Wout van Aert stále verí, že môže vyhrať Flámsko aj Roubaix: Mám pocit, že ich naháňam celú kariéru. Znamenali by pre mňa všetko
21. etapa Tour de France 2025. Foto: A.S.O./L'Equipe/Bernard Papon
Wout van Aert sa opäť obzrel za sezónou, ktorú určoval návrat po nepríjemných zraneniach.
Na pretekoch Dwars door Vlaanderen utrpel vlani pri páde zlomeniny hrudnej aj kľúčnej kosti a až siedmich rebier. Po zotavení štartoval na Vuelte, kde opäť spadol a nepríjemne si poranil koleno.
Víťazstvo v poslednej etape Tour de France 2025 na Montmartri bolo momentom, keď sa po dlhom období neistoty opäť spoznal. V daždi porazil Tadeja Pogačara a ukázal, že stále patrí medzi absolútnu špičku.
V rozhovore pre The Athletic sa Wout van Aert vracia k roku plnému odolnosti a k cieľom, ktoré ho neustále ženú dopredu. Otázka však znie, či sú ešte reálne.
„Chcel som ukázať, že som späť“
„Po zranení som mal jasný cieľ. Chcel som ukázať, že som späť a že stále patrím medzi najlepších. Že ešte stále stojím,“ povedal Van Aert.
Tento pocit však prišiel až po mesiacoch neistoty. Predchádzajúci rok bol turbulentný už sám o sebe, pri ťažkom páde na Dwars door Vlaanderen prišiel o celý blok jarných klasík, ktorý má zo všetkého najradšej.
Keď prišla Vuelta, forma sa konečne vrátila. „Na Vuelte som sa opäť cítil na svojom maxime a vyhral niekoľko pekných etáp,“ povedal.
„Prvýkrát po dlhej dobe som si povedal, že som späť. A potom som na Vuelte spadol.“
V zelenom drese, po troch etapových triumfoch, spadol v 16. etape v zjazde a okamžite vedel, že je zle. Hlboká rana na kolene bola až príliš podobná zraneniu z Tour de France 2019.
„Bolo to príliš skoro po predchádzajúcom zranení. Vedel som, že to bude rovnaké celé znova. Bolo toho priveľa.“
Pád však nezanechal len fyzické stopy. „Keď máte dvadsať rokov, ani poriadne nevnímate, že ste spadli,“ hovorí.
„Ale po viacerých zraneniach už presne viete, čo vás čaká. Každé ďalšie je komplikovanejšie a nepomáha, keď máte rodinu a deti.“
Zlomové momenty na Piazza del Campo a Montmartri
Po ukončení sezóny plynulo prešiel do tréningového režimu a namiesto oddychovej fázy riešil v zime najmä to, ako sa čo najrýchlejšie vrátiť na svoju predchádzajúcu úroveň.
„Mal som výbornú sezónu klasík, ale bez víťazstva. Boli to skôr veľmi tesné prehry,“ priznal.
Zlom prišiel pre letom v Siene na Giro d’Italia na námestí Piazza del Campo, kde sa končí známa klasika Strade Bianche. Víťazstvo v deviatej etape, kde prešpurtoval Isaaca del Tora, mu prinieslo pocit, ktorý už dlho nezažil.
Prečítajte si tiež
„Úvod pretekov bol pre mňa náročný, trochu som ochorel,“ usmial sa. „Všetko sa to nazbieralo a bolo to emotívnejšie než zvyčajne.“
A možno práve preto preňho Montmartre znamenal tak veľa. Na poslednú etapu Tour spomína ako na úplný chaos.
„V televízii to vyzerá prehľadne. Ale priamo v tom momente som nepočul nič. V paralelných úsekoch som míňal skupiny a počul, ako cez vysielačku kričia, aby ma podporili.“
„Keď sa vysielačka zapla, len som si hovoril, do riti, sú za mnou. A s dažďom a motorkami som sa nemohol poriadne obzrieť. Až na poslednej rovine som uveril, že som tak ďaleko vpredu.“
„Mám pocit, že ich naháňam celú kariéru“
Wout van Aert dlhodobo hovorí, že jeho hlavnými cieľmi v kariére zostávajú monumenty Okolo Flámska a Paríž Roubaix.
„Znamenali by pre mňa všetko,“ hovorí. „Mám pocit, že ich naháňam celú kariéru. A stále ich naháňam.“
V roku 2020 prehral Okolo Flámska o najmenší možný rozdiel, keď ho Mathieu van der Poel porazil na cieľovej čiare.
O tri roky neskôr mu na Paríž-Roubaix vzal šancu defekt v sektore Carrefour de l’Arbre, a to v momente, keď bol s Van der Poelom vo výbornej pozícii.
Pre belgického jazdca sú očakávania na domácich pretekoch ešte väčšie. „Sú to najväčšie a najkrajšie preteky roka, navyše hneď za rohom. Je to pre mňa motivácia navyše. Ale tým, že sú u nás také obrovské, máte tlak neustále.“
Čo mu chýba k víťazstvám na monumentoch?
Otázkou zostáva, aké zmeny budú potrebné, aby sa jeho dlhodobé úsilie pretavilo do víťazstva. Sezóna 2025 priniesla viacero pozitívnych náznakov, ale aj jasné limity.
Van Aert mal stabilne vysoký výkon a v jarných klasikách sa často prepracoval do rozhodujúcich pozícií. V kľúčových momentoch však opakovane chýbal v počiatočnej fáze selekcií, pretože mu absentovala výbušnosť, ktorá bola kedysi jeho silnou stránkou.
Práve nižšia explozivita mu bránila reagovať na útoky najlepších jazdcov v okamihu, keď sa preteky rozhodovali.
Prehra s Neilsonom Powlessom na Dwars door Vlaanderen, hoci mali jazdci tí,mu Visma jasnú početnú prevahu, to iba potvrdila. Bol dostatočne silný, aby sa dostal do vedúcej skupiny, ale nie natoľko rýchly, aby to dotiahol k výhre.
Prečítajte si tiež
V uplynulej sezóne sa napriek výkyvom objavili výkony, ktoré potvrdili, že jeho špičková úroveň stále nie je preč.
Útok na Via Santa Caterina a na Montmartri či schopnosť reagovať na zrýchlenia Pogačara a Del Tora ukázali, že má stále dostatok výkonu na to, aby bol konkurencieschopný.
Ak chce reálne bojovať o tituly na monumentoch Okolo Flámska a Paríž Roubaix, bude musieť premeniť tieto jednotlivé momenty na stabilnú výkonnosť počas celého priebehu pretekov.
Z dvojice monumentov je preňho realistickejším cieľom Roubaix, ktoré viac sedí jeho štýlu pretekania. Aj tam však bude potrebovať lepšiu reakčnú rýchlosť v kľúčových momentoch.
Ak však má niekto potenciál tieto nedostatky odstrániť, Van Aert medzi nich bezpochyby patrí.
