Biker.sk

ROČNÉ PREDPLATNÉ ČASOPISU BIKER IBA ZA 10,90€!
Novinky

Rozhovor: Má zmysel brať podporné látky a výživové doplnky v horskej cyklistike?

Pýtali sme sa športového lekára Pavla Maloviča.
Martin Sarvaš

Ilustračné foto: Red Bull Content Pool / Shutterstock / Unsplash

V rozhovore sa dočítate:

  • či má zmysel brať podporné látky, ak jazdíte enduro,
  • ako sa presne určuje, ktoré výživové doplnky treba brať,
  • či majú výživové doplnky zmysel aj na amatérskej úrovni cyklistiky,
  • ktoré výživové doplnky sú nebezpečné,
  • aké výživové doplnky vám zlepšia regeneráciu po zraneniach,
  • či je správne, keď jazdíte s nedoliečenými zraneniami,
  • či sa dá nadobudnutím väčšej sily predísť zraneniam,
  • či skutočne fungujú kineziologické tejpy,
  • ako správne regenerovať,
  • či môžete trénovať so svalovicou,
  • či si jazdením na bicykli môžete predĺžiť život,
  • či je horská cyklistika pre telo škodlivá.
Pavel Malovič – profil

 

vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave a špecializuje sa na športovú medicínu. Je prednostom Ústavu telovýchovného lekárstva Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) Bol primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Bol tiež lekárom československej a neskôr slovenskej futbalovej reprezentácie, bol i osobným lekárom tenistu Dominika Hrbatého. Od roku 2002 je dopingovým komisárom UEFA a 9 rokov pôsobil vo funkcii viceprezidenta Antidopingového výboru Slovenskej republiky.

Minulú aj túto sezónu neprešlo dopingovými testami niekoľko top svetových enduro jazdcov. Je jasné, že v cestnej cyklistike dokáže doping zásadne ovplyvniť výkon pretekárov. Platí to podľa vás aj o endure?

Keď beriete podpornú látku, v tomto prípade zakázanú, tak určite ten, kto ju podáva aj prijíma, vie, aký má zmysel. Pri zjazde je to asi minimálne na to, aby odbúrali isté promile strachu. Aj keď síce za normálnych okolností by na to mohla stačiť aj marihuana, ktorá vyvoláva akýsi úsmevný pocit a znižuje prah rizika vo vedomí človeka.

Spomínaným jazdcom našli látky probenecid, higenamín a oxilofrín. Na čo slúžia?

Tieto preparáty síce zlepšujú dýchanie, ale zároveň zvyšujú riziko náhlej smrti. Je to rovnako s antiastmatikami, akým je napríklad salbutamol, s ktorým bol spojený aj škandál Chrisa Frooma (pozn. red.: cestný cyklista, 4-násobný víťaz Tour de France, ktorému zistili vysoké hodnoty salbutamolu na pretekoch Okolo Španielska v roku 2017). Dal si štyri vstreky denne a keby si dal viac, bolo by to kontraproduktívne, ohrozuje to prácu srdca a reálne to výkon zníži. U enduro jazdcov v tom asi nevidím zmysel a asi len tí samotní pretekári vedia, prečo to užívali. Myslím si, že v tejto disciplíne vôbec nie sú potrebné zakázané podporné látky.

Po skončení trestu a návrate na preteky EWS sú Rude aj Maes opäť medzi tými najlepšími na svete.

Tak v tom prípade to skutočne nepotrebovali a užívali to zbytočne alebo možno iba nevedome. Ak požili tieto látky skutočne nevedome, treba žalovať výrobcu daných doplnkov výživy. Je mnoho športovcov, ktorí sa súdia na medzinárodnom súde. Moja rada pre športovcov, či už profesionálov, alebo amatérov, znie: kupujte iba overené výživové doplnky. Existuje celý zoznam výživových doplnkov, ktoré sú kontaminované, a poskytuje ho Svetová antidopingová organizácia a aj na Slovensku to má pod palcom Antidopingová agentúra Slovenska. Ak sa niečo takéto stane, je to iba nedbalosť a niekedy až hlúposť jazdcov.

