My cyklisti si často pripadáme ako spasitelia planéty. A právom, štatistiky predsa neklamú. Inštitút transportu a rozvojovej politiky hovorí o vylúčení 271 g oxidu uhoľnatého na každý kilometer, ktorý prejde auto. Cyklista však za takúto vzdialenosť vylúči tých gramov len 16. Koniec diskusie? Nie tak celkom.

Ten váš Specialized či Giant totiž neukul miestny kováč z miestnych obnoviteľných materiálov a nedoniesol vám ho osobne pred dvere. Kým sa totiž bicykel dostane z továrne k vám, materiál naň obkrúži celý svet a zanechá za sebou množstvo škodlivého odpadu.

Keď si bicykel konečne doma vybalíte zo škatule, začína sa ďalší cyklus – jeho životný. A záleží aj na tom, ako s ním bude naložené po tom, čo sa jeho život skončí. A to všetko otvára otázku. Ako udržateľná je tá zdanlivo najudržateľnejšia aktivita zo všetkých?

Ekologickí priekopníci

Ešte predtým, ako sa pokúsime zodpovedať túto otázku, skúste si položiť jednu aj vy. Ako veľmi vám záleží na ekológii vášho bicykla? Podobnú otázku položil svojim čitateľom aj portál Pinkbike.com v novembri 2017. Dokopy 6 879 z 13 600 odpovedí hovorilo o nedôvere, napríklad „záleží mi na ekológii, no je ťažké vedieť sa správne rozhodnúť na základe overiteľných informácií“.

To je, samozrejme, pochopiteľné, zvlášť vo svete, v ktorom na každého novinára pripadá šesť PR špecialistov, ktorí celé dni makajú na prikrášľovaní pravdy v ekonomický prospech. Na trhu našťastie sú aj značky ako Bjorn Bikes.

O tomto kanadskom start-upe ste pravdepodobne doteraz nikdy nepočuli. Jeho úspech však naznačuje, že čoskoro nebude s týmto unikátnym modelom na trhu jediný. Gravel bike z produkcie Bjorn Bikes je zo šesťdesiatich percent skonštruovaný z recyklovanej antikorovej ocele.

Vidlica je zase z recyklovaného hliníka triedy 7005 až zo sedemdesiatich percent. A to nie je všetko. Gripy sú z recyklovanej gumy a samotný rám nie je lakovaný ani mililitrom toxickej farby.

Zachováva si tak elegantný strieborný vzhľad surového antikora, ktorý zároveň zaručuje, že sa vám výrazný lak časom nezunuje a bicykel tak skoro nepoputuje do zberu. Nálepky sú vyrobené z ekologicky neškodnej farby.

„V cyklistickom priemysle pracujem už roky a vždy ma šokovalo, koľko odpadu sa v celom procese vyprodukuje, počnúc výrobou až po prepravu, balenie a skladovanie,“ hovorí Craig Bullen, zakladateľ značky Bjorn. „Nechceli sme na trh prísť s ďalšou značkou,“ vysvetľuje. „Motivovala nás práve udržateľnosť.“

Gravel bike od Bjorn Bikes je z 25 percent vyrobený zo zrecyklovaného odpadu, z 35 percent z priemyselného šrotu a len zo 40 percent z nového materiálu. Výsledná uhlíková stopa je tak oveľa menšia. „Recyklované antikoro má tú výhodu, že ani pri opätovnom použití neklesá jeho kvalita,“ hovorí Bullen. „Kvalitne vyrobený antikorový rám okrem toho vydrží do konca života.“

Ekologický étos značky siaha aj na ďalšie časti procesu. Rámy sú balené do stopercentne recyklovaných kartónových škatúľ. V nich nenájdete žiadne plasty a do svojich destinácií putujú po mori, nie vzduchom. Bullen dúfa, že časom dokáže inšpirovať aj iné značky. „Udržateľnosť bude časom veľkou pridanou hodnotou, ktorá sa tak postupne môže stať súčasťou celého bicyklového priemyslu.“

Najekologickejšia je oceľ

Bjorn je zatiaľ na trhu unikátom, no nie je jedinou značkou, ktorá kladie veľký dôraz na životné prostredie. Austrálska značka Allegro napríklad v taiwanskom meste Taichung ručne vyrába bicykle zo stenčovaných oceľových a hliníkových trubiek. Všetky diely pritom pochádzajú maximálne z 50-kilometrovej vzdialenosti od továrne.

