Pretekárske bicykle budú vždy rýchlejšie ako ten váš. Toto je dôvod
Nech už do svojho bicykla investujete akokoľvek veľa a akokoľvek starostlivo ho ladíte, na stroje svetových pretekárov sa jednoducho nechytá
Nie je to však len o vysokom rozpočte. Profesionálne bicykle skrývajú množstvo detailov, ktoré v bežnom predaji nenájdete.
Aj keď spotrebiteľské komponenty nezaostávajú až tak výrazne, pretekárske špeciály majú niekoľko zásadných odlišností, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné.
Všetky majú jediné poslanie, posunúť rýchlosť a výkon ešte o krok ďalej. A hoci väčšinu z nich na vlastnom bicykli nezopakujete, je fascinujúce vidieť, ako ďaleko pro tímy zachádzajú.
Tu je päť zaujímavých riešení, ktoré sme videli na najhorúcejších technických novinkách počas pretekov, ako sú majstrovstvá sveta v downhille či Red Bull Hardline.
Nastavenie odpruženia
Odpruženie zásadne ovplyvňuje, ako sa bicykel správa v teréne. Pretekári potrebujú, aby pracovalo úplne presne podľa ich potrieb a štýlu jazdy.
Kým väčšina z nás môže len snívať o tom, že by mala tlmiče nastavené na konkrétny trail, profesionáli pracujú s technickými dátami, ktoré im umožňujú pripraviť bicykel na každú trať do posledného detailu.
O odpruženie sa im starajú špecialisti, ktorí nielen nastavujú a ladia tlmiče, ale často aj upravujú jednotlivé komponenty. Ich cieľom je najmä zníženie trenia.
Nie je výnimkou, že niektoré prachové tesnenia jednoducho letia do koša a nahradia ich tajné mazivá, ktoré bežný jazdec nikdy neuvidí.
V spolupráci s inžiniermi testujú pretekári rôzne konfigurácie celé dni, aby zistili, ktoré ponúkajú najlepší grip a najúčinnejšie pohlcovanie nárazov.
Mechanici im menia pružiny, upravujú air cany a sledujú telemetrické dáta, ktoré presne ukážu, kde je možné získať ešte viac trakcie.
Vzduchové aj pružinové tlmiče majú svoje výhody aj kompromisy. Pružiny lepšie odolávajú prehrievaniu a majú nižšie trenie než vzduch, no vzduchové tlmiče zase umožňujú rýchle a presné doladenie progresivity pomocou tokenov či rýchlu úpravu tvrdosti.
Nevýhodou pružín je, že každý malý posun v tvrdosti znamená kúpu novej pružiny, čo je drahé aj nepraktické.
Ani pretekári to však nemajú úplne ideálne. Sponzorské zmluvy často striktne určujú, čo sa môže a čo nemôže používať.
Preto sa oplatí sledovať, na čom jazdia súkromní jazdci vo Svetovom pohári. Tí si výbavu kupujú za vlastné a vyberajú len to, čo považujú za najlepšie. Ak si niečo kúpia oni, bude to pravdepodobne špička.
Olovenné závažia
Väčšina cyklistov sa snaží ušetriť každý gram. V downhille však profesionáli často robia presný opak a na bicykel zámerne pridávajú závažia. Nie preto, aby bol ťažší, ale aby zlepšili pomer medzi odpruženou a neodpruženou hmotou.
Neodpruženú hmotu tvorí všetko, čo sa pohybuje spolu s terénom a nie je oddelené tlmením. Patria sem kolesá, spodné nohy vidlice, kotúče a strmene bŕzd či prehadzovač s kazetou. Naopak, odpružená hmota zahŕňa všetko, čo je tlmením odizolované od terénu. Teda predný trojuholník rámu, kľuky s pedálmi, kokpit alebo horné nohy vidlice.
Čím je pomer medzi odpruženou a neodpruženou hmotou vyšší, tým efektívnejšie pracuje odpruženie. Výsledkom je lepší grip a menšia únava jazdca. Ak ste niekedy jazdili na ebiku, poznáte ten rozdiel – vyššia hmotnosť batérie a motora zvyšuje stabilitu a bicykel pôsobí na rozbitom povrchu „plynulejšie“.
Hmotnosť jazdca tento pomer neovplyvňuje, pretože nejde o pevnú súčasť bicykla. Jazdec sa od kolísania terénu oddeľuje vlastnými svalmi.
Závažia sa najčastejšie montujú v oblasti stredového zloženia, aby zostalo ťažisko čo najnižšie. Niekedy sa pridávajú aj pri hlavovej trubke či na riadidlá, kde pomáhajú znížiť prenášané vibrácie z vidlice.
Samozrejme, pridanie váhy má aj svoju fyziku. Mnoho ľudí si myslí, že ťažší bicykel ide z kopca rýchlejšie. Realita je však iná. Pri pedálovaní vás každé kilo navyše spomaľuje.
Novinkou v downhille sú aj tzv. „tuned mass dampers“, závažia uložené v rúrke medzi pružinami. Ich úlohou je tlmiť vibrácie a zvýšiť trakciu v extrémne náročnom teréne.
