„Pogačar nebol v Slovinsku ničím výnimočný, nieto ešte v Európe.“ Ako sa zrodil jeden z najväčších fenoménov v histórii cyklistiky
Tadej Pogačar víťazí v 13. etape Tour de France 2025. Foto: A.S.O. / Jered & Ashley Gruber
Andy McGrath na konci minulého roka vydal knihu Tadej Pogačar: Unstoppable, ktorá mapuje najmä začiatky kariéry slovinského fenoménu.
Ak niekto píše biografiu jazdca, akým je Tadej Pogačar, jednou z najväčších výziev je rozhodnúť sa, kedy prestať písať.
Od momentu, keď sa Slovinec objavil v profesionálnom pelotóne v roku 2019, vypestoval si chuť víťaziť, ktorá nemá obdoby od čias Eddyho Merckxa v 60. a 70. rokoch. V čase vydania knihy mal na konte už 108 víťazstiev.
Dnes ich je už 111, keďže z troch súťažných dní v roku 2026 vyťažil tri výhry na Strade Bianche, Miláno-San Remo a Okolo Flámska.
Prečítajte si tiež
Pre mnohých jazdcov by takéto víťazstvá definovali celú kariéru. Pre Pogačara znamenali len ďalšie položky v zozname úspechov, rekordné piate víťazstvo v rade na Okolo Lombardie a druhý titul majstra sveta za sebou.
Pre McGratha nešlo len o otázku, kde urobiť bodku, ale aj o to, ako hodnotiť jazdca, ktorý je stále aktívny. „Je to pravdepodobne najťažšia vec, akú som kedy robil,“ hovorí o projekte.
Jeho predchádzajúce dve knihy sa venovali zosnulým cyklistickým šampiónom. Tomovi Simpsonovi, Britovi, ktorý tragicky zahynul na Mont Ventoux počas Tour de France 1967, a problematickému Belgičanovi Frankovi Vandenbrouckemu, ktorý bojoval so závislosťami a zomrel počas dovolenky v roku 2009.
„Písanie o minulosti má svoje výhody aj nevýhody, ale bolo asi jednoduchšie dostať sa bližšie k ľuďom okolo týchto jazdcov než uchopiť súčasnú superhviezdu, ktorá je neustále v pohybe,“ vysvetľuje McGrath.
„Porovnávať ho s Merckxom je ako komentovať preteky, keď je ešte 70 km do cieľa.“ Napriek tomu prichádza kniha Unstoppable vo veľmi vhodnom čase.
Nielen preto, že je medzi sezónami a Pogačar má podľa kalendára povinnú pauzu od víťazstiev, ale aj preto, že je s veľkou pravdepodobnosťou bližšie ku koncu kariéry než k jej začiatku.
Prečítajte si tiež
Pogačar odmietol rozhovor pre knihu a jeho tím mal podľa McGratha „zmiešané pocity“ z toho, že vzniká práve teraz.
Autor však nenarazil na múr ticha a rozprával sa s množstvom kľúčových ľudí, ktorí formovali Pogačarov život a kariéru, od rodičov, učiteľov a priateľov až po tímových kolegov a rivalov z celého jeho pôsobenia v profesionálnej cyklistike.
„Bolo by príjemné mať s Pogačarom hodinový rozhovor?,“ pýta sa McGrath rečníckou otázkou. „Taký čas nedostane nikto. Najväčšie preteky nevyhráva tak, že by to málo voľného času, ktorý má, venoval novinárom.“
Pogačarov hlas sa však knihou tiahne z rôznych období jeho života, čo bolo pre McGratha dôležité.
„Chcel som, aby tam bol jeho pohľad a osobnosť, aby zaznel jeho vlastnými slovami, či už z minulých rozhovorov, tlačových konferencií alebo z jeho vystúpení v medzinárodných médiách.“
V Slovinsku nebol ničím výnimočný, nieto ešte v Európe
Pri čítaní biografie rockovej hviezdy, akou bol napríklad David Bowie, niekoľko desaťročí po jeho vrchole sú najzaujímavejšie divoké príbehy z verejného života.
Pri knihe Unstoppable, ktorá mapuje kariéru jazdca, ktorého sledujeme prakticky v priamom prenose, sú najzaujímavejšie práve začiatky.
Ako vôbec vznikne niekto ako Pogačar? McGrath navštívil jeho rodné mesto Komenda, dedinu asi 20 km severne od Ľubľany, a rozprával sa s ľuďmi, ktorí zohrali v jeho živote kľúčovú úlohu.
Jednou z vecí, ktoré sú na Pogačarovi pozoruhodné aj dnes, v rokoch plných víťazstiev, je jeho humor a spôsob, akým vystupuje.
Svojmu povolaniu pristupuje maximálne vážne, no nikdy nestráca z dohľadu absurdnosť a šťastie toho, že sa môže živiť jazdením na bicykli.
Pre ľudí, ktorí ho poznali od detstva, to však nie je nič nové. McGrath opisuje Pogačara ako dieťa, ktoré „vyžarovalo pokoj, trpezlivosť a radosť“, čo si jeho rodina všimla veľmi skoro.
Fyziologické predpoklady a schopnosť regenerácie, o ktorých neskôr hovorili tréneri ako Iñigo San Millán, však neboli zjavné okamžite.
„Zaujalo ma, že keď som sa rozprával so športovými vedcami, ktorí ho testovali v 16 rokoch, nebol v Slovinsku ničím výnimočný, nieto ešte v Európe,“ hovorí McGrath.
Prečítajte si tiež
Ľudia si neuvedomujú, aké prekážky musel prekonať
Pri otázke na autora, či nemal obavy, že v príbehu Pogačara, ktorý mal zdanlivo bezproblémové detstvo a pôsobí veľmi vyrovnane, nebude dosť konfliktov alebo drámy, nesúhlasil.
„Ľudia si neuvedomujú, aké prekážky musel prekonať, aké mal rastové bolesti a že mnohé ťažkosti sa odohrávali mimo očí verejnosti,“ tvrdí McGrath.
Pogačar nebol v mladosti strojom na víťazstvá a je známe, že si musel počkať, kým jeho telo dozrelo a dobehlo predstavy školáka, ktorý počas vyučovania sníval o cyklistickej kariére.
Keď sa však v roku 2018 objavil na prvom tréningovom kempe tímu UAE, v ktorom doteraz strávil celú profesionálnu kariéru, tento chlapec s anjelskou tvárou a sotva naznačenými svalmi na nohách dokázal držať tempo na dlhých stúpaniach so skúsenými profesionálmi, akým bol napríklad Dan Martin.
Všetkých neohromilo len to, čo predvádzal v danom momente, ale najmä strop, ktorý bolo možné uňho tušiť.
Prečítajte si tiež
Tím rástol spolu s Pogačarom a Pogačar rástol spolu s tímom
O 7 rokov neskôr je 27-ročný Pogačar lídrom tímu UAE Emirates-XRG. Nie vekom, ale postavením a dĺžkou pôsobenia.
Dlhšie je v tíme len 36-ročný Nór Vegard Stake Laengen. A jeho vplyv je citeľný.
„Je to tím číslo 1 na svete, ale tak sa nesprávajú. Z toho, čo počúvam, sú v pelotóne rešpektovaní a slušní, a keď prídete k tímovému autobusu, je to úplne iné než za čias tímu Sky,“ hovorí McGrath.
„Bol som pri autobuse počas tohtoročnej Tour de France, ráno po Pogačarovom páde. Išlo o etapu na Hautacam, ktorú potom jednoznačne vyhral a rozhodol ňou celé preteky.“
„Nikto však nevedel, v akom je stave, či jeho boj o Tour neskončil. A oni boli úplne pokojní. Z autobusu znela skladba Don’t Stop Believin’ od Journey.“
Ak sa navonok nesprávajú ako typický dominantný tím, v zákulisí posunuli svoju úroveň výrazne vyššie.
Bývalí tímoví kolegovia ako Dan Martin či George Bennett v knihe otvorene hovoria o tom, že v minulosti zaostávalo technické a vedecké zázemie tímu za ostatnými špičkovými zostavami.
Dnes to už neplatí, čo potvrdzuje aj 96 víťazstiev v roku 2025. „Tím rástol spolu s Pogačarom a Pogačar rástol spolu s tímom,“ myslí si McGrath.
„Určite to nie je len Pogačarova šou, veľmi málo tých víťazstiev prišlo v šprintoch.“
Ide teda o talentovaný a odhodlaný tím, štedro podporovaný Spojenými arabskými emirátmi, no ak má Pogačarov bezstarostný výraz nákazlivý vplyv na okolie, netreba zabúdať, aký je v skutočnosti neľútostný súper.