Zjazdári musia mať kondíciu prispôsobenú na čo najefektívnejšiu výdrž na zjazdových tratiach, ktoré trvajú do 5 minút. Okrem stopercentne zvládnutej techniky jazdy musia mať aj silné ruky, pričom silné ruky sú svalnaté ruky. No naopak, svalnaté ruky však nemusia nutne znamenať silné ruky. Narážam tým na výživové doplnky, ktorými ľudia často dosahujú veľké svalstvo. Aký je váš názor na rôzne výživové doplnky, ktoré používajú športovci?

Doplnky všeobecne sú úplne v poriadku, pokiaľ ich konzumujete cielene. Existujú rôzne plány výživy s doplnkami, ale vždy sa to odvíja od jednotlivého pretekára. Každý človek je iný a u každého je to potrebné nastaviť nejako inak, je to však pomerne náročné.

Prečítajte si tiež

Podľa čoho sa určuje taký plán?

Treba spraviť fyzické testy, zdravotné testy, odbery krvi, moču, zistiť tie najdôležitejšie parametre a na základe týchto výsledkov sa môže nastaviť užívanie doplnkov výživy. Stále to však mnohí robia veľmi amatérsky a lekári sú z nejakého dôvodu v tomto odsúvaní bokom. Je to možno aj preto, lebo si ich treba zaplatiť a zaplatiť treba aj celý ten proces.V súčasnosti žijeme v rýchlej dobe, mnohí si myslia, že môžu nadobudnúť vysoký výkon za krátky čas.

Potom to tak dopadá, berú rôzne podporné látky, povolené aj nepovolené, no reálne to dlhodobo zmysel nemá. Často je to skutočne len hlúposť a nevedomosť športovcov, vôbec nemusíte užívať doping a môžete využívať veľmi jednoduché preparáty, ale musíte ich vedieť správne nakombinovať, aby mali požadovaný účinok.

Takéto výživové doplnky používajú často aj nešportovci, respektíve ľudia, ktorí chcú byť iba pekní. Je to podľa vás správne?

Je otázne, čo od toho človek očakáva – či chcete mať mladú pleť, veľký objem svalov, štíhle svaly. Ľudia sa k takým doplnkom dostanú často práve už priamo vo fitkách, kde to poradenstvo nie je veľmi kvalifikované a bývajú podporované nejakými firmami, ktoré tam potom pretláčajú svoje produkty na odporúčania trénera, ktorý má z toho províziu.

Tréner by mal dobre poznať svojho klienta a tiež vedieť, čo mu prípadne chýba, a na základe toho určiť, čo by mohol brať. Ale osobne si myslím, že tréner nie je ten najlepší poradca v tomto ohľade. Môže to byť jeden z viacerých v tomto procese, ale určite by sa mali ľudia skôr poradiť s niekým, kto sa vyzná v zdravotníctve a vie, čo mu môže uškodiť a čo nie.

Dá sa dosiahnuť „byť pekný“ aj bez rôznych doplnkov výživy?

Každý chce, samozrejme, vyzerať ako Ronaldo, ale nikto tomu nechce venovať toľko času a energie. Každý šport má svoje ideály, na ktoré by sa chceli ľudia podobať. Ide o to, či chcete len vyzerať alebo popritom ešte aj podávať výkon, prípadne vám nevadí, ako vyzeráte, a chcete hlavne podávať dobrý výkon.

Skôr som myslel tých, ktorí chcú iba pekne vyzerať.

Dá sa to, ak máte dobrého trénera. Ale, samozrejme, keď už chodíte do tej posilňovne a trénujete, nezaškodí podporiť toto trénovanie. Každý športovec, či už rekreačný, amatér, alebo profík, podáva nejaký výkon, pri čom stráca rôzne látky, ktoré treba doplniť. V týchto prípadoch, rovnako ako keď niekto cvičí pre krásu, platí, že by mali doplnky slúžiť na vyrovnanie strát cvičením a trénovaním.

Existuje univerzálna správna formula na dávkovanie výživových doplnkov alebo je to u každého úplne individuálne?

Existujú paušály, o ktorých si však myslím, že nie sú veľmi vhodné, pretože to závisí od mnohých faktorov, vnútorného prostredia organizmu človeka či zdravotného stavu. Dávkovanie môžete mať nastavené trikrát denne, ale to býva často uvedené pri laboratórnych podmienkach a tie takmer nikdy v reálnom živote nenastanú. Musíte transformovať návod a použiť svoj vlastný prístup. Ak by ste si to chceli určiť sami, musíte sa dovzdelávať, ale v tom prípade internet nestačí.

