Oplatí sa jazdiť bez duše? Výhody a nevýhody & mýty a fakty o dušiach i bezdušiach
Či ste pretekár, hobík, jazdíte XC, enduro alebo DH, mali by ste vedieť, že od takzvaného „obutia“ biku, ako sa plášťom často hovorí, do veľkej miery závisí kvalita zážitku z jazdy a tiež jej bezpečnosť. Plášte je potrebné vyberať s ohľadom na druh a veľkosť kolies, štýl jazdy a povrch, na ktorom bike najčastejšie využívate.
Výber je vždy určitým kompromisom medzi odolnosťou, hmotnosťou, priľnavosťou, rýchlosťou a cenou. Daňou za plášť, ktorý vás podrží v zjazde takmer na každom povrchu a len tak jednoducho na ňom nedostanete defekt, je výrazne vyššia hmotnosť a vysoký valivý odpor.
Cieľom je teda nájsť rozumnú hranicu medzi tým, aby mal plášť dobrý grip, ale zároveň vás nebrzdil počas jazdy hore kopcom, a medzi jeho hmotnosťou a životnosťou.
Nie je to však iba o kúsku gumy za desiatky eur. Aj malá zmena v tlakoch, ktoré v plášťoch jazdíte, dokáže mať výrazný vplyv na prejav biku, preto sa skutočne oplatí venovať dostatok času nájdeniu optimálnych hodnôt práve pre váš jazdecký štýl.
- Návod: 6 tipov, ako schudnúť a zbaviť sa tuku na bruchu bicyklovaním
- Návod: 6 tipov, ako nájsť svoju optimálnu jazdeckú váhu
Veľa jazdcov si myslí, že nafúkanie plášťov „na bomby“ ich spraví rýchlejšími, no v členitom teréne je pravdou presný opak. Tlak je rovnako určitým kompromisom medzi rizikom defektu a stabilitou plášťa, preto ak pre lepší grip kolesá príliš podfúknete, je vysoká pravdepodobnosť, že dostanete defekt seknutím duše o ráfik.
A tu do hry vstupuje bezdušový systém, ktorý je dobrý najmä preto, lebo môžete jazdiť agresívnejšie na menej nafúkaných kolesách. Tým pádom plášť lepšie drží, tlmí a človek sa na bicykli cíti omnoho pohodovejšie a bezpečnejšie.
Storočný patent a zmena gumy
Už z názvu vyplýva, že bezdušové systémy (v angličtine tubeless) nepoužívajú duše, ale namiesto toho sú pneumatika, ráfik a ventil navrhnuté tak, aby zostali dokonale utesnené aj bez nich.
V mnohých prípadoch sa dovnútra pneumatiky pridáva tekutá tesniaca hmota, ktorá pomáha upchať drobné miesta, ktorými by mohol unikať vzduch. Verejnosť ich pozná najmä z automobilov.
Napriek tomu, že tento systém uzrel svetlo sveta už pred vyše sto rokmi, prvé autá sériovo osádzané bezdušovými kolesami a pneumatikami vyšli z továrne až v roku 1955 a spoľahlivé cyklistické kolesá až na prelome milénia.
Kto stál za ich vznikom? P. W. Litchfield zo spoločnosti Goodyear Tire Company v roku 1903 patentoval prvú bezdušovú pneumatiku, ktorá sa však nikdy komerčne nevyužívala. Odvtedy bolo podaných veľa rôznych patentov, napríklad v roku 1928 spoločnosťou Killen Tire, ktorý jej bol v roku 1930 v Spojenom kráľovstve udelený.
- Vypočítali sme, koľko vás reálne stojí jedna jazda na bicykli
- Vypočítali sme, koľko vás reálne stojí jeden kilometer jazdy na bicykli
V roku 1944 bol zase v Južnej Afrike udelený patent dcérskej spoločnosti Goodyear Tire – Wingfoot Corporation. Pre technické problémy sa však od masovej výroby skoro upustilo. Až jedného dňa v roku 1946 zamestnanec spoločnosti BF Goodrich Frank Herzegh požiadal o patent, ktorý nakoniec získal v USA až v roku 1952.