Podobný príklad nájdeme aj v Európe – londýnska značka Racer Rosa Bicycles ponúka službu repasu starých bicyklov, najmä tých oceľových. Všetky oživené rámy dokonca dostanú ročnú záruku.

To, že práve oceľ bude tým najekologickejším materiálom by ste možno nečakali. Rozhodne sa ľahko spracováva do nových tvarov, no od dokonalosti má ďaleko. Svetová oceliarska asociácia udáva, že na každú tonu vyrobenej oceli vznikne približne 1,9 tony oxidu uhličitého.

Aj celkom ľahký rám bicykla si tak so sebou nesie daň v podobe piatich kíl CO₂, a to ešte predtým, než sa vôbec trubky dostanú na zvarenie do továrne.

Hliník sa dá recyklovať tiež relatívne dobre. Dôkazom môže byť napríklad Nespresso, ktoré využilo odveké spojenie cyklistiky s kávou a v spolupráci so švédskou značkou vyrobilo bicykel z recyklovaných kávových kapsúl.

Karbón: áno či nie?

Čo však karbón – materiál, ktorý máta v snoch každého z nás a z ktorého je vyrobených 9 z 10 noviniek každej značky?

„Karbón sme, samozrejme, zvažovali tiež, no ten sa tak ľahko znovu použiť nedá,“ hovorí Bullen z Bjornu. „Na stole bol aj titán, ktorý je síce konštrukčne skvelý, no recyklovaný titán nie je vôbec ľahké zohnať.“

Karbón za svoju pevnosť a tuhosť vďačí dlhým vláknam, ktoré v hárkoch, z ktorých sú postavené rámy bicyklov, bežia viacerými smermi naraz. Keď sa však karbón recykluje, musí sa rozsekať. Tým, samozrejme, príde o svoje hlavné devízy.

Nedá sa tak použiť na stavbu ďalšieho bicyklového rámu, na to jednoducho nie je dostatočne pevný. Komplikované a nákladné je aj odstránenie živice, ktorá vlákna v pôvodnom výrobku spájala dokopy.

Karbón je vo svojej podstate uhlíkom – prvkom, ktorý vekom nedegraduje. Aj preto sa často sociálnymi sieťami šíria fotky obrovských háld vyhodených karbónových bicyklov. O dopade karbónu na životné prostredie sa pritom nehovorí ani zďaleka v takom rozsahu, ako by sa malo.

Napriek tomu už existujú prvé lastovičky predpovedajúce revolúciu v recyklácii tohto každým cyklistom obľúbeného materiálu. Jednou zo značiek, ktoré už skúsili s podobnou ideou pracovať, je Trek.

Prebytočné karbónové odrezky z výroby ich rámov putujú do americkej spoločnosti Materials Innovation Technologies (MIT), ktorá ich recykluje do termoplastických výrobkov.

Je tu aj ďalšia americká značka.„V súčasnosti pracujeme na viacerých projektoch, napríklad obmedziť používanie materiálov na jedno použitie, ako sú rôzne plasty a peny, či začať s recykláciou batérií e-bikov,“ hovorí Mark Cote, vedúci globálneho marketingu a inovácií v Specializede.

„Jedným z najsľubnejších technológií je recyklácia karbónových kompozitov. Vyvinuli sme napríklad prototypy sediel Body Geometry sčasti vyrobené z vyradených karbónových rámov.“

Cote pripomína, že celý projekt je v zárodku, no rozhodne ide o krok správnym smerom. Zdôrazňuje však, že Specialized vždy bol a bude predovšetkým výkonnostnou značkou. Požiadavky na kvalitu komponentov sú vysoké, a preto v tomto smere neponúkajú veľký priestor.

