Ako využívať nositeľné technológie naplno a zachovať si pritom kontrolu
Senzor teploty tela CORE. Foto: Wout Beel / Soudal Quickstep Team
Variabilita srdcovej frekvencie, hladina glukózy v krvi, miera potenia. Zoznam ukazovateľov, ktoré dnes v cyklistike môžete sledovať, je takmer nekonečný a pre mnohých už aj únavný.
Prirodzene sa preto vynára otázka, či v prípade technológií neplatí, že aj dobrého môže byť príliš veľa.
Technológie v športe prechádzajú bezprecedentným boomom. To, čo kedysi patrilo len do výbavy najbohatších tímov, má dnes prakticky každý z nás na zápästí či na riadidlách. Inteligentné hodinky a cyklopočítače nám neustále servírujú nové a nové dáta o výkone.
Ide aj o obrovský biznis. Trh s nositeľnou elektronikou má mať v roku 2025 hodnotu približne 95 miliárd dolárov a do roku 2030 má narásť na 115 miliárd.
Teória hovorí, že objektívne dáta vám pomôžu robiť správne tréningové aj životné rozhodnutia a posunú vás k vyššej rýchlosti. Ale funguje to tak naozaj?
Pozrime sa na to, či nám technológie skutočne pomáhajú, alebo nás skôr brzdia.
Technológie áno alebo nie
Johann Windt pôsobí ako riaditeľ pre analytiku, výskum a interpretáciu dát v kanadskom futbalovom tíme Vancouver Whitecaps.
Vyštudoval experimentálnu medicínu a dlhodobo sa venuje tomu, ako sa dáta využívajú v športe a či sú skutočne prínosné.
Aj preto je spoluautorom vedeckej štúdie z roku 2020 v časopise Journal of Athletic Training s názvom To Tech or Not to Tech (Technológie áno alebo nie). Ide o rámec, ktorý pomáha športovcom rozhodovať sa, či má zmysel konkrétna technológia.
Ako hovorí Windt, štúdia vznikla po jeho prednáške na svetovom fyzioterapeutickom kongrese. Chodby tam boli plné nových zariadení a stánkov výrobcov, ktorí ponúkali všemožné technológie.
„Možností je dnes neuveriteľne veľa. Tímy aj jednotlivci vidia, že ostatní nakupujú nové technológie, a tak to robia tiež. Opýtate sa ich, či používajú GPS. Samozrejme, odpovedia. A čo s tými dátami robíte? Pýtate sa ďalej. No, to ešte nevieme. Ak neviete, na čo technológiu potrebujete, v skutočnosti ju ani nepotrebujete,“ hovorí Windt.
Práve to priviedlo jeho tím k otázke, ako vlastne športovci premýšľajú pri nákupe nového vybavenia.
„Keďže trh rastie obrovským tempom, nedá sa kúpiť všetko. Ako teda vybrať medzi produktmi, ktoré ponúkajú podobné funkcie? A čo ak máte päť technológií z piatich rôznych oblastí, ale rozpočet vám dovolí kúpiť len jednu? Ako si zvoliť tú správnu?“
Štvorbodový plán pre výber technológie
Windt so svojím tímom preto vytvoril jednoduchý štvorbodový rámec. Predtým, ako miniete peniaze na ďalšiu prelomovú novinku, by ste si mali prejsť všetky štyri otázky.
- Relevancia pre výkon: Robí táto technológia presne to, čo sľubuje, a poskytne vám informácie, ktoré reálne pomôžu zlepšiť výkon?
- Dôveryhodnosť dát: Môžete sa spoľahnúť na čísla, ktoré vám zariadenie ukazuje, aj keď viete, že žiadna technológia nie je úplne presná?
- Možnosť integrácie a analýzy: Dá sa táto technológia jednoducho prepojiť s ostatnými nástrojmi, ktoré používate, a viete si dáta rozumne vyložiť tak, aby vás to nezaťažovalo?
- Praktické používanie: Dokážete technológiu bez problémov zaradiť do tréningu alebo bežnej rutiny, aby vás nebrzdila a nezdržovala?
Relevancia pre výkon
„Prvým bodom je otázka, či by vám technológia, ak by naozaj robila všetko, čo sľubuje, dokázala pomôcť zlepšiť výkon,“ hovorí Windt.
„Treba mať na pamäti, že ľudia, ktorí vám predávajú najnovší zázrak, sú platení za to, aby technológiu prezentovali v tom najlepšom svetle. O slabinách hovoriť nebudú.“
Jedným z najvýraznejších príkladov produktu, ktorý pôsobil mimoriadne technicky, no jeho reálne využitie bolo obmedzenejšie, bol kontinuálny glukózový senzor Supersapiens. Tento systém vznikol z technológie určenej pre diabetikov.