Spoločnosť BF Goodrich ho musela niekoľkokrát obhajovať na súde pre podobnosti s predchádzajúcimi dizajnami. Hlavným rozdielom medzi dizajnom BF Goodrich a jeho predchodcami bolo použitie butylovej gumy, ktorá bola odolnejšia voči úniku vzduchu ako prírodná guma použitá v predošlých vyhotoveniach.
A práve typ gumy bol ozajstným kľúčom k úspechu. Od roku 1955 sa bezdušové pneumatiky stali štandardnou výbavou takmer všetkých nových automobilov.
Francúzky otec bicyklových bezdušákov
Bezdušáky začali do sveta rekreačnej horskej cyklistiky masovo prenikať len pred pár rokmi, zhruba vtedy, keď sa stali masovo populárnymi aj väčšie rozmery kolies alebo teleskopické sedlovky.
Prvý životaschopný bezdušový systém bicyklov uviedol na trh na jar roku 1999 francúzsky výrobca ráfikov Mavic. Úzkou spoluprácou so „susedom“, francúzskym výrobcom pneumatík Hutchinson, navrhli jednoduchý systém, ktorý jazdcom poskytoval výhody lepšej trakcie a väčšej trvanlivosti.
Odvtedy si bezdušáky pomaly získavali srdcia profesionálnych jazdcov a tiež cyklistickej verejnosti. Je tomu tak najmä vďaka stále sa rozrastajúcej ponuke rôznych rozmerov a vyhotovení plášťov i ráfikov, ktorých výber už vôbec nie je kompromisom, ako tomu bývalo v minulosti.
Rovnako sa rozrástla aj ponuka ostatného vybavenia, akým sú pásky, mlieka, ventilky a najmä náradie a doplnky nevyhnutné na servis systému ako doma, tak aj v teréne. Výrobcovia v súčasnosti osádzajú čoraz viac bicyklov pneumatikami aj ráfikmi pripravenými na bezdušové použitie, ktoré sa stávajú štandardným vybavením mnohých MTB modelov.
Po kúpe bicykla sa tak môžete rozhodnúť, či v kolesách len nafúkate duše alebo nalepíte pásku, nahodíte pribalené ventilky, nalejete trochu mlieka a jazdíte bezdušovo. Je to len na vás.
Ako poskladať bezdušové puzzle
Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo sa jazda na bezdušových kolesách stala obľúbenou. V podstate sú menej náchylné na defekty, jazdí sa na nich pohodlnejšie, sú ľahšie a ponúkajú výrazne lepšiu trakciu.
Napriek tomu, že veľkou výhodou bezdušového systému je jeho spoľahlivosť, mnohí duše stále používajú. Môže to byť z rôznych dôvodov, pričom tým najčastejším je, že ste na duše zvyknutí, viete si opraviť defekt, jazdíte po tvrdých povrchoch, kde sa uprednostňuje najmä rýchlosť, a jednoducho tejto klasike veríte.
No ak sa predsa len rozhodnete bezdušáky skúsiť, predtým ako začnete skladať kúsky bezdušového puzzle, je dobré spoznať označenia, ktoré na vás v popise produktov číhajú. Pointa bezdušového systému je jeho úplné utesnenie, to znamená, že potrebujete hlavne ráfik a pneumatiky pripravené na bezdušové použitie alebo vyrobené priamo na bezdušové použitie. Zdá sa vám, že je to to isté? Nie tak celkom.
Tubeless Ready
V súčasnosti má väčšina ráfikov a pneumatík označenie TLR, ktoré potvrdzuje, že produkt je pripravený na bezdušové použitie, ale môžete ho použiť aj s klasickými dušami. TLR plášť má pätky kompatibilné s osadením do bezdušového ráfika, ale je nutné použiť tesniaci tmel.
