Fotogaléria (50)

Tadej Pogačar je najlepším cyklistom svojej generácie a svojimi výsledkami sa čoraz výraznejšie hlási aj do debaty o najlepšom pretekárovi všetkých čias. Na pretekoch udivuje dlhými sólovými útokmi, vyhráva na najrôznejších tratiach a prekonáva rekordy, ktoré odolávali celé desaťročia.

Mimo súťažného diania však pôsobí ako obyčajný sympatický chalan, ktorý si dokáže urobiť srandu aj sám zo seba. Napriek úspechom mu zostala bezprostrednosť, vďaka ktorej si získava fanúšikov aj ďaleko za hranicami Slovinska.

Na Strave aj Instagrame pravidelne zverejňuje vtipné momenty zo života s partnerkou Urškou Žigart, spoločných tréningov či zo zákulisia pretekov.

Pozrite si 50 skvelých fotografií, ktoré ukazujú, že aj najväčší šampióni sú v súkromí len obyčajní ľudia.

+ 47

Tri monumenty a vytúžené víťazstvo v San Reme

Pogačar počas sezóny 2026 nazbieral 22 víťazstiev, hoci sa jeho pretekový rok skončil už koncom augusta. Vyhrával na štrkových cestách, dlažobných kockách, v časovkách aj vo vysokých horách a svoj piaty triumf na Tour de France doplnil tromi víťazstvami na monumentoch.

Už pri marcovom vstupe do sezóny naznačil, čo môžu súperi očakávať. Na Strade Bianche sa vydal do takmer 80-kilometrového sóla a na námestie Piazza del Campo v Siene prišiel opäť osamote.

Ešte cennejší úspech nasledoval na prvom monumente sezóny. Po viacerých neúspešných pokusoch sa konečne dočkal premiérového triumfu na Miláno-San Remo, kde v záverečnom súboji zdolal Toma Pidcocka. V zbierke víťazstiev zo všetkých piatich monumentov mu tak zostalo jediné prázdne miesto, Paríž-Roubaix.

Na Okolo Flámska sa potom tretím víťazstvom zaradil medzi rekordérov pretekov. Rozhodujúci útok predviedol na Kwaremonte 18 kilometrov pred cieľom, kde sa zbavil aj Mathieua van der Poela.

O týždeň neskôr však našiel premožiteľa. Po dramatickom priebehu Paríž-Roubaix, ktorý poznačili defekty aj opakované návraty do čela, ho na velodróme v záverečnom šprinte porazil Wout van Aert (Visma-Lease a Bike). Jarné klasiky napriek tomu uzavrel ďalším veľkým úspechom, keď štvrtýkrát v kariére ovládol Liège-Bastogne-Liège.

Piatym žltým dresom vyrovnal historický rekord

Z jednodňových pretekov preniesol svoju prevahu aj na etapové podujatia. Pri premiére na Okolo Romandie vyhral štyri etapy aj celkovú klasifikáciu. V júni následne prvýkrát absolvoval Okolo Švajčiarska, odkiaľ si odniesol tri etapové prvenstvá a celkové víťazstvo. Druhého Richarda Carapaza (EF Education-EasyPost) zdolal o 6:32 minúty.

Vrchol prišiel v júli. Pogačar na Tour de France získal piaty žltý dres a vyrovnal historický rekord Jacquesa Anquetila, Eddyho Merckxa, Bernarda Hinaulta a Miguela Induraina.

K celkovému prvenstvu pridal päť etapových víťazstiev a svoju kariérnu bilanciu na Tour zvýšil na 26 vyhraných etáp. Popri vlastnom úspechu pomáhal aj Isaacovi del Torovi (UAE Emirates-XRG), ktorý pri debute skončil celkovo tretí a získal biely dres najlepšieho mladého pretekára.

Útok na poslednú Grand Tour zastavil vážny pád

+ 8

Po Tour sa pred Pogačarom otvorila možnosť doplniť ďalšiu významnú položku v kariére. Na Vuelta a España sa vrátil prvýkrát od roku 2019 s cieľom vyhrať jedinú Grand Tour, ktorá mu po triumfoch na Gire a Tour ešte chýbala.

Začal presvedčivo. Vyhral prvú, štvrtú aj šiestu etapu a v červenom drese si pred Enricom Masom (Movistar) vybudoval náskok 3:50 minúty. V ôsmej etape sa však jeho sezóna náhle skončila. Približne 32 kilometrov pred cieľom tvrdo spadol a z Vuelty musel odstúpiť. Bolo to jeho prvé odstúpenie z Grand Tour v kariére.

Vyšetrenia odhalili otras mozgu, zlomeninu siedmeho krčného stavca a zlomeninu kľúčnej kosti, ktorú mu operovali v Barcelone. Zranenia ho pripravili aj o celý jesenný program vrátane obhajoby titulov na majstrovstvách sveta a Európy či pokusu o šieste víťazstvo za sebou na Okolo Lombardie.

Koncom septembra sa už vrátil k tréningom na cestnom bicykli, no súťažný návrat neunáhlil. Najbližšie sa má predstaviť 29. novembra na charitatívnom kritériu BeKing v Monaku, kde účasť potvrdila aj Urška Žigart.