Americká spoločnosť využívala glukózové náplasti Abbott Labs, ktoré diabetikom zásadne zjednodušujú kontrolu hladiny cukru v krvi.
V cyklistike sa Supersapiens prezentoval ako revolučná výživová pomôcka, ktorá mala presnejšie ukázať, v akom stave je vaše zásobenie energiou a ako sa podľa toho lepšie pripravovať aj pretekať.
Supersapiens získal viacero investícií a masívne investoval do marketingu. No vo februári 2024 oznámil koniec činnosti. Nepodarilo sa mu získať povolenie na predaj v Spojených štátoch, čo výrazne obmedzilo trh.
UCI zároveň zakázala používanie týchto senzorov v súťažiach. A medzi športovcami bez diabetu sa technológia ukázala ako menej užitočná.
Dôvod je jednoduchý. U zdravých ľudí sa hladina glukózy sama reguluje veľmi presne, takže hoci ste dostali zaujímavé čísla, nebolo úplne jasné, ako s nimi naložiť a či dokážu priniesť reálny prínos.
Dôveryhodnosť dát
„Druhým bodom rámca je otázka, či môžete veriť informáciám, ktoré dostávate,“ hovorí Windt.
„Všetci vieme, že žiadna technológia nie je dokonalá. Postavte sa na najmodernejšiu váhu a je dosť možné, že vám ukáže o jeden gram viac alebo menej. Podstatné je, či tým číslam dokážete dôverovať.“
Typickým príkladom sú merače srdcovej frekvencie. Tých na zápästí je dnes plno v športových hodinkách aj smartwatches. Odborníci sa však zhodujú, že presnosť pri vyššej intenzite klesá.
Štúdia z roku 2023 od španielskych autorov napríklad uvádza, že odhad tepu by sa mal pri určitých intenzitách brať s rezervou a že na presné meranie pri vysokom zaťažení nad 150 tepov za minútu je potrebná účinnejšia metóda.
Hrudné pásy sú presnejšie, no pre mnohých používateľov nie sú veľmi pohodlné.
„Otázka znie, či vám nepresnosti neprekážajú,“ vysvetľuje Windt.
„Ak áno, prichádza tretí bod a tým je schopnosť dáta rozumne prepájať a vyhodnocovať.“
Mnoho športovcov už používa päť alebo šesť rôznych zariadení. Preto je dôležité, ako náročné je zvládnuť ďalšie technológie. Ak musíte denne stráviť polovicu času sťahovaním údajov do Excelu, je jasné, že tú technológiu prestanete používať.
„Som rekreačný cyklista a zaujíma ma, ako parametre regenerácie z môjho smartwatchu súvisia s výkonom na Rouvy a naopak. Môžem tieto zdroje dát spojiť, alebo musím klikať medzi obrazovkami a odhadovať?“ pýta sa Windt.
„Alebo ako súvisí nočná variabilita srdcovej frekvencie s maximálnym výkonom, ktorý podám večer? Pre cyklistu je prepájanie rôznych údajov veľmi dôležité.“
„Štvrtým a posledným bodom je otázka, či dokážete technológiu reálne používať v praxi,“ pokračuje Windt.
Pri rekreačných cyklistoch to často padá na tom, čo už zaznelo v druhom bode. Hoci sú hrudné pásy presnejšie, veľa ľudí ich jednoducho nechce nosiť.
V profesionálnych tímoch môže byť problémom aj to, že dôvera medzi jazdcami a trénermi nie je vždy ideálna.
„Ak prostredie nie je postavené na vzájomnej dôvere, technológia môže atmosféru skôr narušiť, než zlepšiť,“ dodáva Windt.
Ak technológia prináša užitočné informácie, dá sa im dôverovať, viete ich prepojiť s ostatnými zdrojmi dát a reálne ich používať, potom ostáva už len posledná otázka: oplatí sa za ňu zaplatiť?
Predávať dom, aby ste si mohli zaplatiť sériu návštev vo veternom tuneli, hoci máte výraznú nadváhu a bicyklujete dvakrát týždenne, určite nedáva zmysel.
Nenechajte sa ovládať dátami
Kúpili ste si novú technológiu, ktorá sľubuje revolúciu vo výkone, a spočiatku to naozaj funguje. Podobne ako pri výmene trénera vo futbale máte pocit čerstvého impulzu a nové čísla vás motivujú.
Lenže časom sa to môže otočiť. Dáta, ktoré vás mali oslobodiť a pomôcť vám jazdiť lepšie, sa stanú okovami.