TLR ráfik má tiež pätky kompatibilné s použitím bezdušového plášťa, ale zvnútra má diery na niple. Tie však stačí utesniť páskou, vložiť bezdušový ventil, pri nahadzovaní plášťa doň naliať tesniaci tmel a nafúkať kompresorom alebo pumpou určenou na bezdušové plášte.
Označenia takýchto systémov môžu byť u niektorých výrobcov odlišné (napríklad Specialized označuje TLR skratkou 2bliss ready, iní ho značia Tube no Tube, Notubes a iné), preto je dobré pozorne čítať popis produktu alebo sa pred kúpou poradiť s výrobcom.
Universal System Tubeless
Druhým najbežnejším označením je UST, čo je bezdušový štandard, ktorý v roku 2001 patentoval a uviedol na trh Mavic. Ak spárujete pneumatiku UST s kolesom UST, nie je potrebné použitie pásky ani tmelu, pretože systém je dokonale utesnený vďaka tomu, že UST ráfiky nemajú z vnútornej strany diery na niple a majú špeciálne tvarovanú pätku, do ktorej presne zapadnú UST plášte.
Tie majú špeciálnu pätku a v porovnaní s TLR plášťami aj extra vrstvu gumy, ktorá zabezpečuje vzduchotesnosť aj bez použitia latexových tmelov. Ten sa môže použiť v malom množstve, ale len na to, aby zalepil prípadné drobné defekty.
Napriek tomu, že UST kolesá sa zle vypletajú (pretože musíte nipel na svoje miesto dostať pomocou magnetu alebo použiť ráfiky Mavic so systémom skrutkovacích vložiek) a napriek vyššej hmotnosti, si systém našiel mnoho fanúšikov, a to najmä preto, že pri osádzaní plášťa stačila bežná pumpa a robota bez použitia tmelu bola naozaj čistá.
Plášte počas jazdy aj pri bočnom tlaku v zákrutách držali nadmieru dobre, a preto je záhadou, prečo bolo v ponuke čoraz menej UST plášťov, až sa nakoniec prestali vyrábať úplne. UST ráfiky sú však v ponuke stále a oplatí sa do nich investovať, pretože značne uľahčia inštaláciu plášťa najmä neskúseným bikerom.
Výhody bezdušákov
Menej defektov
Jazdiť a nedostať defekt je snom hádam každého cyklistu. Preto je práve toto dôvod číslo jeden, ktorý vás presvedčí na zmenu na bezdušový systém. Kde nie sú duše, tam nehrozia defekty seknutím o ráfik. A ak vám niečo prepichne plášť, tesniaci tmel dierku vyplní a zalepí skôr, ako vzduch stihne uniknúť.
V prípade väčšej diery môžete použiť knôt a dieru zvonku bez demontáže kolesa jednoducho zapchať. Problém nastane jedine v prípade, že prerazíte plášť, čo je menej pravdepodobné a náročnejšie, ako pichnúť dušu, ale existujú aj záplaty na bezdušové plášte.
Lepšia priľnavosť
Pretože sa nemusíte starať o to, či seknete dušu, môžete z kolies vypustiť trochu vzduchu. Jazdiť na nižších tlakoch je zvlášť užitočné na členitom povrchu a vo vyšších rýchlostiach, pretože koleso má grip, vďaka ktorému získate lepšiu kontrolu nad bikom.
Výhody bezdušákov preto ocenia najmä jazdci MTB disciplín. Lepšiu priľnavosť k povrchu vďaka nižšiemu tlaku oceníte aj na výjazdoch v zimných mesiacoch.
Pohlcovanie nerovností
Kvalita jazdy je pri použití bezdušových pneumatík rozhodne lepšia. Nižším tlakom nezískate len priľnavosť, ale aj pocitovo mäkšiu a pohodlnejšiu jazdu.
