Bicyklové prevodovky majú čo ponúknuť. Čo im bráni nahradiť klasické prehadzovače?
Bicykel Gamux Sego škótského pretekára Reeca Wilsona. Foto: Scott Windsor / Bikeradar
Na trhu už sú moderné bicyklové prevodovky, ktoré ponúkajú pohon remeňom s karbónovými vláknami, elektronické radenie či dokonca spojenie s motorom elektrobicykla do jedného celku.
Napriek tomu drvivá väčšina cyklistov naďalej jazdí s kazetou a prehadzovačom. Natíska sa preto otázka, či majú prevodovky nejaké zásadné nedostatky, alebo len nedoceňujeme ich výhody.
Prevodovka potrebuje vlastný rám
Prevodovku nemožno namontovať na ľubovoľný bicykel. Výrobca pre ňu musí navrhnúť rám so zodpovedajúcim uchytením, čo zvyšuje náklady.
Systém uchytenia prevodoviek Pinion pre horské bicykle bez elektrickej asistencie je otvorený aj ďalším výrobcom.
Používa ho približne 100 značiek po celom svete, no v porovnaní s počtom výrobcov a bicyklov využívajúcich prehadzovač je to stále málo.
Rovnaké uchytenie využíva napríklad aj prevodovka Mimic od francúzskeho výrobcu Effigear.
Vyššia hmotnosť a straty pri šliapaní
Prevodovky sú ťažšie než kazety s prehadzovačmi. Skonštruovať ľahkú jednotku, v ktorej je uzavretých množstvo ozubených kolies, totiž nie je jednoduché.
Vyššia hmotnosť sústredená nízko v strede bicykla však môže prospieť jazdným vlastnostiam.
Dokazujú to aj niektorí špičkoví zjazdári, ktorí si na bicykle pripevňujú približne 2 kg závažia. Orbea Rallon sa dokonca dodáva aj s takýmito závažiami.
Kým prevodovka je umiestnená v strede bicykla, prehadzovač a kazeta patria k neodpruženej hmotnosti, ktorá zhoršuje schopnosť zadného odpruženia kopírovať terén.
S vývojom výrobných postupov a materiálov sa dá očakávať, že hmotnosť prevodoviek bude klesať. Naopak, špičkové prehadzovače dnes využívajú elektronické radenie a batérie s motorčekmi im pridávajú na hmotnosti.
Hmotnosť však nie je jediným rozdielom. Prevodovky kladú pri šliapaní väčší odpor než kombinácia prehadzovača a kazety.
Reťaz vedená cez prevodník a pastorok kazety má pozoruhodne nízke straty trením, najmä pri nízkom výkone jazdca.
V prevodovke sa o jednotlivé prevodové pomery stará sústava do seba zapadajúcich ozubených kolies a ďalších ložísk. Tie však zároveň zvyšujú straty energie.
Rozhoduje aj cena a zabehnutý trh
Bicyklové prevodovky sa tradične považujú za drahé riešenie. Obsahujú veľa súčiastok, vyžadujú presnú výrobu a ich vývoju predchádza rozsiahly výskum.
Najnovšie špičkové elektronické sady však posunuli ceny klasických pohonov na úroveň prevodoviek. Napríklad Nicolai G1 GPI s prevodovkou Pinion stojí v prepočte približne 10 860 €, zatiaľ čo verzia s klasickým pohonom vychádza na približne 9 670 €.
Horský elektrobicykel Haibike Hybe CF11 s elektronickým radením SRAM AXS stojí približne 10 020 €. Haibike ALLMTN CF11 TRN/IQ s jednotkou Pinion Motor Gearbox Unit (MGU), ktorá spája elektronicky ovládanú prevodovku a motor, pritom vychádza približne na 9 430 €.
Výbava je porovnateľná, od karbónového rámu cez kapacitu batérie a výkon motora až po odpruženie.
Samotná cena však nevysvetľuje všetko. Prevodovky zostávajú okrajovým riešením v odvetví, ktoré sa desaťročia vyvíjalo okolo prehadzovačov.
Dvaja najväčší výrobcovia klasických pohonov, SRAM a Shimano, dodávajú aj brzdy, kolesá a ďalšie komponenty, no prevodovky nevyrábajú.