A presne to opisuje známy environmentálny fyziológ Mike Tipton: „Každých päť rokov sa pokúsim o Ironman. Teraz mám niečo po šesťdesiatke a robím to odvtedy, čo som v štyridsiatke skončil s rugby. Naposledy som štartoval v roku 2024 v Rakúsku a hoci sa toho veľa pokazilo, došiel som do cieľa.“
„Počas pretekov som si však uvedomil, aké škodlivé môžu byť nositeľné technológie pre mnohých ľudí. Väčšina športovcov si myslí, že čím viac zariadení má na sebe a čím viac dát zbiera, tým lepšie. No takto to nefunguje.“
„Sú ľudia, ktorí začnú panikáriť pri každom neočakávanom poklese výkonu, hoci môže ísť o dôsledok úplne bežných okolností, napríklad tráviacich problémov alebo zlého počasia.“
„To presne sa stalo v Rakúsku môjmu známemu. Bola zima a pršalo, jazdilo sa v horách a jeho výkon podľa merača výkonu aj tepu nevyzeral dobre.“
„Bol zvyknutý na príjemné počasie a rovinaté cesty. Počítač mu ukazoval, že ide slabšie, a on sa začal psychicky rúcať. Nakoniec úplne zastavil. Technológia mu v tej chvíli vôbec nepomohla,“ hovorí Tipton.
Motivácia alebo skôr demotivácia
Dalo by sa povedať, že Tiptonov známy sa mal na preteky lepšie pripraviť a technológiu si vyskúšať v rôznych podmienkach, aké môže triatlon priniesť. No situácie, keď dáta znižujú výkon športovca, vôbec nie sú ojedinelé.
Armagan Karahanoglu pôsobí na Univerzite Twente v Holandsku, kde sa venuje výskumu osobných zdravotných technológií so zameraním na človeka. Fascinuje ju, ako športovci interagujú s technológiami.
Dobre vie, že dáta môžu byť silnou motiváciou, no zároveň skúma aj opačnú stranu mince.
„Pozorujeme, že dáta môžu vaše úsilie aj brzdiť, pretože vám ukazujú niečo, čo nechcete vidieť. Napríklad to, že jazdíte horšie ako pred týždňom alebo pomalšie ako minulý rok,“ hovorí.
„Toto je obzvlášť časté po štyridsiatke, keď sa aj pri poctivom tréningu niektoré ukazovatele, ako VO2 max alebo čas regenerácie, prirodzene zhoršujú. Z pohľadu výkonu je užitočné to vedieť, ale psychologicky to nemusí mať pozitívny vplyv. Dokáže to zabiť motiváciu.“
A práve tu je podľa Karahanoglu kľúčový moment. Skúma šport, technológie a motiváciu aj cez teóriu sebaurčenia, ktorá opisuje tri základné psychologické potreby. Ide o pocit autonómie, kompetencie a prepojenia s ostatnými.
„Teória hovorí, že ak napĺňame všetky tri potreby, sme vnútorne motivovaní a robíme veci preto, že nás skutočne bavia,“ vysvetľuje.
„Ak niektorá z potrieb nie je naplnená, snažíme sa pochopiť, ktorá to je, a zmeniť vonkajšiu motiváciu na vnútornú. A verili sme, že technológie v tom môžu pomôcť. Výsledky však boli zmiešané.“
Podľa Karahanoglu sú cyklisti, najmä tí oddaní cestnej cyklistike, väčšinou motivovaní zvnútra, pretože ich jazdenie jednoducho baví. Technológie však môžu tento prirodzený impulz narušiť.
Ak sa jazdec príliš upne na čísla a neustále sa snaží dosahovať konkrétne hodnoty, prichádza o pocit autonómie aj kompetencie. A tým trpí aj vnútorná motivácia, ktorá ho pôvodne priviedla k cyklistike.
Existujú aj športovci, ktorých technológie fascinujú natoľko, že sa stanú diktátormi ich tréningu.
„V jednom výskume s bežcami na dráhe nám tréner rozprával o dvadsaťdvaročnom zverencovi. Neustále pozeral na dáta a nedokázal sa ponoriť do výkonu. Tréner mu preto prikázal, aby dva mesiace nepoužíval hodinky a sústredil sa len na pocity. Cítil sa oslobodený a výrazne sa zlepšil,“ spomína Karahanoglu.
Windt opisuje podobný príbeh olympijského športovca: „Matt Jordan, jeden z najlepších odborníkov na svalovú fyziológiu, mi rozprával o športovcovi, ktorý k nemu prišiel ráno pred dôležitými pretekmi úplne zničený.“
„Matt sa ho spýtal, čo sa deje. Športovec odpovedal, že má katastrofálny výsledok na Whoope a preto bude deň úplne stratený. Matt mu povedal, aby sa najedol, rozohrial a išiel podať top výkon. A naozaj sa to stalo. V športe je to často o rovnováhe.“
Windt dodáva, že aj keď jeho rámec zdôrazňuje dôležitosť presnosti, samotná rovnováha neznamená, že technológia musí byť vždy úplne presná.