Napríklad, keď na traile narazíte na skalu alebo koreň, plášť dokáže náraz viac absorbovať, na rozdiel od kolesa s dušou, ktoré do prekážok tvrdo narazí a výrazne odskakuje. Bezdušáky oveľa lepšie pohlcujú aj drobné hrbole. Z tohto dôvodu mnohí bikeri tvrdia, že bicykle bez duší jazdia prosto lepšie.
Nižšia hmotnosť
Odstránenie duše zníži hmotnosť kolesa o niekoľko desiatok gramov. Áno, tmel síce tiež niečo váži, ale úspora hmotnosti je stále značná. Meraním sme zistili, že ak samotné TLR koleso váži 685 gramov, spolu s dušou má 1 855 gramov, ale s bezdušovým ventilkom a 100 ml mlieka sa dostávame na 1 740 gramov.
Rozdiel je teda vyše 100 gramov a to sme mali relatívne malé a úzke koleso. Práve kolesá sú tým komponentom, kde zníženie hmotnosti pocítite počas jazdy najviac, pretože znižujete aj rotačnú hmotu bicykla. Na otáčanie ľahších kolies spotrebujete menej energie, a to sa oplatí najmä ak pri šliapaní nevládzete.
Vždy sa dá vrátiť k dušiam
Z bezdušákov sa k používaniu duší dokážete vrátiť veľmi jednoducho. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodnete, že nechcete jazdiť na bezdušových kolesách, stačí vybrať ventil, umyť tesniaci tmel a do plášťa znova vložiť klasickú dušu.
To je tiež krízové riešenie v prípade, že sa vám minie tmel alebo si v teréne nedokážete poradiť s dierou v plášti.
Nevýhody bezdušákov
Vyššia cena
Pokiaľ na bicykli nemáte TLR kolesá a plášte, budete musieť do novej výbavy investovať nemalú sumu peňazí. Najdrahšie sú, samozrejme, kolesá. Nie každý má takúto možnosť, a to môže byť dôvodom, prečo stále používa duše.
Aj bezdušové plášte sú rádovo o tretinu drahšie ako dušové, plus budete potrebovať pásku a tesniaci tmel. Na obutie bezdušového plášťa je tiež potrebný kompresor či pumpa s tlakovou nádobou, ktorá stojí pár desiatok eur.
Namiesto lepenia si kúpite šidlo s knôtmi a záplaty na plášte, aby ste v prípade nehody v teréne nemuseli tlačiť bike až domov, a to tiež niečo stojí.
Náročnejšia inštalácia
Nebudeme si nič nahovárať – inštalácia bezdušových plášťov môže byť skúškou pevných nervov. Nech to robíte akokoľvek opatrene, často sa stáva, že mlieko je všade, len nie v kolesách. A ak nemáte špeciálnu pumpu alebo kompresor (alebo aj ak máte), nemusíte pri fúkaní začuť zvuk, ktorý naznačí, že plášť zapadol do ráfika a vy si pekne zanadávate.
Je všeobecne známe, že pätky do seba lepšie zapadnú, ak ich natriete mydlovou vodou, takže to spravíte, znovu aplikujete mlieko, tentoraz striekačkou cez ventil, a idete na to. No proces ani výsledok stále nevyzerajú ako na inštruktážnych videách na YouTube.
Na vine môžu byť zle nalepená páska v ráfiku, nekvalitné mlieko, slabý tlak fúkania alebo fakt, že určité kombinácie plášťov a ráfikov sa proste nemajú v láske. Aby ste nemali tendenciu skĺznuť späť k dušiam, je nutné nadobudnúť istú prax.
Všetko od mlieka
Mlieko je v podstate druh lepidla, pretože sa do bezdušového plášťa dáva za účelom tesnenia. Výmena plášťov môže byť po nadobudnutí skúseností čistá robota, no problém nastáva po prerazení plášťa v teréne.
