„Diváci si mysleli, že som išiel opačným smerom.“ Ako vyhral Peter Sagan prvý titul majstra sveta v roku 2015
Peter Sagan získal dúhový dres majstra sveta v cestnej cyklistike v rokoch 2015, 2016 a 2017, trikrát po sebe, čo sa doposiaľ nepodarilo nikomu v histórii.
Triumf Petra Sagana tak predstavuje jeden z najvýraznejších úspechov v celej histórii cyklistiky.
Každý z troch titulov svetového šampióna Petra Sagana je príbehom odvahy, strategického myslenia a neobyčajnej fyzickej kondície, ktoré spoločne vytvorili nezabudnuteľné momenty v srdciach fanúšikov na celom svete.
Peter Sagan patril medzi najlepších taktikov v profesionálnom pelotóne a vždy vedel byť v správnom čase na správnom mieste.
O to viac mu táto schopnosť predvídať a čítať situáciu v pelotóne pomohla na svetových šampionátoch, keďže zatiaľ čo iní jazdci boli zvyknutí spoliehať sa na tímových kolegov, Sagan sa radšej vždy spoliehal sám na seba a nepotreboval mať neustále okolo seba ďalších sedem pretekárov v rovnakom drese.
Richmond 2015
Trať cyklistických majstrovstiev sveta v Richmonde v roku 2015 bola charakteristická technickou náročnosťou a kombinovala mestské ulice s niekoľkými kľúčovými stúpaniami, ktoré testovali výdrž a schopnosti jazdcov v rôznych fázach pretekov.
Dĺžka jedného okruhu bola 16,3 km a pretekári ich museli absolvovať 16, takže celková trasa mala až 264,1 km a celkové prevýšenie 2 089 m.
Mestský okruh obsahoval tri technické stúpania – Libby Hill, 23rd Street a Governor Street. Každé z nich ponúkalo unikátne výzvy: Libby Hill sa vyznačovalo úzkymi zákrutami a dlažobnými kockami, 23rd Street bolo krátke, ale extrémne strmé, a Governor Street bolo dlhšie, ale menej prudké stúpanie, ktoré viedlo priamo k cieľovej rovinke.
Kombinácia veľmi dlhej trasy, technických zákrut a krátkych stúpaní tak bola vhodná pre klasikárske typy jazdcov, ako bol aj Peter Sagan, ale aj pre šprintérov, ktorí dokázali prežiť intenzívne výšľapy.
Na štarte sa stretol so silnými jazdcami, čo rovnako túžili po dúhovom drese, napríklad Greg Van Avermaet, Alexander Kristoff, John Degenkolb, Michael Matthews či Philippe Gilbert.
„Okruh sa mi naozaj veľmi páčil. Intenzívne stúpania, klesania, technické zákruty, potom bol chvíľu priestor na oddych a mohol som sa pozrieť, aké škody boli za mnou napáchané,“ opísal Sagan.
Veľmi zlý štart
Peter Sagan bol na štarte v národnom drese slovenskej reprezentácie spolu s bratom Jurajom a Michaelom Kolářom. Ako Sagan neskôr opísal, po rýchlom štarte pretekov takmer skončil v sprchách ešte skôr, ako sa vôbec začalo pretekať.
Hneď ako rozhodcovia odmávali štart, sa pelotón rozbehol v extrémne vysokom tempe a rozdelil sa na dve skupiny.
„Diváci si asi aj mysleli, že som išiel opačným smerom,“ povedal nám Sagan v rozhovore pre špeciálne vydanie magazínu Cyklistika na margo toho, že sa ocitol na úplnom chvoste druhej skupiny.
Našťastie pre slovenského šampióna bolo v jeho skupine zopár jazdcov, ktorí sa obetovali a dotiahli to do pelotónu. Do cieľa vtedy zostávalo ešte 250 km.
Po hektickom úvode nasledovali relatívne pokojné preteky. Na čele sa vytvoril osemčlenný únik, v ktorom však nebol nikto z favoritov, takže pelotón im mohol bez problémov nechať náskok okolo troch, štyroch minút.
„Holanďania, Belgičania a Nemci udržiavali dostatočne rýchle tempo, aby sa držali blízko za únikom, ale zároveň to tempo nebolo nepríjemné,“ opísal Sagan.
V polovici pretekov začal pelotón zvyšovať tempo a postupne stiahol náskok úniku na jednu minútu, zatiaľ čo s pribúdajúcimi kilometrami začali jazdci na čele „odpadávať“.
Pelotón dobehol únik, keď zostávalo do cieľa 92 kilometrov, čo nebola úplne ideálna situácia, pretože nastal menší chaos, keďže sa odznova začalo bojovať o únik.
Po viacerých neúspešných pokusoch sa štyrom jazdcom podarilo 78 km pred cieľom odtrhnúť sa od hlavnej skupiny, zatiaľ čo trojica slovenských reprezentantov jazdila v strede pelotónu, ktorý ťahali Belgičania.
