„Ledva som sa vyplazil z postele na záchod.“ Ako vyhral Peter Sagan rekordný tretí titul majstra sveta v roku 2017
Fotogaléria (22) Peter a Juraj Saganovci na Majstrovstvách sveta v Bergene v roku 2017. Foto: Jim Fryer / BrakeThrough Media
Peter Sagan získal dúhový dres majstra sveta v cestnej cyklistike v rokoch 2015, 2016 a 2017, trikrát po sebe, čo sa doposiaľ nepodarilo nikomu v histórii.
Triumf Petra Sagana tak predstavuje jeden z najvýraznejších úspechov v celej histórii cyklistiky.
Každý z troch titulov svetového šampióna Petra Sagana je príbehom odvahy, strategického myslenia a neobyčajnej fyzickej kondície, ktoré spoločne vytvorili nezabudnuteľné momenty v srdciach fanúšikov na celom svete.
Peter Sagan patril medzi najlepších taktikov v profesionálnom pelotóne a vždy vedel byť v správnom čase na správnom mieste.
O to viac mu táto schopnosť predvídať a čítať situáciu v pelotóne pomohla na svetových šampionátoch.
Zatiaľ čo iní jazdci boli zvyknutí spoliehať sa na tímových kolegov, Sagan sa vždy radšej spoliehal sám na seba a nepotreboval mať neustále okolo seba ďalších sedem pretekárov v rovnakom drese.
Diskvalifikácia z Tour de France
Rok 2017 bol pre Petra Sagana síce stále úspešný, ale jeho sezóna bola poznamenaná nepríjemným incidentom na Tour de France.
Po víťazstve v tretej etape ho rozhodcovia vylúčili z pretekov v nasledujúcej etape potom, ako došlo v záverečnom šprinte k stretu medzi ním a Markom Cavendishom a Cavendish nepríjemne spadol do bariér.
UCI sa síce neskôr Saganovi ospravedlnila a uznala, že nešlo o úmysel, ale naopak, o nešťastnú náhodu, no vtedy bolo už neskoro.
Napriek tomu sa slovenskému šampiónovi podarilo vyhrať 11-krát pred štartom na majstrovstvách sveta v nórskom Bergene a skvelú formu potvrdil víťazstvom v náročnej kanadskej klasike v Quebecu len dva týždne pred svetovým šampionátom.
Majstrovstvá sveta, Bergen 2017
Trasa majstrovstiev sveta v Bergene mala kopcovitý profil s dĺžkou až 267,5 km a celkovým prevýšením 3 843 metrov.
Oproti predošlému roku tak favorizovala skôr klasikárov ako čistokrvných šprintérov.
Štartovalo sa v meste Kollsnes na ostrove Sotra a po 42 kilometroch nasledovali mestské okruhy priamo v Bergene.
Jedno kolo malo dĺžku 19,1 km a prevýšenie 281 m, pričom jazdci museli absolvovať celkovo 12 okruhov, ktoré obsahovali viacero krátkych stúpaní: Løbergsveien (700 m/5 %), Arstad (1 km/4,8 %) a Salmon Hill (1,5 km/6,4 %), a po kopcovitom nasledoval zvlnený terén so 700 metrami cesty s dlažobnými kockami.
Konkurencia na štartovej listine bola skutočne silná, s menami ako Greg Van Avermaet, Michael Matthews, Julian Alaphilippe, Michał Kwiatkowski či Nór Alexander Kristoff, ktorý mal obrovskú motiváciu vyhrať na domácej trati pred davmi svojich fanúšikov.
„Nikdy som sa necítil lepšie. A zrazu sa všetko pokazilo“
Po výhre v Quebecu išiel Sagan domov do Monaka, kde si plánoval oddýchnuť pred odchodom do Bergenu, no po návrate do Európy sa začali komplikácie.
„Na majstrovstvá sveta v Bergene som sa toho roku poctivo pripravoval, lebo mi sedel profil trate. Lenže to som netušil, čo sa stane,“ povedal Sagan v rozhovore pre Biker.
„Týždeň pred štartom som mal presne nastavený plán. Jeden deň som išiel kratší tréning so šprintami, potom troj- až štvorhodinový tréning bez intervalov, tretí deň dlhú a pomalšiu sedemhodinovú jazdu a dva dni pred pretekmi už len jedno-dvojhodinové jazdy.“
„Počas toho najdlhšieho tréningu sme sa po troch hodinách zastavili v reštaurácii, dali sme si kúsok pizze, croissant a kávu.“
„Odjazdili sme ďalšie dve hodiny, ďalšia káva a domov. Ešte pred koncom spadol Oscar Gatto, takže sme ho museli ratovať. “
„Cítil som, že som v najlepšej forme svojej kariéry a nikdy som sa necítil lepšie. A zrazu sa všetko pokazilo.“
„Zobudil som sa s horúčkou, liali sa zo mňa pot a sople, ležal som pod paplónom s triaškou,“ opisuje svoj stav v knihe Môj svet.
