamenala dva pády, ale ani tie ju neodradili od toho prísť do cieľa a zaznamenať tak kompletnú jazdu na tejto šialenej trati. Po prvýkrát sa to podarilo dvom ženám, ktoré sa zapísali do histórie podujatia. Okrem Louise Ferguson sa s traťou popasovala aj víťazka Gracey Hemstreet z Kanady.

12:49 Košický samosprávny kraj poskytne dotáciu pre Trailpark Žehra a pre rožňavské Mine Trails.

Trailpark Žehra dostane z KSK dotáciu vo výške 190 000 € na vybudovanie projektu bežkárskych tratí Nordpark Žehra, ktoré doplnia existujúce žehrianske traily. Mine Trails v Rožňave dostanú na svoj zámer vybudovať flow trail dotáciu vo výške 45 000 €.

12:07 Detaily šialeného výkonu Arnauda De Lieho na pretekoch Omloop Het Nieuwsblad v číslach.

Len 21-ročný belgický talent skončil v historicky najrýchlejšej edícii Omloop Het Nieuwsblad na desiatom mieste. Trasu s dĺžkou 208 km a prevýšením 1563 m prešiel s priemernou rýchlosťou 43,5 km/h, pričom dosiahol počas necelých piatich hodín priemerný normalizovaný výkon 344 wattov.

11:42 Preteky Shimano Super Cup Banyoles aj so slovenskou účasťou, Lukáš Vranák finišoval v junioroch na 23. mieste.

Druhým slovenským pretekárom na štarte juniorských pretekov bol Filip Sadloň, ktorý obsadil konečné 60. miesto. Elitné kategórie ovládli francúzski jazdci Victor Koretzky a Pauline Ferrand-Prévot.

09:40 Klasiky Kuurne-Brusel-Kuurne aj Omloop Het Nieuwsblad boli najrýchlejšie v histórii pretekov.

Jan Tratnik vyhral Nieuwsblad s priemernou rýchlosťou 45,147 km/h a jeho tímový kolega Wout van Aert vyhral Kuurne s priemernou rýchlosťou 44,691 km/h, čím prekonal rekord z roku 1975.

Zavrieť reklamu