Výživové doplnky, ktoré pozná asi každý a každý tak nejako všeobecne vie, že mu pomôžu k rastu svalov, sú proteíny. Je to pravda?

U určitej skupiny ľudí sú proteíny asi známe, ale v skutočnosti berú ľudia najviac výživových doplnkov, ktoré majú doplniť vitamíny, minerály a podobné látky. Bežná populácia sa často obáva užívania proteínov či aminokyselín. Proteíny užívajú športovci, ktorí pracujú so silou, i vytrvalostní športovci a používajú sa v určitých úsekoch prípravy na sezónu, ale aj na regeneráciu. BCA-čka sú napríklad účinné pri regenerácii, špeciálne pri svalovej únave či poškodení svalov.

Ja však zastávam kombinovanie doplnkov s klasickými medicínskymi preparátmi, čím sa urýchľuje hojenie, regenerácia i rehabilitácia. Slovo proteín je veľmi široký pojem a často ani nevieme, ako konzumujeme proteíny. Často si myslíme, že konzumujeme proteíny, a pritom sú to len cukry.

Dnes si človek na internete nájde nekonečno rôznych druhov proteínov, lacné aj drahé. V čom sa odlišujú a ako vlastne človek zistí, ktorý je preňho vhodný?

Je to jednoduché. Musíte mať niekoho, kto vám poradí. To však nie je zadarmo a internet je zadarmo. A bohužiaľ, konzument internetu je v tomto prípade často najmúdrejší a myslím si, že v tomto prípade je tam len jedna cesta – ak chcem kvalitu, musím si za ňu zaplatiť.

Okrem proteínov je voľne dostupných nespočetne veľa iných výživových doplnkov. Je to podľa vás správne alebo by mali byť regulované, podobne ako lieky?

Doplnky výživy vôbec nepodliehajú takej kontrole ako lieky. Ich užívanie schvaľuje Úrad verejného zdravotníctva, ktorý sa veľmi nezaoberá tým, aké účinné látky sú v tom danom produkte, na čo pôsobia, či škodia alebo neškodia. Im stačí, že pozrú zloženie a či to z ich hľadiska spĺňa všetky potrebné náležitosti a oni ten výrobok pustia do predaja. Je to v podstate ako potravina.

Podľa mňa by bolo potrebné zaujať nejaký nový prístup k výživovým doplnkom vzhľadom na to, aký je v súčasnosti rozmach týchto produktov. A ten rozmach bude iba väčší a väčší, lebo ľudia sú stále pohodlnejší a pohodlnejší a myslia si, že doplnkami doženú nedostatok cvičenia. Záleží to však na kompetentných ľuďoch a zákonodarcoch a osobne nevidím ako veľmi pravdepodobné, že by s tým niečo spravili.

Každý rok pribúda množstvo liekov, ale rovnako každý rok pribúda asi päťkrát toľko výživových doplnkov. Kontrolné inštitúcie by museli mať veľký rozsah kompetencií a obávam sa, že by aj tak nikto nič neskontroloval. A je to vlastne nemožné, pretože trh je doplnkami presýtený a vyznať sa v ňom by si vyžadovali veľmi striktné zásady. Ľudia často uvažujú iba na základe ceny a podľa toho, aká bublina sa okolo toho produktu vytvára.

Čo presne myslíte tou bublinou?

V tomto prípade robia často zlo aj známi športovci, ktorí sa tvária, že daný doplnok konzumujú, ale je to pre nich iba reklama a v skutočnosti si ten produkt nikdy nedali. Mohol by som menovať veľmi konkrétne prípady veľmi známych ľudí, ktorí nosia na tričkách nejaké logo, ale v živote produkt tej firmy nekonzumovali. Sú však za to zaplatení. Myslím si, že vo výživových doplnkoch vládne obrovská anarchia, ale neviem si predstaviť, že okrem vlastnej sebadisciplíny sa nájde niekto, kto ich bude kontrolovať.

Prečítajte si tiež

Aké výživové doplnky sú podľa vás bezpečné a ktoré by mali byť zakázané, prípadne by sa im mali ľudia vyvarovať?

