45,2 km/h a FTP na úrovni 430 wattov. Desať čísel, ktoré stoja za úspechom Tadeja Pogačara na Miláno-San Remo
Fotogaléria (52) Tadej Pogačar na Miláno-San Remo 2026. Foto: LaPresse
Tadej Pogačar dosiahol na Miláno-San Remo triumf na štvrtom z piatich monumentov a do kompletnej zbierky mu chýba už len Paríž-Roubaix.
Ak by sa mu podarilo uspieť aj tam, stal by sa iba štvrtým jazdcom histórie, ktorý dokázal vyhrať všetkých päť monumentov. Pred ním to dokázali Belgičania Eddy Merckx, Roger De Vlaeminck a Rik Van Looy, pričom všetci traja triumfovali v rokoch 1958 až 1979.
Objavujú sa aj úvahy, že by Pogačar mohol ako prvý vyhrať všetkých päť monumentov v jednej sezóne.
Pogačar už v roku 2026 vyhral Strade Bianche a opäť je vo výbornej forme. Čo však znamená vyhrať najdlhšie jednorazové cestné preteky? Tu sú čísla, ktoré charakterizujú jeho triumf na Miláno-San Remo 2026.
45,2 (km/h)
Pogačar zvládol 298 kilometrov dlhú trať priemernou rýchlosťou 45,2 km/h. V sedle strávil 6 hodín 35 minút a 49 sekúnd.
Je to o niečo menej ako priemer Mathieu van der Poela pri víťazstve Miláno-San Remo v roku 2023 (45,8 km/h) či pri jeho minuloročnom triumfe (45,3 km/h).
Najrýchlejšou edíciou tohto monumentu je ročník 2024 s priemerom 46,11 km/h. V šprinte vtedy zvíťazil Jasper Philipsen pred Michaelom Matthewsom a tretí finišoval Tadej Pogačar.
Treba však spomenúť, že tohtoročné preteky výrazne ovplyvnil protivietor, najmä na pobreží v závere pretekov.
Prečítajte si tiež
8:49 (min)
Čas výjazdu na Cipressu, teda predposledného a najdlhšieho stúpania finále, bol 8 minút a 49 sekúnd. O pár sekúnd tak prekonal svoj výkon z minulého roka, keď tu zajazdil 8 minút a 57 sekúnd a následne skončil tretí za Van der Poelom a Filippo Gannom.
Výkon je ešte pôsobivejší, keďže Pogačar sa na začiatku stúpania nachádzal v zadnej časti balíka po páde, ktorý ho zasiahol tesne pred jeho úpätím.
Podľa Stravy dosiahol aj tretí najrýchlejší čas histórie na úseku Poggio, ktorý má 6,84 kilometra vrátane výjazdu a zjazdu. Rýchlejší bol napríklad Matej Mohorič v roku 2024.
Prečítajte si tiež
79,9 (km/h)
Maximálna rýchlosť Pogačara počas pretekov dosiahla podľa Stravy 79,9 km/h a zaznamenaná bola v zjazde pred stúpaním na Cipressu.
Maximum dosiahol po páde 32 km pred cieľom, keď sa musel aj s pomocou tímových kolegov prepracovať na čelo hlavnej skupiny.
Na tom istom úseku dosiahol aj maximálnu kadenciu 129 otáčok za minútu.
1250 (wattov)
Po šesť a pol hodine v sedle porazil Pogačar v tesnom šprinte Toma Pidcocka a na Via Roma dosiahol maximálny výkon 1250 wattov.
Počas 14-sekundového víťazného šprintu na cieľovej rovinke mal priemerný výkon 1050 wattov.
5 (štartov)
Počet štartov Tadeja Pogačara na Miláno San Remo. Prvýkrát sa predstavil v roku 2022 a skončil piaty, keď ho v zjazde predstihol Mohorič so špeciálnou teleskopickou sedlovkou.
