Chcú, aby majstrovstvá sveta vyhrával len Tadej Pogačar? Súčasná generácia šprintérov nedostane možnosť na dúhový dres
Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike bývali symbolom rozmanitosti. Takmer každý rok sa menil charakter trate a s ním aj okruh favoritov. Raz to vyzeralo na deň pre vrchárov, inokedy pre klasikárov a o rok neskôr prišla šanca pre čistokrvných šprintérov.
Tento prirodzený kolobeh však v posledných rokoch postupne mizne.
Od roku 2017, keď Peter Sagan získal v Bergene svoj tretí titul v hromadnom šprinte, sa svetový šampionát premenil na súťaž o to, kto vydrží najdlhšie útočiť osamote.
Stačí sa pozrieť na výsledky, pričom posledných šesť rokov sa víťazilo po sólo jazdách.
Tadej Pogačar vyhral v roku 2025 po 66-kilometrovom sóle, rok predtým po 51-kilometrovom sóle. Pred Pogačarom triumfovali po sólo jazdách Mathieu van der Poel (2023), Remco Evenepoel (2022) a dvakrát Julian Alaphilippe (2021, 2020).
Šprintéri sa v tomto období objavili na vrchole iba raz, keď Mads Pedersen v roku 2019 vyhral v šprinte troch jazdcov.
V rokoch 2017 a 2016 sa šprintovalo o titul v hromadnom dojazde, čo využil Peter Sagan, pričom svoj prvý titul majstra sveta získal v roku 2015 po krátkom 2,7-kilometrovom sóle v Richmonde.
Šprintovať sa tak skoro nebude
História ukazuje, že rôzne trate zabezpečovali rôznych víťazov. (Zoznam všetkých majstrov sveta v cestnej cyklistike a spôsob víťazstva si môžete pozrieť na konci príspevku.)
Aj keď rovinaté trasy nebývajú na svetovom šampionáte často, organizátori sa snažili plánovať trasy majstrovstiev sveta takým spôsobom, aby mali pravidelne šancu na dúhový dres aj šprintéri.
V posledných rokoch však prestáva existovať variabilita. Profil majstrovstiev sveta sa rok čo rok posúva smerom k ťažkým, selektívnym okruhom, ktoré sú takmer výhradne pre vrchárov a explozívnych klasikárov.
Posledné dva a najbližšie tri ročníky túto tendenciu iba potvrdzujú.
V roku 2026 sa v Montreale pôjde kopcovitý okruh pripomínajúci jarné klasiky. Rok 2027 bude v Haute Savoie čisto pre vrchárov, keďže trasa obsahuje viacero prejazdov stúpaním Côte de Domancy, jedným z najikonickejších kopcov francúzskeho cyklistického sveta.
Tieto trasy neposkytnú šprintérom reálnu šancu a nebolo by vôbec prekvapujúce, keby sa čistokrvní šprintéri na štarte ani neobjavili.
Prečítajte si tiež
Umelé kopce v Emirátoch
Najväčší paradox však prichádza s rokom 2028. Keď UCI oznámila, že svetový šampionát bude hostiť Abú Zabí, šprintéri mali krátku chvíľu pocit, že sa majstrovstvá sa vrátia k rovnej trati podobnej tej v Dohe z roku 2016, kde Peter Sagan získal v šprinte svoj druhý titul.
Rovinaté preteky v púštnych podmienkach sa zdali ideálnou príležitosťou, aby sa šprintéri po viac než dekáde vrátili do hry.
Namiesto toho však v Spojených arabských emirátoch začali rásť kopce. Doslova. Organizátori totiž budujú umelé stúpanie Al Wathba a súčasne pridáva menšie kopce na ostrove Hudayriyat.
Kopec Al Wathba, ktorý pôvodne meral len 1,5 km, má do roku 2028 narásť na takmer 4 km s priemerným sklonom 6,5 % a s ešte strmšími záverečnými pasážami okolo 11 %.
