„Môj svet sa vtedy zastavil.“ Matej Červenka fotil životný moment Wouta van Aerta na Paríž-Roubaix
Fotogaléria (40) Mathieu van der Poel gratuluje Woutovi van Aertovi k víťazstvu na Paríž-Roubaix 2026. Foto: Matej Červenka / Visma-Lease a Bike
Slovák Matej Červenka bol pri historickom víťazstve Wouta van Aerta na Paríž-Roubaix priamo v centre diania. Nie ako divák, ale ako súčasť tímu Visma-Lease a Bike, ktorý tento deň prežíval z prvej línie.
Ešte pred rokom pracoval vo Visme len ako mechanik, ale dnes si v tíme buduje aj pozíciu fotografa A práve na Roubaix dostal príležitosť zachytiť moment, ktorý označuje za jeden z najsilnejších v živote.
Jeho deň sa začal skoro ráno na hoteli a skončil až nadránom na letisku. Medzitým sa presúval medzi kockovými sektormi, predieral sa davom v Arenbergu, sledoval vývoj pretekov z tímového autobusu a napokon stál pri cieľovej rovinke, keď van Aert prechádzal cieľom.
„Moment, keď Wout prešiel cieľom, bol taký šialený, že naň nezabudnem do konca života. Môj svet sa vtedy zastavil,“ hovorí v rozhovore, v ktorom približuje zákulisie jedného z najväčších dní cyklistickej sezóny.
Pozrite si 40 skvelých fotografií Mateja Červenku, na ktorých zachytáva jedno z najväčších víťazstiev Wouta van Aerta v kariére.
Ako si sa vlastne dostal k tomu, že si fotil pre tím Visma-Lease a Bike na Roubaix?
Od tejto sezóny sme sa rozhodli s tímom rozdeliť môj kontrakt, a tak sa môj tohtoročný plán skladá z mechanických dní aj z tých fotografických. Vždy teda prichádzam na preteky alebo na kemp iba v jednej pozícii.
Pri plánovaní sezóny sme si sadli s mediálnym a marketingovým tímom a snažili sa spraviť čo najlepšiu stratégiu, ako využiť moje foto dni. Keďže mám s Woutom pomerne blízko, bola to pre tím možno mierna výhoda, ako sa dostať do jeho zákulisia. V podstate sme len čakali na jeho program a vybrali to najlepšie, čo ho tento rok čaká. Takže Roubaix bolo jeden z mojich naplánovaných vrcholov.
Videl si Van Aerta aj tesne pred štartom, aká bola atmosféra v tíme pred tak veľkým dňom?
Áno, pred štartom som bol s pretekármi v tímovom autobuse a s Woutom som bol v areáli štartu do poslednej chvíle, kým sa neodštartovalo. Po celé ráno som cítil v tíme veľký pokoj. Bolo to ako ticho pred búrkou. Z nikoho však nešla nervozita. Cítil som absolútny pokoj a rešpekt k tomu dňu u všetkých.
Ako vyzeralo tvoje ráno a začiatok dňa na Paríž-Roubaix?
Neviem, či by som to nazval deň… Bol to skôr časový úsek.
Začínal som skorými raňajkami. Mojou rannou úlohou bolo zachytiť pár momentov ešte na hoteli pre rôznych sponzorov, trochu atmosféry. Na veľkých pretekoch mávame hostí, ktorí sú sprevádzaní našimi tímovými sprievodcami a majú prezentáciu o všetkom, čo sa práve deje, takže okolie hotela bolo plné týchto hostí. Takisto som tam ráno aj pre nich.
Následne sme sa celý tím presunuli na štart, kde som zachytával všetko od príprav až po odštartovanie.
Čo nasledovalo počas pretekov?
Potom ma čakal jeden bod, kde som sa snažil niečo zachytiť, a takisto som mal pri sebe náhradné kolesá pre prípad defektu. Bolo to na konci jedného z kockových sektorov.
Následne sme s kameramanom stihli rýchlo dobehnúť na koniec sektoru v lese Arenberg. Bolo to na poslednú chvíľu a pretlačiť sa cez všetkých ľudí bolo takmer nemožné. Už pri príchode boli autá zaparkované približne kilometer od toho miesta.
Po tejto zastávke sme smerovali do tímového autobusu, ktorý už bol presunutý k velodrómu. Tam sme vybavili základné veci ako toaletu, export kontentu a pozreli asi dvadsať minút z pretekov. Keď to bolo približne pätnásť kilometrov do cieľa, presunuli sme sa do areálu velodrómu, kde sme čakali na ten moment.
Prečítajte si tiež
Čo prišlo po dojazde do cieľa?
Po dojazde si vie asi každý predstaviť, čo nasledovalo, a keď sa situácia trochu upokojila, čakala ma dopingová kontrola s Woutom, tlačovka a ďalšie povinnosti.
Po všetkých oficialitách sme sa ponáhľali späť na velodróm čakať na dojazd žien, po ktorom nasledovalo pódium pre mužov aj ženy. Nasledoval presun na tímový hotel, kde sme mali „champagne moment“ a oslavu. Ja som sa neskôr v noci presunul ešte na hotel do Bruselu, odkiaľ som mal ráno let.
Nepredstavujte si však žiadne bujaré oslavy. Môj deň je v základe jednoduchý, aj keď by ste si mysleli, že držím stále foťák v rukách. Počas všetkých presunov a v každej voľnej chvíli som za počítačom, exportujem a editujem fotky, ktoré som práve odfotil. Najlepší obsah musí ísť hneď von. Počas celého dňa mám k dispozícii šoféra.
Notebook som zavrel o piatej ráno, keď som sa presúval na letisko.
Ktorý moment bol pre teba ako fotografa najsilnejší?
Tých silných momentov v ten deň bolo viac. Ale moment, keď Wout prešiel cieľom, bol taký šialený, že naň nezabudnem do konca života. Priznám sa, že v tom momente som absolútne netušil, či som fotograf, mechanik alebo kto vlastne som. Pamätám si iba, že som kričal a letel za kolegami.
Kým Wout prišiel k nám, musel som si uvedomiť, kde je teraz moje miesto. Keď sa hodil na zem, snažil som sa okamžite dostať k nemu dole a byť jediný priamo oproti nemu. Musel som si takmer ľahnúť na zem, aby som sa dostal s foťákom cez kolegu, ktorý bol rozkročený nad ním a chránil ho vlastným telom.
Spätne z videí na sociálnych sieťach som zistil, že tento moment, ktorý som si pamätal ako niekoľkominútový, trval možno 15 sekúnd. Môj svet sa vtedy zastavil.
Čo pre teba osobne znamenalo zachytiť víťazstvo Van Aerta práve na Roubaix?
Toto je ťažká otázka. Asi to ešte stále spracovávam a ešte dlho budem. V podstate takto pred rokom Wout prvýkrát videl nejaké moje fotky a marketingový tím zachytil, že v tíme je nejaký mechanik Matej, ktorý rád fotí.
O tom, že budem fotiť pre Wouta van Aerta pri jeho najväčšom víťazstve v kariére… o tom sa nedá ani snívať. Na to sa asi musí nejako spojiť vesmír.