Treba počítať s tým, že mlieko môže pod tlakom z plášťa doslova striekať a vaše oblečenie ostane poznačené touto nehodou. A plášť, ktorý sa poškodí natoľko, že ani mlieko a lepenie na diery nezamedzia úniku tlaku, sa stáva nepoužiteľným (jedine s dušou na zabezpečenie dojazdu).
Nahodenie duše v prípade väčšej diery je presne to, čo mnohých desí najviac, pretože mlieko vám naozaj zababre pol bicykla a o rukách už ani nehovoríme.
Výhody duší
Lepšie na cestu
Ak jazdíte na bicykloch, ktorých kolesá sa fúkajú na vysoké tlaky, o bezdušákoch ani neuvažujte. Výhody duší sa teda prejavia najmä počas jazdy po asfalte a meniť ich nie je dôvod ani na dirtových bikoch určených na slopestyle, dirt jump či pumptrack.
Na profi cestných bicykloch sú síce zväčša osádzané galusky, no hobby cyklisti si vystačia s klasickou dušou.
Je to lacnejšie
Dušu vložíte do akéhokoľvek kolesa, nafúkate a idete. Jedna stojí zhruba 5 eur a keď dostanete defekt, zalepíte ho lepiacou sadou za 2 eurá, ktorá obsahuje minimálne šesť lepiacich fľakov. Plášte určené na jazdenie s dušou sú tiež rádovo lacnejšie a na fúkanie vám stačí obyčajná pumpa.
Čistý servis
Aj napriek tomu, že defekty na vás číhajú na každom kroku, je ich oprava naozaj jednoduchá a nezababrete sa od lepivého tmelu. Stačí si tento servisný úkon doma nacvičiť a do terénu nosiť potrebnú výbavu.
Okrem pumpy a montpák odporúčame nosiť so sebou na výjazd vždy jednu dušu a zároveň „čerstvú“ lepiacu sadu. Kto so sebou roky nosí len lepiacu sadu, ešte sa nedostal do situácie, keď pri oprave defektu zistil, že staré lepidlo je nepoužiteľné. A ten, kto v kapsičke pod sedlom nosí len jednu náhradnú dušu, ešte nedostal dva defekty na jednom výjazde.
Jednoduchá výmena plášťov
Mnohí horskí cyklisti jazdia na iných plášťoch v suchých a na iných v mokrých podmienkach. Ak jazdíte duše, potom je výmena plášťov pred návštevou bikeparku alebo po jarných dažďoch otázkou pár minút.
Ak teda používate dve sady plášťov, je oveľa jednoduchšie ich striedať na dušových kolesách, ako keby ste mali meniť bezdušáky. Vtedy je lepšie investovať do druhého páru kolies, na ktoré osadíte druhé plášte, namiesto babrania sa s ich výmenou a plytvania tmelom.
Nevýhody duší
Viac defektov
Najväčší problém duší spočíva v tom, že je veľmi ľahké dostať defekt. Koleso vám môže prepichnúť dokonca aj malý tŕň či kúsok skla a vy budete počuť syčanie vzduchu.
Frekvenciu defektov môžete znížiť tým, že použijete pneumatiku s ochranou proti prepichnutiu. Nevýhodou tejto ochrannej vrstvy je však to, že pneumatiky sú s ňou ťažšie, drahšie a ťažšie sa nasádzajú na ráfik.
Vyššia hmotnosť
V závislosti od rozmeru kolesa dokáže duša koleso zaťažiť aj o slušných 200 gramov. Obyčajná lacná duša s rozmermi 28/29×1,75 – 2,5 váži 238 gramov a ak máte plusové plášte, duša 29×2,50 – 3,00 vám na každé koleso pridá takmer 300 gramov. Keď si to vynásobíte dvomi, môže sa stať, že bike bude s dušami ťažší o pol kila. Áno, existujú aj ultraľahké duše, lenže stoja viac a sú omnoho viac náchylné na defekty.