„Skúmali sme takzvané odvodené metriky. Ide o ukazovatele, ktoré vzniknú spojením viacerých nameraných dát, ako skóre regenerácie, skóre spánku alebo tréningová záťaž.“
„Prekvapilo nás, že väčšinu ľudí vôbec nezaujímalo, či sú tieto hodnoty úplne presné. Záležalo im skôr na trendoch, či idú hore alebo dole. Brali to ako potvrdenie toho, ako sa cítia. Ak sa niekto necíti dobre a trend to odráža, je to preňho dostatočná informácia.“
Jazda podľa pocitu
Hlavným posolstvom tejto časti je pocit. Ak sa budete príliš spoliehať na čísla, pripravíte sa nielen o radosť z bicyklovania, ale aj o schopnosť vnímať jemné nuansy jazdy, jej tempo, rytmus a zmeny, ktoré prichádzajú prirodzene.
Väčšina učenia v športe aj v bežnom živote prebieha podvedome. Toto implicitné učenie sa odohráva v hlbších častiach mozgu vrátane bazálnych ganglií. Práve tie dokážu často rozhodovať rýchlejšie a presnejšie než vedomá analýza.
Problém je, že táto staršia časť mozgu nie je analytická. Opiera sa najmä o pocity, intuície a vnútorné signály.
Cyklista to využíva neustále. Ide napríklad o cit pri prejazde zákrutou, priestorové vnímanie na ceste, rozhodnutie, či dobiehať skupinu pred sebou alebo radšej uvoľniť tempo.
Ak sledujete iba čísla, tento vnútorný navigačný systém postupne slabne.
Tipton s pribúdajúcimi rokmi vníma tieto pocity stále intenzívnejšie: „Starnutie má málo výhod, ale jednou z nich je, že sa naučíte lepšie počúvať svoje telo.“
„Ak vás už pred jazdou niečo bolí, telo vám neklame. Môže to byť signál, že dnes nie je správny deň na tréning, nech už hodinky ukazujú čokoľvek.“
„Druhá vec, ktorú som sa naučil cítiť, je náročný začiatok. Preto si nikdy nerobím záver o tom, či mám pokračovať alebo nie, skôr ako po desiatich minútach. Začiatok jednoducho bolí viac než keď máte dvadsať.“
„Má to reálny fyziologický dôvod. S pribúdajúcim vekom sa rozbieha kyslíkový systém pomalšie. Trvá dlhšie, kým sa telo dostane do stabilného stavu. Dovtedy je to trochu boj.“
Je otázne, či takéto vekové rozdiely dokážu algoritmy vôbec zachytiť. Podobné je to aj pri ženách. Mnohé tréningové aplikácie totiž vychádzajú z údajov nameraných na mužských športovcoch.
Väčšina športových štúdií sa v minulosti sústredila na mladých mužov, čo je výrazná slabina celého odboru.
V roku 2016 to pripomenula doktorka Anna Saw, ktorá ukázala, že subjektívny pocit námahy meraný pomocou stupnice RPE dokáže predpovedať únavu presnejšie než technologické zariadenia dostupné v tom období.
„Ak ste ráno dvakrát zvracali, viete to. Počítač to nevie,“ hovorí Windt.
„Neznamená to, že technológie nemajú svoje miesto. Ale ak ste sa zle vyspali, ste v strese a cítite sa vyčerpaní, pocit je oveľa lepší ukazovateľ toho, ako máte jazdiť. Napríklad znížiť intenzitu. Žiadne skóre z Whoopu vám to nepovie presnejšie.“
Vnímajte dáta, nie ich diktát
Čo si z toho vziať? Mali by sme zahodiť technológie a jazdiť úplne slobodne ako kedysi?
Samozrejme, aj to je cesta, no pripravili by sme sa o presné fyziologické prínosy tréningu podľa výkonu aj o motiváciu, ktorú prináša prekonanie kamarátov na Strave.
V konečnom dôsledku je to vždy osobná voľba. Každý jazdec má inú povahu a každému vyhovuje niečo iné. To, čo funguje jednému, nemusí sedieť ďalšiemu.
Univerzálnym odporúčaním môže byť striedanie prístupov. Niekedy jazdite s technológiou a sledujte výkon, inokedy choďte čisto podľa pocitu.
Vďaka tomu dosiahnete fyziologické zlepšenia a zároveň si zachováte psychickú pohodu, ktorá je pre cyklistiku rovnako dôležitá.
„Na konci dňa technológia sama o sebe preteky nevyhrá,“ pripomína Windt.
„Môže vám pomôcť trénovať efektívnejšie a kontrolovať tempo počas pretekov, ale pedále poháňajú vaše nohy. Vy musíte mať v sebe odhodlanie zatlačiť, aj keď sa vám nechce a kopec pred vami vyzerá hrozivo. Technológie používajte rozumne. A nezabúdajte, že kontrolu máte vždy vy.“