A hoci je to iba vedľajší efekt, ťažko sa ignoruje fakt, že Tadej Pogačar má v Emirátoch status domáceho jazdca. Je hviezdou tímu UAE Emirates-XRG, ktorý je financovaný priamo štátom, a má tam zmluvu až do roku 2030.
Nie je prekvapením, že predstavitelia krajiny si želajú vidieť svojho jazdca vyhrať dúhový dres na domácej pôde.
Tento súbor okolností spôsobuje, že súčasná generácia šprintérov, napr. Jasper Philipsen či Tim Merlier, sa vôbec nemusí dostať k možnosti bojovať o titul svetového šampióna a možno sa nedočkajú ani jedinej šance bojovať o titul, o ktorý sa pravidelne bojovalo v šprinte.
Majstrovstvá sveta by mali zostávať sviatkom rôznorodosti a férových možností pre rôzne typy jazdcov.
Ak sa ich profil v najbližších rokoch nezmení, nemusí byť ďalšia otázka vôbec prehnaná: či organizátori skutočne nechcú, aby svetový šampionát vyhrávali iba vrchári a predovšetkým Tadej Pogačar.
Prečítajte si tiež
Chcú sa organizátori zviezť na popularite Tadeja Pogačara?
Samozrejme, že samotný Pogačar s tým nemá nič spoločné. Slovinec neplánuje trasy pretekov a nijako nezasahuje do rozhodnutí organizátorov.
Nie je jeho vinou, že mu súčasný trend kopcovitých a vrchárskych tratí nesmierne praje. Problém sa skrýva inde. Nie v jazdcovi, ktorý víťazí, ale v systéme, ktorý prestal ponúkať rovnaké možnosti rôznym typom pretekárov.
Možno je na mieste otázka, či sa organizátori len nesnažia zviezť na Pogačarovej popularite.
Jeho dominancia, charizma a status hviezdy tímu zo Spojených arabských emirátov vytvárajú silný marketingový príbeh, ktorý môže byť pre hostiteľské krajiny veľmi lákavý.
Svetový šampionát s domácim hrdinom v dúhovom drese sa dá predať ľahšie než nevyspytateľná šprintérska lotéria.
Majstrovstvá sveta by však nikdy nemali byť o tom, aby profil trate zvýhodňoval jedného cyklistu či jeden štýl jazdy. Najmä nie toľko rokov po sebe.
Ak sa trend selektívnych tratí nezmení, cyklistika stratí časť svojej pestrosti a napätia.
A šprintéri budú môcť iba čakať, kým sa niekto odhodlá pripomenúť, že aj hromadné dojazdy patria k majstrovstvám sveta takisto ako dlhé útoky v kopcoch.
Prečítajte si tiež
Zoznam všetkých majstrov sveta v cestnej cyklistike a spôsob víťazstva
- 2025: Tadej Pogačar – 66 km sólo
- 2024: Tadej Pogačar – 51 km sólo
- 2023: Mathieu van der Poel – 22 km sólo
- 2022: Remco Evenepoel – 26 km sólo
- 2021: Julian Alaphilippe – 17 km sólo
- 2020: Julian Alaphilippe – 12 km sólo
- 2019: Mads Pedersen – šprint malej skupiny
- 2018: Alejandro Valverde – šprint malej skupiny
- 2017: Peter Sagan – hromadný šprint
- 2016: Peter Sagan – hromadný šprint
- 2015: Peter Sagan – 2,7 km sólo
- 2014: Michał Kwiatkowski – 6 km sólo
- 2013: Rui Costa – šprint malej skupiny
- 2012: Philippe Gilbert – 2,5 km sólo
- 2011: Mark Cavendish – hromadný šprint
- 2010: Thor Hushovd – hromadný šprint
- 2009: Cadel Evans – 4,8 km sólo
- 2008: Alessandro Ballan – 3 km sólo
- 2007: Paolo Bettini – šprint malej skupiny