Rekreačným jazdcom sa možno pri predstave pridania závaží pretočia oči, no v pretekárskych podmienkach to môže byť najlacnejší spôsob, ako získať pár desatín navyše na strmých a rozbitých tratiach.
Zber a analýza dát
Jedným z najväčších rozdielov medzi pretekárskymi a hobby bicyklami je množstvo práce a výskumu, ktorý ide do ich nastavenia. Kým väčšina amatérov sa riadi odporúčaniami výrobcu, profesionáli používajú telemetrické senzory a detailný zber dát.
Mechanici značky Saracen sa pri vývoji prototypu zjazdového bicykla Myst DH so šesťčapovým zavesením chválili tým, ako elegantne ukryli telemetrický hardvér priamo do rámu. To presne ukazuje, aké dôležité sú dnes dáta v modernom downhille.
Senzory na vidlici a tlmiči zaznamenávajú každý pohyb odpruženia počas tréningových jázd. Mechanici tak vedia presne, kde je tlmenie príliš tvrdé, kde stráca grip alebo kde je potrebné zrýchliť návrat.
Sleduje sa aj tlak v brzdách. Dáta ukážu, v ktorých úsekoch jazdec príliš blokuje koleso a ako to ovplyvňuje chod odpruženia. Civilnou alternatívou sú napríklad senzory BrakeAce, ktoré sa montujú priamo na strmene.
Telemetria dokonca pomáha určovať aj ideálne brzdné body pomocou kombinácie GPS a údajov o brzdnej sile.
Niektoré technológie sú dostupné aj bežným jazdcom. Quarq ShockWiz dokáže elektronicky monitorovať tlmič a navrhovať úpravy nastavenia.
Mondraker MIND je zase integrovaný systém telemetrie vstavaný do krku vidlice, ktorý výrazne zjednodušuje ladenie odpruženia.
A ak to myslíte úplne vážne, môžete si priplatiť za profesionálny telemetrický set BYB Tech za približne 1 749 eur.
Prototypové technológie
Aj keď do svojej výbavy investujete tisíce eur, na profesionálov a ich prototypové komponenty sa jednoducho nedá dobehnúť.
Najväčší rozdiel medzi pretekárskym bicyklom a tým, ktorý si kúpite v obchode, je presne v týchto dieloch, ktoré existujú často len v niekoľkých kusoch.
Zjazd sa často prirovnáva k Formule 1 horskej cyklistiky. Je to prostredie, kde sa testujú najodvážnejšie nápady a kde sa technológie posúvajú dopredu najrýchlejšie.
Loic Bruni mal na svojom prototypovom Specialized Demo DH bicykli káble a výrazne farebné tlačidlá na riadidlách. Špekuluje sa, že mohli slúžiť na dočasné zablokovanie odpruženia v šľapavých pasážach trate.
Pivot zas vyvíjal nový Firebird DH v úzkej spolupráci s Bernardom Kerrom. Prototyp mal skladaný karbónový rám, veľmi podobný sérii Atherton Bikes AM.
Tento typ konštrukcie umožňuje rýchle zmeny geometrie počas vývoja bez toho, aby bolo potrebné vyrábať drahú novú formu pre celý rám. Jazdci tak môžu priebežne testovať výrazne odlišné konfigurácie.
Získať prototypové diely je pre bežného jazdca prakticky nemožné, pokiaľ si ich nevyrobí sám. Dobrou správou však je, že výrobcovia komponentov zvyknú pretekárske inovácie pomerne rýchlo prenášať do sériovej výroby.
To, čo dnes jazdia profíci, sa o pár sezón často objaví aj v obchodoch.
Tichý bicykel je rýchly bicykel
Keď letíte po trati plnou rýchlosťou, stačí jediný rušivý zvuk a môžete stratiť stopu alebo dokonca spadnúť. Preto si väčšina profesionálov dáva nesmierne záležať na tom, aby bol ich bicykel čo najtichší.
A často za tým stoja desiatky malých, niekedy až „tajných“ vychytávok od tímových mechanikov.
Základ je pritom jednoduchý. Skôr než začnete s komplikovanými úpravami, treba mať tip-top základný servis: dôkladne namazanú reťaz, čisté kladky, čerstvé ložiská so správnou dávkou tuku a všetko dotiahnuté. Bez týchto vecí sa nezbavíte cvakania ani vŕzgania.
Hluk často spôsobuje aj reťaz, ktorá naráža do zadnej stavby a vodítok. Mechanici preto používajú predĺžené chrániče reťazovej vzpery a veľa gumovej pásky, ktorá zvuky účinne pohlcuje.
Vidieť môžete aj drobné triky, napríklad mäkkú stranu suchého zipsu nalepenú na miestach, kde sa reťaz môže dotýkať rámu či vodítka.
Áno, úpravy na stíšenie bicykla sú časovo náročné. No každý pretekár potvrdí, že to stojí za to. Tichý bicykel je stabilnejší, menej rušivý a napokon aj rýchlejší.
