Fotogaléria: Pozrite si Giro d’Italia na skvelých historických fotkách z rokov 1909 – 1998
História Giro d’Italia sa začala písať v roku 1909, keď taliansky športový denník La Gazzetta dello Sport zorganizoval prvý ročník s cieľom zvýšiť svoje predaje a popularitu cyklistiky na Apeninskom polostrove.
Myšlienka vytvoriť cyklistické preteky naprieč Talianskom vznikla ako odpoveď na úspech Tour de France, ktoré vznikli v roku 1903.
Podobne ako na Tour de France, aj na Gire nechýbali pokusy o podvádzanie, od držania sa áut cez jazdu skratkami až po nečestnú pomoc od fanúšikov. Legendárna je aj účasť Alfonsiny Morini v roku 1924, jedinej ženy, ktorá sa kedy postavila na štart Giro d’Italia medzi mužmi.
Bicykle boli vtedy bez prehadzovačiek, na ceste nebola povolená žiadna technická pomoc a pretekári považovali cigarety a alkohol za látky, ktoré im pomôžu vo výkone.
Otvorené užívanie týchto praktík ustalo až v druhej polovici 20. storočia, keď Francúzi prijali zákon, ktorý zakázal stimulanty v športe.
Ako vzniklo Giro d’Italia
Myšlienka vytvoriť cyklistické preteky naprieč Talianskom vznikla ako odpoveď na úspech Tour de France a francúzskeho denníka L’Équipe.
Redaktor talianskeho denníka La Gazzetta dello Sport Tullo Morgagni vtedy poslal telegram s návrhom usporiadať podobné preteky po Taliansku a začal tým jeden z najväčších príbehov svetovej cyklistiky.
Konkurencia medzi novinami bola ostrá. Kým Corriere della Sera plánovalo vlastné cyklistické preteky, Gazzetta chcela byť rýchlejšia. Peniaze však chýbali.
Až po úspechu pretekov Giro di Lombardia a Miláno-San Remo sa vedenie rozhodlo risknúť to. Prvý ročník Giro d’Italia oznámili 7. augusta 1908 na titulnej strane Gazzetty. Štart naplánovali na máj nasledujúceho roka.
A tak 13. mája 1909 o 2:53 ráno odštartovalo z milánskeho námestia Loreto 127 jazdcov. Čakalo ich osem etáp a 2 448 kilometrov. Do cieľa sa dostalo len 49 z nich.
Víťazom historicky prvého Gira sa stal Talian Luigi Ganna, ktorý vyhral tri etapy a celkové poradie. Za prvenstvo získal 5 325 lír, zatiaľ čo posledný jazdec v celkovom hodnotení dostal 300 lír, čo bolo viac než samotný riaditeľ pretekov, ktorému patrilo len 150 lír mesačne.
Odvtedy sa Giro d’Italia stalo symbolom talianskej identity, športového hrdinstva aj prírodných extrémov. Sneh na Stelviu, blato v Dolomitoch, ružový dres, hrdinovia ako Coppi, Bartali, Moser, Pantani – každý ročník pridáva ďalšiu kapitolu do legendy, ktorá sa začala v skoré májové ráno pred vyše sto rokmi.