Problém číslo jedna je pre mňa anabolický steroid. Jeho užívanie vedie k náhlej smrti. V určitých oblastiach medicíny sa využívali anabolické steroidy na podporu napríklad po zraneniach, na budovanie svalstva. V porovnaní s ľuďmi, ktorí ich berú v súvislosti so silovým tréningom to však boli mikrodávky. Ak si však nejaký bodybuilder myslí, že keď stonásobne zvýši dávku, tak bude zdravší, ja hovorím, že si stonásobne zvyšuje pravdepodobnosť, že zomrie.

Čo vlastne robí anabolický steroid?

Buduje svalstvo. Fiktívne. Buduje ho opticky a iba čiastočne funkčne. Nebuduje však iba svaly, ktoré vidíme – bicepsy, tricepsy, kvadricepsy –, ale je tu aj srdcový sval. A práve srdcový sval akceptuje príjem anabolických steroidov. Existuje tiež niečo, čo sa nazýva anabolické šialenstvo, keď vám psychicky „prepne“ a začnete byť závislí, alebo existuje ďalšia možnosť, že vám zdevastuje srdcový sval.

Ako zdevastuje? Čo sa s ním stane?

Devastuje nielen srdcový sval, ale aj všetky jeho komponenty, čo znamená aj elektrické vedenie, lebo srdce je bioelektrický orgán a zlyháva. Pri pitve je vidieť, že anabolické srdce vyzerá ako pokrčený vecheť, z ktorého trčia nejaké úlomky sklerotických ciev. Bývajú to tridsiatnici, štyridsiatnici a keď to vidíte, neveríte vlastným očiam. A takýchto prípadov je skutočne dosť. Ľudia sa dozvedia v správach a na internete iba o tých slávnych prípadoch a ostatné prípady z bežnej populácie skončia iba na stránkach pitevných nálezov.

Čo konkrétne spôsobujú anaboliká?

Napríklad nabúchaný chlap môže byť veľmi jednoducho impotentný, pretože anabolický steroid pôsobí proti potencii. Dochádza k zvrašťovaniu semenníkov, spôsobujú hrôzostrašné akné vyrážky, rakovinu prostaty, rakovinu pečene. Žiadne kontrolované užívanie anabolík, ktoré prebieha dlhšie ako mesiac, neexistuje bez rizika.

Ak jazdím veľa na bicykli a chcel by som začať brať výživové doplnky, aby som trénoval efektívnejšie, ako zistím, čo a ako brať? Treba ísť k lekárovi alebo k výživovému poradcovi?

S výživovými poradcami je to také… ako keď je lúka plná buriny a dobrých kvetov je naozaj málo. Dnes sa pasujú za výživových poradcov aj ľudia, ktorí absolvovali nejaký víkendový kurz. Ale ak dávam niečo do tela, musím vedieť, prečo to doň dávam. Ak chcem užiť nejaký produkt, musím vedieť, čo spôsobí a prečo ho mám vlastne brať. Bezpodmienečne treba podstúpiť krvné odbery, a to nielen raz a nielen tie základné u praktického lekára.

Treba vyhľadať špecialistu, ktorý spraví detailné testy aj viackrát, ktoré ukážu, čo by bolo vhodné pre daného športovca. Musí mi povedať, ako bude trénovať, aký má osobný biorytmus, kedy znáša lepšie bolesť a námahu a podľa toho sa nasadia výživové doplnky.

Už som sa pri horských cyklistoch stretol aj s tým, že brali kreatín a rastový hormón. Aké vplyvy majú tieto látky? Môžu zlepšiť ich výkon?

Kreatín sme začali používať v roku 1988 na regeneráciu v príprave na majstrovstvá sveta vo futbale. Podávali sme ho však v malých dávkach, lebo tento preparát bol drahý a nemali sme veľké skúseností. Každé užívanie kreatínu má svoje pravidlá. Môže sa stať, že v dobrej viere užívate kreatín a jediný efekt, ktorý to bude mať, bude to, že začnete priberať.

Rastový hormón sa používa iba pri určitých prísnych endokrinologických indikáciách, to znamená napríklad pri trpasličom vzraste, alebo sa používa v geriatrii v minidávkach. Ale je to produkt, ktorý je na dopingovej listine a môže vám spôsobiť chvíľkovú dobrú regeneráciu, avšak potom vám narastú uši, nos alebo ruky. Pozrite sa napríklad na Sylvestra Stalonea – on je typický príklad rastového hormónu. Jeho tréner, pôvodom Slovák a v súčasnosti tu aj žije, nenávidel anaboliká, ale prisahal na rastový hormón. Ja osobne si myslím, že rastový hormón by sa mal užívať iba pri prísnych indikáciách, a nie len tak, pretože je to hormón.