V roku 2023 obsadil štvrté miesto a vyhral Mathieu van der Poel. O rok neskôr sa posunul na tretie miesto za Jaspera Philipsena a Michaela Matthewsa a tretí skončil aj v roku 2025.
Až na piaty pokus sa mu podarilo tento monument vyhrať. Do kompletnej zbierky mu tak chýba už len triumf na Paríž-Roubaix. Nie je vylúčené, že by to zvládol ešte v tejto sezóne.
Prečítajte si tiež
Pár centimetrov
V záverečnom šprinte dvoch jazdcov Pogačar zdolal Toma Pidcocka len o niekoľko centimetrov.
Pidcock síce vyhral Strade Bianche 2023, ktoré sa niekedy označuje ako neoficiálny šiesty monument, no na klasických monumentoch zatiaľ víťazstvo nemá.
Pogačar mal v cieli náskok len štyri sekundy pred skupinou prenasledovateľov. Tom Pidcock musel uspokojiť s druhým miestom, zatiaľ čo zo skupiny prenasledovateľov zaútočil v záverečnom kilometri Wout van Aert, ktorý si tak vybojoval tretie miesto na pódiu.
Prečítajte si tiež
430 (wattov)
Dáta o výkone úradujúceho majstra sveta sú dlhodobo predmetom špekulácií, pričom niektoré odhady v minulosti hovorili o tom, že jeho funkčný prahový výkon FTP sa pohybuje okolo hodnoty 415 wattov.
Nedávno však na svojej Strave Pogačar zverejnil dáta o svojom výkone aj zónach, na základe ktorých by malo byť Pogačarovo FTP až 430 wattov.
Táto hodnota by znamenala pri jeho odhadovanej hmotnosti 65 kg FTP v pomere výkonu na hmotnosť až 6,6 W/kg, čo je skutočne pôsobivé číslo.
Ak by sme brali do úvahy prostrednú hodnotu jeho prahovej zóny 4 (388 – 452 wattov), bolo by to 420 wattov, čo je stále extrémne vysoké číslo vzhľadom na jeho hmotnosť.
Jeho pokojová tepová frekvencia sa pohybuje približne na úrovni 37 úderov za minútu.
1 (prevodník)
Z technického hľadiska išlo zároveň o preteky, v ktorých Pogačar prvýkrát nasadil netradičnú konfiguráciu na bicykli Colnago Y1Rs.
Tím sa rozhodol pre jednoprevodník vpredu, čo prinieslo úsporu hmotnosti aj lepšiu aerodynamiku. K tomu pridal vyššie ráfiky a užšie plášte.
„Prvýkrát zvolil jeden prevodník vpredu. Odstránením prešmykača a druhého prevodníka sme ušetrili hmotnosť a zlepšili aerodynamiku. Použil aj vyššie kolesá a užšie plášte, tento rok 28 mm namiesto 30 mm. Náš výkonnostný tím vypočítal, že práve toto nastavenie je ideálne pre takto rýchle preteky,“ povedal tímový mechanik Boštjan Kavčnik.
3898 (kalórií)
Tadej Pogačar spálil počas 300-kilometrovej jazdy podľa odhadu Stravy 3898 kalórií. Ide o vysokú hodnotu, no v kontexte profesionálnej cyklistiky nie je výnimočná.
Počas najťažších dní na Tour de France totiž jazdci pália obrovské množstvo energie a v niektorých etapách sa dostávajú až na hranicu 8000 kalórií.
43 (rokov)
43 rokov sa čakalo na víťazstvo úradujúceho majstra sveta na pretekoch Miláno-San Remo. Naposledy sa to podarilo v roku 1983, keď v dúhovom drese triumfoval taliansky pretekár Giuseppe Saronni.
Tadej Pogačar získal zatiaľ dva tituly majstra sveta v rokoch 2024 a 2025. Ak by zvíťazil na svetovom šampionáte aj tento rok, stal by sa prvým jazdcom po Petrovi Saganovi, ktorý získal dúhový dres tri roky po sebe.