„High-performance značka kladie dôraz na výkon svojich výrobkov. To do istej miery obmedzuje rozsah, v akom môže aplikovať udržateľné materiály a výrobné postupy,“ vysvetľuje. „Rozhodne je však povinnosťou každej bicyklovej značky snažiť sa v daných výkonnostných medziach o čo najväčšiu udržateľnosť.“

Specialized má odhadovaný ročný obrat okolo jednej miliardy dolárov a zamestnáva viac ako 1 600 ľudí. Spolu s ďalšími gigantmi na trhu, ako je Trek či Giant, nepochybne majú dostatok prostriedkov na výskum a vývoj revolučných recyklačných postupov.

Často však platí, že o čím väčšiu spoločnosť ide, tým pomalší je jej prerod. Všetko tak ukáže len čas, hoci v očiach verejnosti by veľa znamenali aj malé kroky. Malá austrálska značka Reid Bikes sa napríklad zaviazala za každý predaný bicykel zasadiť jeden strom.

Gumu z plášťov nechávame v lesoch

Bicykel je viac ako len rám. Kľuky, prehadzovače, kolesá, plášte, riadidlá, aj ten cyklopočítač pripnutý na nich – všetky sa nejak vyrábajú, balia, prepravujú a skladujú a majú aj svoj dosah na životné prostredie.

Ideálny plášť by mal mať nízky valivý odpor, dobrú trakciu, vysokú odolnosť proti defektom, dlhú životnosť a v ideálnom prípade by sa mal dať nahodiť a vyzuť bez toho, aby ste si vykĺbili palce.

V ideálnom svete by mal aj plášť tiež šetriť životné prostredie. Žiaľ, od čias, keď John Boyd Dunlop vynašiel prvé pneumatiky na trojkolku svojho syna, sa im v tomto smere až tak dobre nedarí.

Prvé gumy sa vyrábali najmä z prírodného kaučuku zo stromov. Nemalou mierou tak prispeli k masívnemu odlesňovaniu planéty. Keď sa po cestách začali preháňať prvé autá, dopyt po gume začal rapídne rásť. V roku 1909 vynašiel chemik Fritz Hoffman prvú komerčne použiteľnú syntetickú gumu.

Pneumatiky sa z nej začali robiť už o 12 mesiacov neskôr, čím životné prostredie utrpelo ešte viac. Moderné plášte pozostávajú z približne 19 percent prírodnej gumy, 24 percent syntetickej gumy a zvyšok tvoria ďalšie materiály, ako je nylon či kov.

To, že dobrý plášť musí dobre držať, vieme všetci. Musí teda mať vyšší koeficient trenia. Čím viac trenia však vzniká, tým viac maličkých plastických polymérov zostáva na ceste a v lese. Tie postupne končia vo vodných tokoch a odtiaľ v oceánoch.

Zelené plášte z púpavy

Plášte tak patria k tým najmenej ekologickým komponentom na bicykli. Nemusí to však tak byť navždy. Na minuloročnej Tour de France predstavil Continental svoj nový mestský plášť Urban Taraxagum v rozmere 700 x 35. Bol čierny, bol okrúhly a na prvý pohľad sa ničím nelíšil od tých, ktoré máte práve obuté aj vy. Bol však vyrobený z púpav.

Posledných päť rokov strávila Dr. Carla Recker spolu so svojimi kolegami z inštitútu Fraunhofer skúmaním alternatívnych rastlinných zdrojov použiteľných na výrobu plášťov. Odpoveďou by mohla byť práve púpava. „Z púpavy sa dá získať latex, to sa vie už dlho. Prvý patent na tento proces bol vydaný už v roku 1905. V tých časoch však postup nebol ekonomicky výhodný. Dnes to už možné je,“ hovorí doktorka Recker.

Nejde pritom o obyčajnú púpavu, ktorá rastie pred každým panelákom. Špeciálna ruská odroda bola modifikovaná výskumným tímom tak, aby produkovala čo najviac miazgy a dala sa pestovať na poliach podobne ako iné hospodárske plodiny. Cieľom je vytvoriť odrodu, ktorá by mohla dosahovať výšku cukrovej repy. Prvé testovacie polia už rastú v Bavorsku a Sasku.