Môže vám to veľmi jednoducho spôsobiť rozvrat v krehkej hormonálnej rovnováhe tela. Reálne môže na určitý čas zvýšiť výkon, ale má vedľajšie účinky, ktoré by som určite neriskoval. Ak by ho však profík bral, príde mu na to dopingová kontrola, dostane štyri roky zákazu činnosti.

Pri horskej cyklistike bývajú časté rôzne zranenia, ľahšie aj vážnejšie. Da sa výživovými doplnkami urýchliť regenerácia?

Určite sa to dá a vie to dosť zásadne ovplyvniť kvalitu regenerácie. Je to však veľmi individuálne, pretože každé zranenie je iné a má svoje špecifiká.

Čo taká zlomenina?

Pri hojení zlomeniny môžete akceptovať výživový doplnok, ale prioritou je dobre ošetrená zlomenina. Potom môžete užiť výživový doplnok, ktorý urýchľuje hojenie. Samotné hojenie kosti však trvá v základe 6 týždňov a toto hojenie neurýchlite, ale zlepšíte. Kosť sa zrastie, ale bude mať lepšiu kvalitu, ako keby sa hojila bez toho výživového doplnku. Zároveň to pomôže, aby ste mohli pracovať už počas hojenia na rehabilitácii, ktorú by ste si nemohli dovoliť, ak by ste kosť nechali hojiť štandardne.

Zlomenina by mala byť imobilizovaná, ale v súčasnosti sa používajú rôzne ortézy a náhrady sadry, aby sa zranenie mohlo lepšie kontrolovať, a to tiež slúži na zmenšenie atrofie svalstva, ktorá nastáva pri dlhodobej imobilizácii, čomu znova napomáhajú aj doplnky výživy. Vyžaduje to však tiež silnú disciplínu zraneného človeka, lebo keď si dá dole tú ortézu, možno už má pocit, že to môže zaťažovať, čím si však môže spôsobiť ďalšie problémy. Musí to mať svoje pravidlá, dozor a pacient musí byť poučený a najmä disciplinovaný – musí vedieť, čo chce.

Vedeli by ste odporučiť nejaký doplnok výživy na zlepšené hojenie zlomeniny?

Samozrejme, že by som vedel. Nie je to však pri každom rovnaké. Závisí to od toho, aký je tam pomer kalcia a fosforu, akú máte vysokú hladinu vitamínu D3 a tak ďalej. Takéto doplnky kúpite aj v lekárni. V klasickej medicíne sa vám možno vysmejú, v alternatívnej medicíne zas preháňajú význam výživových doplnkov, takže treba nájsť zlatú strednú cestu a vziať si z každého medicínskeho smeru niečo.

Existuje nejaký výživový doplnok alebo niečo, čo by ste odporučili všetkým aktívnejším cyklistom z akéhokoľvek hľadiska, ktorý má pozitívny vplyv na telo?

Extrakt z červenej repy.

Prečo?

Pretože všeobecne zlepšuje okysličenie svalstva, takže aj výkonnosť svalstva. Alebo ešte by som odporučil enzymatické preparáty, ale nie tie, ktoré majú atribút svätenej vody a používajú sa na všetko, ale tie s cieleným užívaním. Alebo ďalej tiež kombinácie špecifických húb – čínskych, japonských, sibírskych. Je veľmi veľa vecí, ktoré môžem odporúčať, ale číslom jeden, potvrdeným početnými výskumami, je jednoznačne spomínaný extrakt z červenej repy. Musí to však byť presná koncentrácia, ktorá je efektívna a má veľký účinok.

Martin Knapec je momentálne na Slovensku najlepší pretekár v endure a bývalý úspešný zjazdár. V minulosti však musel po úrazoch podstúpiť viaceré operácie ramena. Dá sa aj v prípade zranení ramien pomôcť regenerácii výživovými doplnkami? Alebo sa treba sústrediť na cvičenie a fyzioterapiu?