„Ledva som sa vyplazil z postele na záchod“
Manažéri zavolali Jánovi Valachovi a začali pripúšťať možnosť, že Sagan nebude štartovať na majstrovstvách sveta, keďže časovka sa išla už ďalší deň.
Po troch dňoch v posteli sa už našťastie cítil lepšie a absolvoval prvú jazdu po chorobe. Bola streda a štart majstrovstiev bol plánovaný v nedeľu.
Peter Sagan sa cítil na bicykli dobre a zvládol už aj väčšiu záťaž v kopcoch. V piatok však prišla ďalšia komplikácia.
Ráno sa zobudil s nepríjemnými žalúdočnými problémami.
„Ledva som sa vyplazil z postele na záchod a nasledovalo hlučné a vyčerpávajúce zvracanie,“ opísal Sagan.
Ďalší deň mal letieť do Bergenu a preteky sa začínali o 36 hodín.
„Ďakujem, dúhový dres. Bola to zábava, ale asi prišiel čas pre niekoho iného,“ hovoril si Sagan.
Napriek zdravotným problémom pricestoval do Nórska, kde mal tentokrát podporu nielen v Jurajovi Saganovi a Michaelovi Kolářovi, ale mal k dispozícii ďalších troch Slovákov: Erika Bašku, Mareka Čaneckého a Patrika Tybora.
„Všetko, čo som zjedol, išlo von“
„Na ďalší deň som mal cestovať do Nórska. Všetko, čo som zjedol, išlo von. Už ani neviem, koľkokrát som bol na záchode,“ povedal Sagan v piatok pred pretekmi, no napriek tomu na štarte nechýbal.
„Nechápal som, čo sa deje, ale potom som volal s jedným z chalanov, čo bol s nami na tréningu, a bol v podobnom stave. Tú pizzu sme jedli iba my dvaja, takže to bolo jasné.“
„V sobotu som si dal takú hodinovú jazdu a snažil som sa dostať do seba čo najviac jedla, keďže dva dni som nič nejedol. Vedel som, že nejaké jedlo do seba musím dostať, tak som tlačil aspoň suchú ryžu.“
„Do pretekov som išiel s tým, že uvidíme, ako to dopadne, ale určite nejdem vyhrať.“
Pokojný úvod a hektický záver plný útokov
Už 15 minút po štarte sa sformoval únik, takže úvod pretekov bol veľmi pokojný, keďže pelotón išiel rýchlosťou len okolo 20 km/h a jazdcom na čele nechal 10-minútový náskok.
Keď sa jazdci dostali na okruh do Bergenu, prišli ďalšie pokusy o únik, avšak žiaden z nich nezískal výraznejší náskok.
Pelotón išiel stabilné tempo a 150 km pred cieľom mal 5-minútový stratu za lídrami. Tempo sa však postupne zvyšovalo a rástla aj nervozita v pelotóne. Keď zostávalo do cieľa 90 km, na čele sa začali súboje o pozície medzi Holanďanmi, Belgičanmi a Talianmi.
Do konca čakali pretekárov už len štyri okruhy, keď pelotón dobehol únik, čo viedlo k mnohým útokom v každom stúpaní.
Prečítajte si tiež
- „Diváci si mysleli, že som išiel opačným smerom.“ Ako vyhral Peter Sagan prvý titul majstra sveta v roku 2015
- „Peter nechce šprintovať, chce rozbiehať Kolářa.“ Ako vyhral Peter Sagan druhý titul majstra sveta v roku 2016
Hlavná skupina sa natiahla na dlhého hada a trio Slovákov Baška, Kolář a Juraj Sagan sa snažilo udržať sa na chvoste, zatiaľ čo vpredu sa podarilo ôsmim jazdcom sformovať skupinu a získali polminútový náskok.
Peter Sagan sa po piatich hodinách pretekov držal v strede pelotónu s jasnou taktikou – šetriť energiu všade, kde sa dá.
Každý kopec znamenal zrýchlenie a jazdci vzadu začali odpadávať. Vysoké tempo spôsobilo, že pelotón bol roztiahnutý na pol kilometra a 50 km pred cieľom nezvládli vysoké tempo Francúzov Michael Kolář ani Nairo Quintana.
Situácia bola veľmi hektická a v pelotóne zavládol chaos. Nasledoval útok za útokom. Útočili Tom Dumoulin, Julian Alaphilippe aj Fernando Gaviria.
„Posledné kolo bolo trápenie“
Všetci sa chceli odtrhúť, zatiaľ čo Sagan sa sem-tam objavil v spodnej časti obrazovky v zadnej časti pelotónu.
Zostávalo už len jedno kolo, keď sa všetky skupiny spojili, no priebeh pretekov naznačoval, že sa v závere nebude šprintovať. Konečne sa ozval zvonec upozorňujúci na posledné kolo pred davmi ľudí na námestí v Bergene.
Peter Sagan sa postupne posúval na predné pozície a držal sa okolo dvadsiateho miesta.
