Útok s Rickaertom na Tour de France plánoval. Mathieu van der Poel napísal kamarátovi, aby sledoval etapu hneď od štartu

„Zajtra si to radšej pusti od nultého kilometra. Jonas a ja. Dvojitý útok hneď za sprievodným vozidlom,“ napísal Mathieu van der Poel v sobotu večer do správy svojmu dlhoročnému tréningovému parťákovi Freddymu Ovettovi.
Brit sa na tom musel dobre zabaviť, ale nechápavo sa spýtal: „Wtf, prečo?“
Van der Poel mu dal jasne najavo, že bláznivý únik nebol žiadny spontánny nápad: „Chceme skúsiť ísť celú etapu vo dvojici. Jeho snom je dostať sa na pódium Tour za cenu pre najbojovnejšieho jazdca.“
A to, čo si naplánovali, sa aj podarilo. A vo veľkom štýle.
Mathieu van der Poel a Jonas Rickaert dostali do úniku hneď po štarte vo vysokom tempe okolo 50 km/h išli takmer celú etapu.
Pelotón musel vynaložiť veľmi veľa síl, aby stiahli náskok dvojice v úniku a v záverečných 6 km zostal na čele osamote Mathieu van der Poel s polminútovým náskokom.
Van der Poel bojoval zo všetkých síl, no hlavná skupina ho napokon dostihla v poslednom kilometri.
Jonas Rickaert si však splnil svoj sen a dostal sa na pódium Tour de France, keďže získal ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca.
Po etape Rickaert priznal, že extrémne vysoký výkon mu spôsobil aj žalúdočné ťažkosti: „Žalúdok to nezvládol. Zvracal som päťkrát.“
Odvážny plán sa dostal aj do tímového chatu tímu Alpecin-Deceuninck ešte pred štartom etapy.
Van der Poel tam zdieľal fotku z rozjazdu na trenažéri a Rickaert na to reagoval výrečným memečkom s mrknutím.
Na to sa ozval Jasper Philipsen, ktorý už z Tour odstúpil: „A čo sa akože ide diať?“ Van der Poel odpovedal stručne a jasne: „Dvojitý únik.“
„Od nultého kilometra až po moment, keď ma Mathieu odpojil, som šiel priemerne 386 wattov. To je na mňa obrovské číslo,“ povedal po etape Jonas Rickaert.
Keď sa neskôr dozvedel, že Van der Poelovi uniklo víťazstvo len tesne, trochu ho to zamrzelo. „Spätne si hovorím, že som to mal skúsiť dobojovať až do konca. Ak by sme zostali vpredu, Mathieu by mi nechal víťazstvo.“
Rickaertovo telo síce už viac nedokázalo, no otázka „čo keby“ mu zostala v hlave.
Van der Poelova poznámka na túto tému ho očividne zaskočila. Víťazstvo v etape by totiž pre neho znamenalo ešte viac než cena bojovnosti. „Nebolo to medzi nami dohodnuté, ale povedal mi to v autobuse – keby mi to povedal o desať kilometrov skôr…,“ pousmial sa.