Keď zostávali do konca už len štyri okruhy, niekoľko jazdcov skončilo na zemi v hromadnom páde. Sagan síce nespadol, ale spolu s ďalšími favoritmi, Matthewsom, Terpstrom či Štybarom, musel doťahovať 15-sekundový náskok pelotónu, čo sa im podarilo asi 50 km pred cieľom.
Nie je čas na paniku
Útok, ktorý v Saganovi vyvolal výraznejšie znepokojenie, prišiel 36 km pred cieľom, keď sa do vedenia dostal Brit Ian Stannard.
„Vedel som, že je to silný chlap zo severských klasík a jeho útok viedol k preskupeniu a veľmi malému úniku. Zahryzol som si do pery, cmúľal si zuby a povedal som si, že je pred nami ešte dlhá cesta, že nie je čas na paniku a že sú tam veľké tímy, ktoré by chceli, aby sa tento únik dobehol.“
Na čele sa ocitli v predposlednom kole obhajca titulu Michal Kwiatkowski, Dani Moreno, Bauke Mollema, Tom Boonen, Andrey Amador, Elia Viviani a Stannard, čo bola extrémne silná skupina.
„Išlo sa veľmi, veľmi rýchlo. Zostaň pokojný, povedal som si stýkrát, a len jazdi ďalej,“ opísal Sagan svoje pocity.
„Cítil som sa totálne zničený, ale vedel som, že ak som sa tak cítil ja, ostatní boli pravdepodobne na tom rovnako. Vedel som, že mám jeden náboj a nemôžem ho minúť v nesprávnej chvíli.“
Úniku to však opäť nevyšlo a pelotón ich dobehol.
Kľukaté cesty a prudké zákruty spôsobovali unaveným jazdcom problémy. „Vedel som, že je kľúčové, aby som cez ne prechádzal bez straty rýchlosti. Išiel som naširoko a bŕzd som sa ani nedotkol.“
V poslednom kole sa ešte zopár jazdcov pokúsilo o únik, ale štyri kilometre pred cieľom už boli všetci pokope. V stúpaní Libby Hill zaútočil Čech Zdeněk Štybar, no jeho zrýchlenie len spôsobilo, že sa natiahol pelotón a nepodarilo sa mu ujsť ostatným.
Peter Sagan prešiel vrcholom na piatom mieste, takže bol vo výbornej pozícii pred rozhodujúcim dláždeným stúpaním 23rd Street.
Krátke, ale legendárne sólo so „super-tuckom“
„Vyskúšal som znova starý trik – išiel som naširoko bez toho, aby som musel brzdiť, a mal som tak vyššiu rýchlosť,“ povedal Sagan, ktorý 2 km pred cieľom ako prvý zareagoval na útok Grega van Avermaeta.
„V rýchlosti, akou som vošiel na dlažobný sektor, som si rýchlo uvedomil, že to je buď teraz, alebo nikdy.“ Na vrchole stúpania mal Sagan náskok len zopár metrov pred Van Avermaetom.
„V krku som cítil železitú krv a moje lýtka na mňa kričali celou nahromadenou bolesťou z 260 kilometrov.“
Do cieľa však stále zostávali viac než dva kilometre a Sagan ešte nemal nič vyhrané, pretože ho stíhala obrovská skupina. Keďže nasledoval zjazd, líder v slovenskom drese využil svoju obľúbenú aeropolohu „super-tuck“ a ľahol si na vrchnú trubku bicykla, aby išiel čo najrýchlejšie a nemusel pri tom šliapať do pedálov.
Po zjazde prešiel v šialenej rýchlosti a naklonený tak, že sa už viac ani nedalo, 90-stupňovou zákrutou a jeho náskok narástol na približne 30 metrov. „Naklonil som sa, veril som svojim plášťom a rýchlo som sa pomodlil.“
Od prvého majstrovského dresu ho delil už len kilometer.
„Obzrel som sa a stále ma naháňali Greg a Edvald Boasson Hagen, ale zdalo sa mi, že vyzerajú byť menší.“ Ešte stále ho čakalo 800 metrov. Zaradil najťažší prevod, položil predlaktia na riadidlá a šliapal zo všetkých síl, ktoré mu po viac ako šiestich hodinách ostali.
Peter Sagan prešiel osamote víťazne cieľom, neveriacky krútil hlavou a prvýkrát sa stal majstrom sveta po neuveriteľnom sóle, na ktoré sa bude spomínať ešte veľmi dlho.
„Nechcel som prehrať bez toho, aby som sa pokúsil vyhrať, a v jednom momente som bol presvedčený, že ma dobehnú. Boli to preteky o jednom náboji. O jednom náboji, na ktorý som čakal celý rok, celú moju kariéru, celý život, aby vystrelil.“