- 2006: Paolo Bettini – šprint malej skupiny
- 2005: Tom Boonen – šprint malej skupiny
- 2004: Óscar Freire – šprint malej skupiny
- 2003: Igor Astarloa – 3 km sólo
- 2002: Mario Cipollini – hromadný šprint
- 2001: Óscar Freire – hromadný šprint
- 2000: Romāns Vainšteins – hromadný šprint
- 1999: Óscar Freire – 500 m sólo
- 1998: Oscar Camenzind – 11 km sólo
- 1997: Laurent Brochard – šprint malej skupiny
- 1996: Johan Museeuw – šprint malej skupiny
- 1995: Abraham Olano – 17 km sólo
- 1994: Luc Leblanc – 1 km sólo
- 1993: Lance Armstrong – 12 km sólo
- 1992: Gianni Bugno – šprint malej skupiny
- 1991: Gianni Bugno – šprint malej skupiny
- 1990: Rudy Dhaenens – šprint malej skupiny
- 1989: Greg LeMond – šprint malej skupiny
- 1988: Maurizio Fondriest – šprint malej skupiny
- 1987: Stephen Roche – 400 m sólo
- 1986: Moreno Argentin – šprint malej skupiny
- 1985: Joop Zoetemelk – 1,8 km sólo
- 1984: Claude Criquielion – 20 km sólo
- 1983: Greg LeMond – 9 km sólo
- 1982: Giuseppe Saronni – 300 m sólo
- 1981: Freddy Maertens – šprint malej skupiny
- 1980: Bernard Hinault – 8 km sólo
- 1979: Jan Raas – šprint malej skupiny
- 1978: Gerrie Knetemann – šprint malej skupiny
- 1977: Francesco Moser – šprint malej skupiny
- 1976: Freddy Maertens – šprint malej skupiny
- 1975: Hennie Kuiper – 10 km sólo
- 1974: Eddy Merckx – šprint malej skupiny
- 1973: Felice Gimondi – šprint malej skupiny
- 1972: Marino Basso – šprint malej skupiny
- 1971: Eddy Merckx – šprint malej skupiny
- 1970: Jean-Pierre Monseré – 1 km sólo
- 1969: Harm Ottenbros – šprint malej skupiny
- 1968: Vittorio Adorni – 90 km sólo
- 1967: Eddy Merckx – šprint malej skupiny
- 1966: Rudi Altig – šprint malej skupiny
- 1965: Tom Simpson – šprint malej skupiny
- 1964: Jan Janssen – šprint malej skupiny
- 1963: Benoni Beheyt – hromadný šprint
- 1962: Jean Stablinski – sólo
- 1961: Rik Van Looy – šprint malej skupiny
- 1960: Rik Van Looy – šprint malej skupiny
- 1959: André Darrigade – šprint malej skupiny
- 1958: Ercole Baldini – 50 km sólo
- 1957: Rik Van Steenbergen – šprint malej skupiny
- 1956: Rik Van Steenbergen – šprint malej skupiny
- 1955: Stan Ockers – sólo
- 1954: Louison Bobet – sólo
- 1953: Fausto Coppi – 30 km sólo
- 1952: Heinz Müller – hromadný šprint
- 1951: Ferdinand Kübler – šprint malej skupiny
- 1950: Briek Schotte – sólo
- 1949: Rik Van Steenbergen – šprint malej skupiny
- 1948: Briek Schotte – šprint malej skupiny
- 1947: Theo Middelkamp – sólo
- 1946: Hans Knecht – sólo
- 1938: Marcel Kint – šprint malej skupiny
- 1937: Eloi Meulenberg – šprint malej skupiny
- 1936: Antonin Magne – sólo
- 1935: Jean Aerts – sólo
- 1934: Karel Kaers – šprint malej skupiny
- 1933: Georges Speicher – sólo
- 1932: Alfredo Binda – sólo
- 1931: Learco Guerra – sólo
- 1930: Alfredo Binda – šprint malej skupiny
- 1929: Georges Ronsse – šprint malej skupiny
- 1928: Georges Ronsse – 70 km sólo
- 1927: Alfredo Binda – 30 km sólo