Obe značky majú silné postavenie pri dodávkach komponentov na nové bicykle. Výrobcovia prevodoviek sú v porovnaní s nimi drobní hráči.
V cyklopredajniach takmer určite nájdete skladom prehadzovače, kazety, radiace páčky aj reťaze pre viacrýchlostné pohony.
Opravy a výmeny sú preto pre zákazníkov rýchle a jednoduché. Radenie, náhradné diely či remene pre prevodovkové systémy sa zháňajú ťažšie a ich dodanie môže trvať dlhšie.
V čom majú prevodovky navrch
Napriek spomenutým nevýhodám majú prevodovky množstvo predností. Najmä pri niektorých disciplínach a spôsoboch využitia bicykla dávajú veľmi dobrý zmysel.
Jednou z ich výhod je väčší rozsah prevodov, ktorý vyjadruje pomer medzi najťažším a najľahším dostupným prevodom. Napríklad klasický 12-rýchlostný pohon SRAM Eagle s kazetou s 10 až 52 zubmi ponúka rozsah 520 %.
Prevodovky dokážu tieto hodnoty výrazne prekonať. Dvanásťrýchlostný Pinion C-Line pre horské bicykle ponúka rozsah 600 %, zatiaľ čo 18-rýchlostný P-Line určený na cykloturistiku dosahuje až 636 %.
Prevodovky sú navyše mimoriadne odolné a bez problémov zvládajú aj veľké zaťaženie. Ak sa však niečo pokazí, opravu presných mechanizmov v ich vnútri je najlepšie zveriť odborníkovi.
Navrch majú aj v servisných intervaloch. Pinion pri svojich najnovších prevodovkách uvádza interval až 10 000 km, pričom servis spočíva iba vo výmene oleja.
Prehadzovače a kazety sú, naopak, vystavené vode a nečistotám, ktoré urýchľujú opotrebovanie. Platí to najmä pri horských bicykloch, kde sa pohon pravidelne zanáša nečistotami z terénu.
Na aké bicykle sa prevodovky hodia najviac?
Z horských disciplín dávajú prevodovky veľký zmysel najmä pri zjazde. Vyššia celková hmotnosť tu nie je takou nevýhodou ako pri šliapaní do kopca a presunutie hmotnosti z priestoru zadného kolesa nízko do stredu rámu môže prospieť ovládateľnosti aj práci odpruženia.
Odpadá tiež prehadzovač, ktorý môže jazdec poškodiť nárazom do kameňa či koreňa. Keďže sa pri zjazde šliape menej, menšiu úlohu zohrávajú aj straty trením.
Podobné výhody môžu osloviť enduro jazdcov, ktorí však musia počítať aj s výšľapmi. Pri nich sa už vyššia hmotnosť a menšia účinnosť pohonu prejavia výraznejšie.
Zaujímavé uplatnenie preto majú prevodovky aj na horských elektrobicykloch, kde tieto nevýhody pomáha kompenzovať motor a prevodovku s ním možno spojiť do jednej jednotky.
Pri turistických a bikepackingových bicykloch či každodennom dochádzaní sú hlavnými výhodami nenáročná údržba a ochrana mechanizmu pred vodou a nečistotami.
Široký rozsah prevodov sa hodí najmä pri jazde s batožinou v kopcovitom teréne. Na dlhých cestách však treba zvážiť aj druhú stránku veci.
Ak sa prevodovka predsa len pokazí, nájsť servis alebo náhradné diely môže byť podstatne ťažšie než pri bežnom prehadzovači.
Odolnosť prevodoviek môže byť prínosom aj na tandemoch, kde pohon prenáša výkon dvoch jazdcov. Hmotnosť navyše tu zároveň predstavuje menší podiel z celkovej hmotnosti bicykla a posádky.
Na opačnom konci sú cestné a pretekárske XC bicykle, pri ktorých rozhodujú nízka hmotnosť a čo najefektívnejší prenos sily do zadného kolesa.
Práve v týchto oblastiach majú klasické pohony s kazetou a prehadzovačom navrch, takže výhody prevodoviek sa tu presadzujú oveľa ťažšie.