V prvom rade to musí byť dobre zoperované. Bohužiaľ, v tomto prípade to dosť závisí aj od genetiky a keď máte už geneticky slabšie ramená, ste aj viac náchylnejší na zranenia a zranenie sa môže opakovať, aj keď je to kvalitne zoperované. Treba však prioritne pracovať na rehabilitácii fyzioterapiou. Musí to byť individuálna terapia a žiadne skupinové. Musíte si toho fyzioterapeuta kúpiť minimálne na hodinu denne, najlepšie na dve. Popritom môžete zlepšovať kvalitu tkaniva, pohyblivosti kĺbu a svalových štruktúr prostredníctvom doplnkov výživy, napríklad aj výťažkom z červenej repy. Ale musí to byť cielené a nedá sa to určiť paušálne.

Horskí cyklisti, aj keď to asi skôr platí konkrétne u zjazdárov, často jazdia so zraneniami alebo slabo doliečenými zraneniami. Je jasné, že správne to nie je, ale otázka je, čo si tým môžu spôsobiť?

Je to nesprávne a nazval by som to sebapoškodzovaním. Môžu si tým spôsobiť ešte horšie zranenia či invaliditu a nemožnosť vykonávať svoj šport v budúcnosti s dlhodobými následkami. Som zásadne proti tomu. Každý má právo ničiť si svoj život spôsobom, aký si vyberie, ale keď idete jazdiť zranení, máte hendikep. Keď máte zranenie nedoliečené, máte tiež hendikep.

Vtedy sa používajú rozličné podporné preparáty, často aj také, ktoré si môžete voľne kúpiť, a to je opäť iba nakročenie k ďalšiemu zraneniu či obnoveniu toho pôvodného. Štartovať so zlomeným malíčkom alebo zápästím, toto ja skutočne neuznávam. Vidíme to aj na Tour de France, keď pretekári jazdia so zraneniami a v bolestiach, len aby preteky dokončili. Telo vám to vráti, do roka a do dňa.

Prečítajte si tiež

Dá sa nadobudnutím väčšej sily predísť zraneniam?

Skôr nie. Musíte mať predovšetkým skill, znalosť a techniku. Samozrejme, že riadidlá držíte pevnejšie, keď máte väčšiu silu, ale skôr si myslím, že je to o tréningu techniky jazdy.

A ak je niekto silnejší, neznesie aj lepšie pád?

A možnože aj horšie. Je dobré mať dobre natrénované aj pády. Keď mám v praxi cyklistu, o ktorom viem, že bude padať, tak ho pošlem k trénerovi džudistov, aby ho naučil padať. Môžete sa naučiť padať v istých situáciách, dá sa to, aj keď je to len čiastočná ochrana. Ale sila vám pri páde veľmi nepomôže, skôr obratnosť a duchaprítomnosť v takejto situácii.

Dá sa zraneniam predísť aj správnou formou potréningovej regenerácie?

Samozrejme. A problém je, že málokto ju robí správne a v dostatočnej miere. Regenerácia by mala trvať dvojnásobok tréningu. Ak trvá tréning hodinu, regenerácia by mala trvať dve. Neznamená to masáž a ležanie vo vani. Má to niekoľko stupňov.

Na cyklistoch aj iných športovcoch vidno posledné roky farebné pásky – kineziologické tejpy. Skutočne fungujú? A ako vlastne fungujú?

Prišlo to pred pár rokmi z Japonska a postupne sa to rozšírilo do celého sveta. Dobrý kineziotejpista dokáže vytvoriť vo svalovej skupine únikovú cestu. To znamená, že dokáže kompenzovať poškodenie svalu prácou nejakého iného svalu. Často mám však pocit, že ľudia sa dávajú kineziotejpom skôr prikrášľovať. Dobre zatejpovaného športovca vidno zriedka.

Nedávno som bol na jednom zápase na dopingovej kontrole a keď som videl, ako má nalepené dva tejpy popri chrbtici, bolo mi jasné, že môže pôsobiť akurát tak ako placebo. Musí to robiť skutočne človek, ktorý to vie robiť a sú na to špecializované postupy. Často stačia tri pásky a máte situáciu vyriešenú, ale človek, ktorý to robí, musí mať veľmi dobrú znalosť anatómie a musí vedieť, ktorý sval môže nahradiť iným. Nie je to všeliek, ale dá sa to používať aj dlhodobo ako terapeutický prostriedok.

Keby som si teda pozrel videonávod na lepenie kineziotejpov, ako to presne nalepiť, nestačilo by to?