Budete pomalší
Duše musíte vždy nafúkať na vyššie tlaky, a preto majú horšiu trakciu ako bezdušáky, a to aj v prípade, že použijete kvalitné plášte z mäkkej zmesi gumy. Naopak, pri nižšom tlaku v pneumatike bike nestráca tak často grip a prejazd cez nerovnosti je citeľne hladší.
V kombinácii so skutočnosťou, že bezdušové kolesá sú ľahšie, nám z toho vychádza len jedno – na bezdušákoch môžete jazdiť rýchlejšie. A to nielen v zjazdoch a zákrutách, ale aj na strmých stúpaniach, kde je maximálna trakcia obzvlášť dôležitá.
V MTB disciplínach preto duše používa často rekreačný jazdec, ktorý jazdí pomaly, nie veľmi často alebo mu prosto nevadia, lebo nikdy neskúsil niečo lepšie.
Faktor rýchlosti síce využijete najmä pri naháňaní sa s kamošmi na Strave alebo na pretekoch ale na druhej strane, držať krok s kamarátmi počas víkendového výjazdu tiež poteší. A to najmä menej zdatných bikerov.
Duše sú out
Áno, ak ste ten typ jazdca, čo sleduje najmodernejšie technológie a kupuje si každú novinku na trhu, neexistuje, aby ste jazdili duše, pretože hrozí, že vás kamoši vysmejú. Bezdušový priemysel je totiž momentálne na svojom vrchole.
Finálny verdikt – mýty a fakty
- Bezdušové plášte sú prínosom pre všetky disciplíny = MÝTUS
- Bezdušové kolesá s plášťami sú ľahšie = FAKT
- Duše sú na jazdenie po tvrdých povrchoch, kde potrebujete skôr rýchlosť, lepšie = FAKT
- Výhody bezdušákov sú citeľné v horskej cyklistike na členitých povrchoch = FAKT
- Duše sú spoľahlivejšie = MÝTUS
Vo svete MTB prevažujú výhody plynúce z bezdušových systémov nad nevýhodami. Byť schopný jazdiť po akomkoľvek teréne a netrápiť sa defektami zmierňuje jazdcovi stres.
Zrušením duší znížite dôležitú rotačnú hmotnosť kolies, čím priaznivo ovplyvníte zotrvačnosť. Mnoho užívateľov bezdušových kolies vám povie, že rozdiel spoznali okamžite počas prvej jazdy, pretože bike sa správal inak.
Plášte sú celkovo poddajnejšie a lepšie sa prispôsobujú povrchu. Výsledkom je teda citeľne lepšia priľnavosť v teréne a vyššie pohodlie jazdy.
Slovník pojmov
Pätka – V prípade plášťa ide o jeho okraje, ktoré zapadajú do ráfika. V prípade ráfika sú to jeho bočné steny, do ktorých zapadá pätka plášťa. Od pätiek závisí to, ako ľahko či ťažko sa dá plášť nasadiť, a aj to, či je náchylný na únik vzduchu napríklad v zákrute.
Páska – Vnútorná časť ráfika musí byť správne utesnená, aby bola vhodná na bezdušové systémy. To obvykle zabezpečia rôzne druhy pások vlepené po obvode kanála ráfika.
Mlieko – Mliekom sa označuje špeciálny tmel, ktorý sa aplikuje do vnútra plášťa, zabezpečuje tesnosť celého systému a slúži na zalepenie menších defektov spôsobených najmä prepichnutím plášťa.
UST – Skratka anglického Universal System Tubeless označuje ráfiky a plášte, ktoré si nevyžadujú použitie tesniaceho tmelu ani pásky. Ráfik UST nemá diery na niple ani plochý profil v oblasti pätky takže pätky plášťov UST drží len pomocou tlaku vzduchu. Bohužiaľ, UST plášte sa už nevyrábajú.
TLR – Skratka anglického výrazu Tubeless Ready označuje výrobok pripravený na použitie vzduchotesného bezdušového systému. Dá sa používať s klasickou dušou bez použitia pásky, ventilu a tmelu.
Vaše komentáre