Jonas Rickaert stratil až päť kilogramov tekutín počas etapy na Tour de France
9. etapa Tour de France 2025. Foto: A.S.O. / Charly Lopez
Horúčavy na Tour de France 2026 predstavujú pre jazdcov jednu z najväčších výziev úvodu pretekov. V tretej aj štvrtej etape sa teploty pohybovali okolo hranice 40 stupňov Celzia, čo sa okamžite prejavilo aj na obrovských stratách tekutín.
Belgický pretekár tímu Alpecin-Premier Tech Jonas Rickaert prezradil pred štartom piatej etapy, že počas posledných dvoch dní prišiel potením o mimoriadne veľké množstvo tekutín.
„Stratil som dosť, ale myslím, že to je už znova stabilné. Včera som vypotil štyri a pol a deň predtým dobrých päť. Je to dosť, ale na chlapa mojej váhy je to normálne,“ povedal Rickaert, ktorý váži 88 kg.
Päť kilogramov telesnej hmotnosti pritom zodpovedá približne piatim litrom tekutín. Pri takýchto hodnotách je správna regenerácia po etape rozhodujúca, pretože už niekoľkopercentná dehydratácia môže výrazne znížiť výkonnosť a predĺžiť čas potrebný na zotavenie.
Profesionálne tímy preto hydratáciu nenechávajú na náhodu. Rickaert vysvetlil, že každý jazdec má presne vypočítané, koľko tekutín musí po etape doplniť.
„Vážime sa pred etapou aj po etape, porovnáme rozdiel, spočítame, koľkokrát sme boli močiť, takže potom vieme, koľko tekutín treba doplniť,“ dodal Rickaert.
Extrémne podmienky potvrdil aj Tom Pidcock (Q36.5 Pro Cycling) po tretej etape, keď opisoval boj o každý bidón.
„Bolo to ako vojnová zóna. Každý sa snažil dostať k fľašiam. Mám pocit, že pelotón dnes minul asi desaťtisíc bidónov. Asi nikdy v živote som nejazdil také náročné preteky v takomto teple. Bolo to šialené.“
Prečítajte si tiež
Minulý rok si na Tour de France splnil sen
Minuloročná Tour de France priniesla Jonasovi Rickaertovi okamih, na ktorý bude spomínať celý život.
Spolu s tímovým kolegom Mathieum van der Poelom sa totiž hneď po štarte deviatej etapy vydali do odvážneho celodenného úniku, ktorý sa napokon zapísal do histórie pretekov.
To, čo spočiatku vyzeralo ako krátky pokus o zviditeľnenie sa, sa postupne zmenilo na jeden z najpamätnejších výkonov celej Tour. Dvojica strávila na čele pelotónu takmer celých 168 kilometrov a prinútila šprintérske tímy ísť na absolútnom limite. Etapa sa napokon skončila s priemernou rýchlosťou 50,013 km/h, čo z nej urobilo druhú najrýchlejšiu etapu v histórii Tour de France.
Rickaert spomalil približne šesť kilometrov pred cieľom, keď už nedokázal udržať tempo. Van der Poel pokračoval v boji osamote a pelotón ho dostihol až v poslednom kilometri pred cieľom. Hoci z víťazstva sa napokon tešil Tim Merlier (Soudal Quick-Step), práve jazdci Alpecinu boli hlavnými hrdinami dňa.
Belgický domestik si navyše splnil svoj veľký sen. Za obetavý výkon získal cenu pre najbojovnejšieho jazdca etapy a prvýkrát v kariére vystúpil na pódium Tour de France. Neskôr prezradil, že celý útok bol dopredu naplánovaný práve preto, aby sa pokúsil o toto prestížne ocenenie.
Po etape priznal, že išiel úplne na hranici svojich možností. Počas viac ako troch hodín v úniku dosahoval priemerný výkon 386 wattov, spálil takmer 5000 kalórií a po príchode do cieľa dokonca päťkrát zvracal. Napriek tomu označil tento deň za jeden z najkrajších momentov svojej kariéry.