Môže to byť síce popísané aj ukázané detailne, ale každý človek má istú anatomickú úchylku, iné rozmery svalov, je to veľmi individuálne. Neviem si úplne predstaviť, že by som sa podľa videa z internetu dokázal správne zatejpovať, respektíve vedel by som iba základné veci. Je to fajn, aby ste vedeli, že to existuje a ako sa to približne robí a v určitých, možno troch-štyroch prípadoch by ste si to vedeli spraviť aj sami. Ale nie podľa internetových návodov. Musí vám to niekto fyzicky ukázať. Je to, akoby ste si chceli operovať slepé črevo podľa videonávodu, lebo veď sa obstreknete a nič nebudete cítiť. Ale nie, takto to nefunguje.

Čo je v regenerácii kľúčové a mal by to robiť každý?

Spať. Kvalitný spánok je najlepší zákusok pre regeneráciu a znovuzískanie energie.

Pri tréningoch býva bežná svalovica – čo tým chce telo vlastne povedať?

Treba rozlišovať, či ide o fyziologickú alebo patologickú svalovicu.

Aký je v nich rozdiel?

Fyziologická je taká, že keď trénujete a máte čosi, čo vyzerá ako svalovica, klasické bolesti svalov a ráno ste v pohode. Ale keď sa ráno zobudíte, neviete sa poriadne postaviť, máte horúce stehná a lýtka, cítite sa mizerne, ide o patologickú svalovicu. Existujú všelijaké chemické finty, ako oddialiť nástup svalovej únavy či horúčky alebo ako ju eliminovať. Ale v princípe je svalová horúčka, ktorú cítite ráno, vecou chybného tréningu alebo ste trénovali chorí alebo nejakým spôsobom oslabení.

A môžeme pokračovať v tréningu aj so svalovicou?

Normálna svalovica, keď ste večer unavení a neviete poriadne chodiť, je úplne v poriadku. Padnete do postele, spíte 10 hodín, ráno vstanete hladní ako tiger a môžete znova sadnúť na bicykel. Ale keď vás to bolí a máte horúce nohy, zostaňte radšej v posteli.

Horské bicykle bývajú výborne odpružené, aby sa na nich pohodlne jazdilo aj v náročnom teréne a aby telo dostávalo menšie nárazy. Ale aj tak dostane telo pri dlhých zjazdoch poriadne zabrať a nárazov dostane viac než dosť. Môže to byť pre telo nejako dlhodobo škodlivé?

Samozrejme, lebo sú to pre telo vibrácie. V minulosti, keď ešte neboli bicykle tak dobre odpružené, prirovnávalo sa to k ľuďom pracujúcim so zbíjačkou. Dnes už je to síce menšie zlo, ale stále tam tie vibrácie sú a musíte počítať s tým, že keď aktívne jazdíte, je bezpodmienečne potrebné užívať správnu kĺbovú výživu, ktorá zabezpečuje správne premazávanie kĺbov, tlmí otrasy tým, že v kĺboch naozaj tá tekutina je a brzdí artrózu. Opäť ale platí, že to nie je akákoľvek kĺbová výživa z reklám, ktorú si naordinujete sami. Ja ako lekár musím vedieť, akú máte záťaž, kedy ju robíte, koľko vážite, aká je vaša výška, aké máte BMI atď., a na základe toho viem určiť presnú výživu alebo skupinu doplnkov.

Jeden z najlepších jazdcov freeride na svete Emil Johansson nosí pri jazdení niečo, čo vyzerá ako chránič na zuby. V skutočnosti ide o akýsi tlmič, pretože z čeľusti sa vraj prenášajú nárazy do zvyšku tela, najmä chrbtice, čo môže spôsobovať bolesti chrbta. Je to pravda? Je to fyziologicky možné?

Keď striháte s dlhými nožnicami krík alebo strom, často pri tom zatínate zuby. Možno preto, aby ste posilnili stisk a aby ste mali pridanú energiu. Takže áno, keď zatínate zuby, prenáša sa to na celé telo. Takýto chránič môže byť dobrou pomôckou, ktorú by som určite neodsudzoval, naopak si myslím, že je to výborná myšlienka.

Asi každým športom, ktorý ak niekto robí aktívnejšie ako len rekreačne, sa vytvárajú na tele určité disbalancie. Je to tak aj v cyklistike a dá sa to prípadne niečím vyvažovať?