Veľkú úlohu pri vplyve na životné prostredie môže zohrať práve geografická blízkosť zdroja. Kaučukovníky totiž rastú len do približne 30 stupňov severne a južne od rovníka v Ázii, Afrike a Južnej Amerike – v takzvanom gumenom pásme.

Púpavy sú na podnebie vyberavé oveľa menej. Latex sa pritom z koreňov púpavy dá zberať už po šiestich mesiacoch. Kaučukovník je pripravený na zber až po siedmich rokoch.

To, či raz púpavy v plnom rozsahu nahradia kaučukovníky, nevie povedať ani sama doktorka Recker. Fakt, že Continental údajne do projektu investoval 35 miliónov eur, však hovorí, že nejde iba o neuveriteľnú predstavu.

Bicyklový priemysel nie sú iba bicykle

V máloktorom odvetví sa ekológia skloňuje tak často ako v odevnom priemysle. Každý cyklista je pritom od hlavy po päty oblečený v syntetických látkach, ktoré dokážu odvádzať vlhkosť, rýchlo schnúť a dobre dýchajú. Práve tieto materiály, ktoré nám jazdu výrazne spríjemňujú, sú však vyrobené z fosílnych palív. A práve tie spôsobujú globálne otepľovanie.

Na trhu sa však objavuje čoraz viac zelenších alternatív. V súčasnosti je jednou z najpopulárnejších značka Finisterre. Len nedávno získala certifikát B Corps, ktorý nezávisle potvrdzuje, že výroba podlieha tým najprísnejším environmentálnym kritériám.

„Platí to o všetkých našich výrobkoch od termobielizne vyrobenej z merina až po nepremokavé bundy, ktoré neobsahujú žiadne škodlivé fluorouhlíky,“ hovorí zakladateľ značky Tom Kay. „Zvlášť hrdí sme na našu bundu vyrobenú z recyklovaného polyesteru.“ Je však trochu škoda, že z portfólia tejto revolučnej outdoorovej značky je na bicykli použiteľná iba termobielizeň.

Pre cyklistov sú oveľa zaujímavejšie značky ako austrálsky OORR, americký Danny Shane či britská Presca. Tá posledná napríklad hviezdneho anglického dráhového cyklistu Eda Clancyho odela do zrecyklovaných rybárskych sieti a prázdnych fliaš od minerálky. „V každom cyklistickom drese je použitých až sedem recyklovaných plastových fliaš,“ hovorí zakladateľ Robert Webbon.

„Pri výrobe tiež spotrebujeme o 60 percent menej energie a o 94 percent menej vody, ako sa použije pri výrobe podobného výrobku z panenských prvkov. Vďaka každej tone recyklovaného materiálu, ktorý použijeme, ušetríme 1,26 tony odpadu, sedem barelov surovej ropy a 4,2 tony emisií CO₂.“ To rozhodne nie je málo. Webbon pritom tvrdí, že výkon produktov nijako nezaostáva. „Ak by to tak bolo, nikdy by sme sa na trhu neudržali,“ hovorí.

Značka Presca vznikla v roku 2018 ako odnož spoločnosti GRN Sportswear, ktorú Webbon založil ešte v roku 2014. Presca sa venuje výkonnostnému technickému oblečeniu, zatiaľ čo GRN produkuje skôr udržateľné oblečenie na voľný čas.

Celé odvetvie etického odevného priemyslu pritom každoročne rastie. Kým v roku 2017 vykazovalo zisk 47 miliónov, o rok neskôr to už bolo 55 miliónov.

Webbon má dnes veľké plány, no začiatky neboli ľahké. „Dalo námahu presvedčiť zákazníkov, že aj recyklované látky dokážu byť kvalitné a dobre fungovať. Mali sme tiež problém zohnať ich v dostatočnom množstve. V roku 2014, keď sme začínali, sa počet dodávateľov recyklovaných vlákien dal spočítať na prstoch jednej ruky. Dnes už našťastie ani jedno problémom nie je.“

Endura na to ide inak

Napriek tomu, že značky ako Presca aj Velobici budú v najbližších rokoch nepochybne rásť, ich vplyv na životné prostredie bude vždy oveľa menší ako u populárnejších značiek, akou je napríklad Endura. Jej majiteľom sa 30-miliónový ročný obrat firmy určite páči.

Roztápajúce sa ľadovce však pravdepodobne až tak nadšené nie sú. Textilný priemysel je hneď po tom ropnom druhým najväčším producentom uhlíkových emisií. Vznikajú pri farbení látok, spotrebe energie pri prevádzke tovární a na konci životného cyklu produktov.

Endura našťastie o tomto všetkom veľmi dobre vie a postupne podniká kroky na zmiernenie svojej uhlíkovej stopy. V roku 2018 zo všetkých svojich výrobkov odstránila škodlivé perfluorované chemikálie (PFC) a od tohto roku zároveň každoročne sadí milión stromov.

Ako prvá prišla na rad mozambická zátoka Maputo Bay, kde chce značka obnoviť populáciu mangrovníkov. Pracuje však aj na výsadbe priamo doma v Škótsku.

„Stromy vysadíme všade tam, kde to vieme urobiť rýchlo, lacno a kde nehrozí ich opätovné vyťatie,“ hovorí jedna zo zakladateliek Pamela Barclay. „Prírodu nezachránia marketingové ťahy ako bunda vyrobená z rybárskych laniek. Musíme sa sústrediť na konkrétne činy, ktoré budú mať reálny dosah.“

Znovuvysádzanie lesov je nepochybne jedným z najefektívnejších riešení, ako odľahčiť atmosféru od množstva skleníkových plynov. V tomto na to Endura ide dobre. Dokážu však vysadené stromy znegovať environmentálny dosah značky? Endura rozhodne nepatrí k tým najmenším a tak ako pre mnohé iné odevné spoločnosti, aj pre ňu sa produkty vyrábajú v Číne.

Pri posudzovaní environmentálneho dosahu zohráva veľkú úlohu aj pôvod materiálov. Zoberme si napríklad oceľ. Ak zoberieme do úvahy, koľko krajín ťaží železnú rudu a v akom rozsahu sa recykluje, je takmer nemožné vystopovať pôvod ocele, ktorá tvorí váš bicykel.

Existujú však webové stránky ako sourcemap.com, ktoré dokážu aspoň v niektorých prípadoch určiť, odkiaľ daný tovar pochádza.

Bicyklových značiek je však zapojených len zopár. Patrí medzi ne aj Giant, u ktorého väčšina výrobkov pochádza z domáceho Taiwanu. Poklona patrí aj značke Cube, ktorá je transparentná do najmenších detailov. Ukazuje aj to, odkiaľ na stavbu berie mangán či meď.

Zelenšia budúcnosť

Kľúčom k udržateľnému rozvoju je dostať na palubu aj väčšie značky. Pomôcť pritom môžu profesionálne tímy, ktoré sú v médiách viditeľnejšie. Belgický cyklistický tím Deceuninck-Quick-Step napríklad ohlásil, že chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a zneutralizovať tak svoju 1 288-tonovú ročnú uhlíkovú stopu.

K redukcii emisií však dokážeme nemalou mierou prispieť aj my amatéri. Populárna cyklistická aplikácia Strava napríklad vypočítala, že vďaka 816 miliónom kilometrov nahraných jej užívateľmi sa ušetrilo 127 304 ton uhlíka.

Odkedy Karl von Drais v roku 1817 vynašiel prvý dvojkolesový dopravný prostriedok pripomínajúci bicykel, boli inovácie hlavným hnacím motorom celého priemyslu.

„Tak ako každý iný priemysel, aj výroba bicyklov má svoje unikátne špecifiká,“ hovorí Bullen z Bjorn Bikes. „Máme však tú výhodu, že cyklistika neodškriepiteľne zlepšuje životné prostredie. Vďaka tomu máme slobodu skúšať aj nekonvenčné nápady, akú má len máloktoré iné odvetvie. Verím tomu, že budúcnosť cyklistiky je zelenšia.“