„Posledné kolo bolo trápenie, ale prežil som to a podarilo sa mi vrátiť sa do skupiny vpredu,“ opísal Sagan.
Zopár jednotlivcov sa pokúsilo o útoky v stúpaniach Løbergsveien a Arstad, no sila pelotónu bola príliš veľká na to, aby ich nechala odísť.
V stúpaní Salmon Hill sa však po akcelerácii viacerých jazdcov ocitol na čele osamote Alaphilippe, ku ktorému sa v zjazde pridal Talian Gianni Moscon.
Päť kilometrov pred cieľom mala dvojica vo vedení 7-sekundový náskok, zatiaľ čo v pelotóne bol chaos, no Sagan sa držal na jedenástom mieste pred prejazdom cez ulicu s dlažobnými kockami.
Čo sa stalo, keď vypadol televízny signál?
Keď chýbali do cieľa už len tri kilometre, zrazu vypadol televízny signál a v priamom prenose bol len statický záber na cieľovú rovinu.
„V zjazde sa nás dalo dokopy asi 25 jazdcov, takže sme išli veľmi rýchlo a dobehli sme únik. Tak si vravím, že už len treba prežiť zopár zákrut a pôjdeme do šprintu,“ povedal Sagan.
Desatiny kilometrov ubúdali, ale všetci za obrazovkami len tŕpli, čo sa deje.
„Vedel som, že do úniku nemôžem ísť, tak si hovorím, že to treba už len ukontrolovať, prejsť zopár zákrut a pôjdeme do šprintu.“
„Ako prvý nastúpil [Fernando] Gaviria, ale jeho som nechcel naháňať, lebo je to kamarát a doprial by som mu, aby vyhral.“
„Lenže potom zrýchlil niekto iný, tak som sa po ňom rozbehol. Následne zaútočil niekto ďalší a znova som to zavrel. Stále bol vpredu Gaviria a stále som mal psychické nastavenie, že ho nechám.“
„Ale zrazu nastúpil niekto druhý, tak som ho dobehol. Nastúpil niekto tretí a zas som to zavrel. A vtedy sa to celé zase spojilo a začali ťahať Nóri pre Kristoffa,“ opísal Sagan situáciu, ktorú diváci nikdy nevideli.
Zrazu vyšiel na obrazovke zo zákruty dánsky jazdec Michael Valgren s malým náskokom pred pelotónom, no 500 metrov pred cieľom ho dobehli a všetci sa začali chystať na hromadný šprint.
V poslednej zákrute bol Sagan vo skvelej pozícii na treťom mieste so Zdeňkom Štybarom na svojom kolese.
Do šprintu sa rozbehol z prvej pozície Alexander Kristoff, no ihneď sa za ním pustil Sagan, ktorý prešiel na opačnú stranu cesty.
„S Kristoffom som mal veľa skúsenosti a poznal som štýl, akým šprintuje. Je taký ozembuch, hodí si najťažší prevod, aký sa dá, takže nemá rýchlu akceleráciu a len pomaly zrýchľuje.“
„Do šprintu som išiel nalepený na jeho kolese, aby som sa zaňho skryl. Keď som spoza neho vyšiel, podarilo sa mi ho predbehnúť, ale ešte sme neboli v cieli a zase ma začal dobiehať.“
Na cieľovej čiare obaja zo všetkých síl vrhli svoje bicykle dopredu, no nikto nevedel, kto skutočne vyhral.
Sagan neveril, že vyhral
„Obaja sme hodili naraz bicykle na cieľovej čiare a netušil som, či som vyhral. Nóri začali oslavovať, tak som vedel, že som to nedal.“
„Zrazu som počul vo vysielačke, že som vyhral. A Gabriele [Uboldi – Saganov mediálny manažér] na mňa začal kričať: Vyhral si, vyhral si! Ale ja som tomu neveril.“
„Už sa veľakrát stalo, vyhlásia víťaza a potom to zmenia. Zrazu všetci Nóri stíchli a ostatní sa začali tešiť.“
„V tom momente som si to uvedomil a hovorím si, že to ani nie je normálne. Nie to, že som vyhral trikrát po sebe, ale po tom, čo som za posledný týždeň zažil,“ opísal Peter Sagan situáciu v cieli.
„Ale asi to tak malo byť. Ak by mi nebolo zle, keďže som bol predtým v skvelej forme, možno by som sa chcel ukázať a ísť do úniku a všetci by ma sledovali. Takto ma nebolo vidno celý deň, takže si na mňa až tak nedávali pozor,“ dodal Sagan.
A tak sa Peter Sagan stal tretíkrát majstrom sveta a prepísal históriu cestnej cyklistiky.
Štyrom jazdcom vrátane Eddyho Merckxa sa v minulosti podarilo dosiahnuť tri tituly svetového šampióna, ale nikomu sa nepodarilo vyhrať tri roky po sebe.
VIDEO: Záver Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, Bergen 2017:
VIDEO: Záznam celých Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, Bergen 2017:
