Wout van Aert prezradil jeden detail, ktorý mu pomohol poraziť Pogačara pri víťazstve na Champs-Élysées
Fotogaléria (10) 21. etapa Tour de France 2025. A.S.O./L'Equipe/Bernard Papon
Wout van Aert vstupuje do ďalšej sezóny s úplne iným mentálnym nastavením ako pred rokom.
V rozhovore v tímovom podcaste Inside the Beehive priznal, že rozdiel necíti len v tréningu, ale najmä v hlave.
Zima prebehla pokojnejšie, tlak ustúpil a udalosti sezóny 2025 má stále veľmi živo v pamäti. Pri spomienke na záver Tour de France poukázal na rozhodnutie, ktoré urobil ešte pred samotným štartom etapy. Práve to mu v kľúčových momentoch pomohlo cítiť sa istejšie než súperi.
Po dlhšej pauze opisoval návrat do tímu ako návrat do známeho prostredia. Stretnutie s mechanikmi, masérmi aj jazdcami preňho znamenalo pocit normálnosti, ktorý mu počas náročného obdobia chýbal.
Minulú zimu podľa vlastných slov fungoval v režime prežitia.
„Koniec novembra bol obdobím, keď som ešte balansoval medzi rehabilitáciou a začiatkom plnohodnotného tréningu,“ povedal. „Je to neustály tlak. Máte pocit, akoby ste bojovali s časom.“
Po pádoch a problémoch v roku 2024 si uvedomil, že návrat uponáhľal a nedoprial si mentálny oddych, ktorý býva pre väčšinu jazdcov kľúčový.
Tentoraz k zime pristúpil inak: „Mentálne to bola oveľa lepšia zima, mal som naozaj čas vypnúť a trochu si užiť život.“
Ani pokojnejšia príprava však neznamenala, že by sa sezóna rozbehla ideálne. V jarných klasikách sa trápil a spokojnosť neprichádzala.
„Prvé preteky ma veľmi neuspokojili,“ povedal. „Týždeň pred veľkým cieľom som stále nenašiel pocit, ktorý som hľadal.“
Skutočný obrat prišiel až na Giro d’Italia. Nastupoval bez ideálnej prípravy a s rozkolísanými pocitmi, no práve tam zažil moment, ktorý zmenil celkový obraz sezóny. Víťazstvo na štrkovej etape do Sieny nečakal ani on sám.
„Nikdy som si nemyslel, že budem mať šancu tú etapu vyhrať, a už vôbec nie zo skupiny na celkové poradie,“ povedal. „Bol som úplne prázdny, ale stále som veril, že šanca existuje. V posledných kilometroch rozhodli skúsenosti a víťazná mentalita.“
Spomienky na cieľ v Siene v ňom dodnes vyvolávajú silné emócie, akoby stále nedokázal presne pomenovať, prečo to celé pôsobilo tak prirodzene.
„Možno je to trochu prehnané, ale mal som pocit, že to tak malo byť,“ povedal. „Keď si na to spomeniem, stále mám husiu kožu.“
Na Tour de France však prišiel v stave, ktorý sám označil za neideálny. Otvorene hovoril o frustrácii z pocitu, že nedokáže pomôcť ani sebe, ani tímu, ktorý má najvyššie ambície.
„Cítil som sa trochu zbytočný. Nemal som nohy pre seba, ale ani na pomoc tímu,“ priznal.
Napriek tomu neprestal hľadať príležitosti. Tá najväčšia prišla až v samotnom závere pretekov v Paríži. V chaotickej etape jazdil s prekvapivým pokojom a istotou, ktorá pramenila z rozhodnutia urobiť malý technický risk.
„Podstúpil som dosť rizík, ale tak som to necítil. Všetko bolo pod kontrolou,“ vysvetlil. „Riskol som to, široké plášte, naozaj nízky tlak. Na finále som mal perfektné nastavenie. Nestáva sa často, že prídete na Champs Élysées sami.“
Do sezóny 2026 vstupuje s jednoduchým želaním. Nehovorí o konkrétnych víťazstvách ani tituloch, skôr o kontinuitách, ktoré mu v posledných rokoch chýbali. „Len hladký priebeh smerom k hlavným cieľom,“ dodal Van Aert.