„Hovoríme o akejsi fasáde, ale každý špičkový profesionál musí mať v sebe tú dravosť. On zabíja láskavosťou a charizmou, ale má v sebe aj toho zabijaka.“
Napriek dominancii, najmä v posledných sezónach, si Pogačar na rozdiel od iných veľkých šampiónov nenazbieral veľa nepriateľov.
„Rozprával som sa o ňom s ľuďmi oficiálne aj neoficiálne a nenašiel som nič špinavé,“ hovorí McGrath.
Prečítajte si tiež
Medzi jeho súpermi cítiť zúfalstvo
„Zaujímavý je však rastúci pocit rezignácie a psychologická aura, ktorú dnes má, najmä pred etapovými pretekmi.“
„Medzi jeho súpermi cítiť takmer zúfalstvo a pocit, že na úspech potrebujete dokonalý plán, ako mal tím Jumbo-Visma na Tour de France v roku 2022.“
Ani to však dnes nie je zárukou, pretože silnejší tím UAE a Pogačar na vrchole síl dokážu podobné taktiky neutralizovať.
Jazdci si ho napriek tomu obľúbili, aj keď ich dokáže zničiť, práve pre spôsob, akým preteká. Príkladom je posledný týždeň tohtoročnej Tour, keď mu zranenie kolena ubralo úsmev z tváre.
Do cieľa sa síce neplazil, no pôsobil dojmom, že by už chcel mať všetko za sebou.
Aj tak však rozžiaril záverečnú etapu na novej trase Parížom, aby fanúšikom ponúkol predstavenie a sám mal zo seba dobrý pocit.
Prečítajte si tiež
Prečo nemá viac odporcov?
„Časť zo mňa sa pozerá na to, čo dokázal, a nechápe, prečo nemá viac odporcov. Mal by na to plné právo.“
„Myslím si však, že je to kombinácia charizmy a jazdca, ktorý sa odmieta vzdať. Stačí si spomenúť na Paríž-Roubaix tento rok.“
„Ako môžete nenávidieť víťaza Tour de France, ktorý riskuje všetko, aby vyhral preteky ma dlažobných kockách?“
„Podľa mňa ide o najpôsobivejšie druhé miesto v modernej cyklistike, pretože stať sa mohlo čokoľvek. Aj keď nevyhrá, prispeje k výnimočným pretekom,“ zamýšľa sa McGrath.
Prečítajte si tiež
Pogmánia
Pelotón je síce zranený, no nie zlomený. Stále sú tu jazdci, súčasní šampióni aj nastupujúca generácia, ktorí môžu Pogačara vyzvať, či už jeho miernym poklesom formy alebo vlastným progresom.
Ešte pred pár rokmi mnohí pochybovali, či dokáže znovu poraziť Jonasa Vingegaarda na Tour de France po dvoch dominantných víťazstvách Dána.
„Môže to byť Vingegaard, môže to byť Remco Evenepoel. Jeho prestup je mimoriadne zaujímavý.
„Red Bull neprišiel do profesionálnej cyklistiky preto, aby bol druhý. Chcú vyhrať Tour a majú peniaze, vplyv aj nové manažérske posily, ktoré môžu niečo zmeniť. Remco by mohol byť tým, kto sa priblíži.“
Najprv však bude potrebné prelomiť auru, ktorá Slovinca obklopuje, a ktorú dnes podporuje aj jeho fyzická dominancia.
Pri výške 176 cm a hmotnosti 64,5 kg v období pretekov Grand Tour pôsobí na bicykli oproti ostatným vrchárom takmer masívne, vďaka širokým ramenám a mimoriadne silnej spodnej časti tela.
„Na pretekoch ho vidíte obklopeného sprievodom šampióna,“ hovorí McGrath.
„Má tú merckxovskú auru, akoby ste boli v prítomnosti niekoho výnimočného. Pamätám si, keď prišiel na tlačovú konferenciu Strade Bianche v roku 2024.“
„Pomohlo aj prostredie stredovekého paláca, ale vyžaroval charizmu. V cyklistike nezažijete beatlemániu ani šialenstvo okolo Taylor Swift, ale toto je to najbližšie, čo som k tomu kedy videl,“ dodal McGrath.
Kniha Tadej Pogačar: Unstoppable je dostupná aj na Slovensku, avšak len v anglickom jazyku.
