Meranie laktátu počas pretekov bude pre cyklistiku radikálnou zmenou
Začalo to meraním srdcového tepu, pokračovalo presným meraním výkonu. Ďalším krokom k zlepšeniu výkonu cyklistov by mohli byť monitory laktátu, ktoré by cyklistu v reálnom čase informovali o koncentrácii tejto látky v krvi. Nadmerné hromadenie laktátu je hlavnou príčinou poklesu výkonu.
Keď svaly oxidujú glykogén, aby získali energiu, tvorí sa odpadová látka laktát, ktorú naopak svaly recyklujú, aby získali viac energie.
Ak je intenzita pedálovania udržateľná, koncentrácia tejto látky zostáva stabilná, pretože svaly sú schopné recyklovať laktát rovnakou rýchlosťou, akou ho vytvárajú.
Keď sa však intenzita zvýši nad určitý bod, koncentrácia tejto látky v krvi prudko stúpa, až sa dostane do bodu, kedy sa jej hromadenie stáva limitom pre svalovú aktivitu, ktorá núti cyklistu znižovať intenzitu.
Preto cyklisti roky absolvovali laktátové testy, ktorými sa snažili presne určiť, od akej intenzity to raketovo stúpa.
Test je relatívne pracný, pretože zahŕňa odber vzorky krvi, zvyčajne z ušného lalôčika ihneď po výkone. To je dôležité preto aby sa zabránilo poklesu koncentrácie a nepresnosti merania. Vzorka je okamžite analyzovaná a prostredníctvom nej môže tréner s úplnou presnosťou určiť rôzne úrovne intenzity spojené v minulosti s pulzom a v súčasnosti s wattmi a teda výkonom.
Na revolučnej metóde merania laktátu sa podieľa niekoľko spoločností. Tie sa snažia vyvinúť monitor laktátu v reálnom čase podobný glukomerom , ktorý by neustále informoval cyklistu o tomto údaji. To by pretekárom umožnilo presne upraviť stravu, tak aby sa vyhli obávanému bonku (nedostatok energie).
Glukomery UCI zakazuje používať v súťažiach, o čom sa presvedčila cyklistka Kristen Faulkner, keď jej po uplynulom Strade Bianche odobrali tretie miesto, kvôli jazde s meračom, ktorý však údajne nebol zapnutý.
Je dosť možné, že rovnaký problém by nastal aj s presnými meračmi laktátu v krvi. Nič by však nebránilo cyklistom používať ho v tréningu na ešte presnejšie nastavenie intenzity, než aké sa dosahuje prostredníctvom merača výkonu.
A faktom je, že hoci sú watty mimoriadne presným ukazovateľom výkonu, ktorý cyklista vynakladá, fyziologicky aplikovaný výkon nie vždy zodpovedá reakcii tela na túto námahu.
S laktátomerom by cyklista mohol v reálnom čase vedieť, ako jeho telo reaguje na rôzne zmeny výkonu a vedel by presne, či v ten deň dokáže udržať o 10 W viac v stúpaní, alebo naopak v ten deň musí výkon znížiť.
Niektorí renomovaní tréneri ako Iñigo San Millán, tréner Tadeja Pogačara, definujú merače laktátu ako „najdôležitejšiu revolúciu od vynálezu monitorov srdcového tepu pred 40 rokmi“.
V skutočnosti existujú cyklisti, ktorí sa počas tréningu zastavia, aby si presne zmerali laktát a dosiahli ešte lepšie prispôsobenie sa dennej relácii, napríklad Larry Warbasse z tímu AG2R.
V každom prípade si budeme musieť ešte chvíľu počkať, kým sa merače laktátu dostanú na trh. Ako sme písali vyššie vyvíjajú ich viaceré značky a laboratóriá v snahe posunúť tréning v cyklistike opäť na vyššiu úroveň.