Áno, je to tak aj v cyklistike a pri nadmernej záťaži trpí v tomto prípade najmä chrbát. Všetko je to o udržiavaní rovnováhy a kompenzačných cvičeniach. Na to by mal skutočne každý myslieť. Vyvážiť sa to musí už spomínanými kompenzačnými cvikmi a treba sa sústrediť na precvičovanie vrchnej časti tela.

Dalo by sa to kompenzovať aj iným športom?

Určite. Ak by som bol cyklista, sústredil by som sa na plávanie, konkrétne na plávanie na chrbte.

V posledných rokoch sa začína rozširovať trend elektrobicyklov. Bohužiaľ, často však v lesoch vidno „pupkatých“ pánkov, ktorí nemajú ani dostatočne vysunutú sedlovku, keďže bicykel sčasti šliape za nich. Platí tu, že aspoň nejaký pohyb je lepší ako žiadny?

Ide o to, o akom pohybe hovoríme, aké percento svalstva, kĺbov a koordinácie zamestnáva. Možno tú koordináciu zamestnáva najviac. Ale inak nie som veľký zástanca elektrobicyklov, keď, tak v meste. Keď idete trénovať, mali by ste trénovať a myslím si, že je veľmi málo ľudí na elektrobicykloch, ktorí na nich podávajú také výkony, aké by podali na normálnom bicykli. Elektrobicykle sú mechanický doping, ja si nemôžem pomôcť, neuznávam to. Elektrobicykel je dobrý pre ľudí, ktorí sa musia naučiť znova bicyklovať tak, ako keď sa človek po porážke znova učí rozprávať. Prípadne to môže byť využité po zraneniach, vtedy to môže byť veľmi dobrý prostriedok popri rehabilitácii. Ale všeobecne to neuznávam, znamená to iba zvýšené pohodlie.

Zaradili by ste cyklistiku, konkrétne horskú cyklistiku, k športom, ktoré sú pre telo menej náročné, respektíve môže byť samotná cyklistika pre kĺby a svaly škodlivá?

Skôr horská ako cestná. Pri horskej musíte prekonávať prekážky, sú tam otrasy a hrozí väčšie riziko úrazu. Horská cyklistika je skutočne veľmi náročný šport. Pamätám si, keď mi volal tenista Dominik Hrbatý s tým, že bol s kamarátom, profesionálnym squashistom, na horskom bicykli 60km po Malých Karpatoch. Dominikovi som podal myorelaxanciá a do 24 hodín bol v pohode. Túto záťaž však ťažko niesol spomínaný squashista, ktorý bol síce vrcholový športovec, ale na tento druh záťaže nebol stavaný, hoci si veľmi trúfal. Dávali sme ho dokopy až tri mesiace. Nemiešajme rôzne športy nekvalifikovane.

Čo tým myslíte – nemiešať športy nekvalifikovane?

Hokejista môže byť dobrý tenista či golfista. A môže byť aj dobrý cyklista, ale musí sa tomu venovať viac. Ale nie každý cyklista môže byť dobrý horský cyklista. Dobrých horských cyklistov si veľmi vážim, lebo si to vyžaduje veľké nároky na obratnosť, koordináciu pohybov, silu, schopnosť udržať rovnováhu, musí mať dobrú hlavu. Je to oveľa, oveľa náročnejšie ako cestná cyklistika. Tým nepodceňujem cestnú či dráhovú cyklistiku, ale toto je niečo úplne iné.

V New York Times písali o štúdii, podľa ktorej každá hodina behu predĺži život o sedem hodín. Je to realistické a dalo by sa to povedať aj o cyklistike?

Ak bežíte na miestach v blízkosti frekventovaných ciest, tak vám to život o tých sedem hodín skráti. Ak bežíte v prírode a máte správne nastavené tempo, tak sa vám život predĺži, ale neviem presne klasifikovať o koľko. Je to, samozrejme, aplikovateľné aj na cyklistiku, je to vytrvalostný šport a každý vytrvalostný šport prispieva k zlepšeniu práce srdca, srdce si navykne, potrebuje menej úderov, preto má nižší pulz, aby vyvrhlo patričný objem krvi do organizmu. Cyklistiku jednoznačne uznávam ako veľmi zdravý šport, ale musí sa vykonávať tak, ako sa vykonávať má.

Otestujte sa v našich kvízoch