Jednou z najzaujímavejších technických zaujímavostí tohtoročného Paríž-Roubaix bolo zistenie, že mechanici tímu Visma–Lease a Bike lepili bezdušové 32 mm plášte Vittoria Corsa Pro na ráfiky kolies Reserve.

V čase, keď sa väčšina profipelotónu presunula od galusiek k bezdušovým systémom, by sa dalo očakávať, že galuskové lepidlo už patrí minulosti.

Prečo teda tím siahol po starom postupe a použil ho na moderné bezdušové plášte?

Na bicykli Wouta van Aerta sme si všimli použitie lepidla Vittoria Mastik Pro. Daniel Rota, manažér značky a komunikácie vo Vittorii, vysvetľuje, čo sa skrýva za netradičným rozhodnutím tímu.

Lepidlo len na Paríž-Roubaix

„Tím lepil plášte špeciálne kvôli Paríž-Roubaix, aby sa zvýšila ich priľnavosť k ráfiku v prípade defektu,“ vysvetľuje Rota.

Podľa neho išlo o jednorazové opatrenie. Neexistujú totiž žiadne iné preteky, ktoré by kládli na materiál také extrémne nároky ako práve Paríž-Roubaix.

„Táto stratégia bola použitá výhradne pre Paríž-Roubaix kvôli náročnosti trate. Momentálne neexistujú plány použiť ju na iných pretekoch.“

Aj keď ide o výnimku, rozhodnutie Visma–Lease a Bike pre rok 2025 použiť lepidlo aj pri bezdušovom systéme naznačuje širší príbeh.

Technológie na Paríž-Roubaix už možno nie sú také „zábavné“ ako kedysi. Tímy dnes nerobia dramatické zmeny výbavy, najväčšou zmenou bývajú širšie plášte, ale náročnosť „Pekla severu“ zostáva nemenná.

Jedným z najvýraznejších trendov posledných rokov je prechod od galusiek či klasických duší k bezdušovým plášťom.

Skutočný zlom prišiel v roku 2021, keď Lizzie Deignan vyhrala premiérový ročník Paríž-Roubaix Femmes práve na bezdušovom systéme a s jednoprevodníkom.

Rok nato zvíťazil Dylan van Baarle v mužskej verzii pretekov tiež na bezdušových plášťoch a odvtedy sú galusky v úzadí.

Prechod však neprebehol bez problémov. Na mačacích hlavách pri rýchlostiach 50 km/h sa ukázali dva hlavné riziká:

• Bez ochrany pri defekte – pri bezdušových plášťoch môže únik tlaku nastať okamžite.
• Katastrofálne zlyhania kolies – ak plášť nie je nalepený a dôjde k jeho zosadeniu z ráfika, koleso naráža priamo na kocky.

Na prvý problém sa už našlo riešenie – penové vložky. Tieto vložky sedia medzi ráfikom a plášťom a dokážu v prípade defektu udržať plášť na mieste a umožniť pokračovať v jazde.

Prečo teda Visma nepoužila vložky?

V súlade s kombinovaním starej a novej technológie, tím Visma–Lease a Bike nasadil na Paríž-Roubaix systém Gravaa KAPS – systém dofukovania/sfukovania plášťov za jazdy.

V náboji sa nachádza miniatúrny elektronický kompresor, ktorým si jazdec pomocou ovládača na riadidlách reguluje tlak v plášťoch počas jazdy.

Pauline Ferrand-Prévot tento systém použila pri svojom víťazstve v ženskej edícii pretekov Paríž-Roubaix, rovnako ako Wout van Aert medzi mužmi.

Systém KAPS však nie je kompatibilný s penovými vložkami.

„V tomto prípade neboli použité Air Liner vložky,“ potvrdzuje Rota. „Tím využil systém Gravaa, ktorý umožňuje meniť tlak počas jazdy. Tento systém však zatiaľ nie je kompatibilný s penovými vložkami.“

Ako kritické môže byť zlyhanie plášťa, ukázala Van Aertova obhliadka trate pred pretekmi, keď na úseku Arenberg dostal defekt predného kolesa. Len vďaka šikovnosti nespadol, bez vložky totiž išiel ihneď priamo po ráfiku.

Mimo pretekov Paríž-Roubaix Vittoria pretekárom naďalej odporúča použiť penové vložky ako ochranu pred okamžitým vyfučaním.

„Naše Air Liner bezdušové vložky sú navrhnuté tak, aby udržali plášť na ráfiku aj pri defekte,“ hovorí Rota. „Nazývame to run-flat riešenie, ktoré zabezpečuje, že plášť zostane usadený na ráfe, aj keď stratí tlak.“

Vittoria venovala veľkú pozornosť vývoju a testovaniu tvaru a materiálu pätky plášťa, aby bola zabezpečená maximálna bezpečnosť na hookless ráfikoch aj klasických kolesách.

Široké plášte, ešte širšie ráfiky

Značka Reserve, ktorá dodáva kolesá pre Visma–Lease a Bike, ponúka jedny z najširších ráfikov v pelotóne.

Keďže štandardom sa na Roubaix stali 32 mm plášte, a niektorí jazdci dokonca testovali 35 mm, rozšírili sa aj ráfiky.

Set kolies Reserve 42/49, ktorý používal Van Aert, má vnútornú šírku 25,4 mm vpredu a 24,8 mm vzadu.

Rota však upokojuje obavy, že široké ráfiky zvyšujú riziko zosadnutia plášťa a ak sa dodržia normy, riziko nehrozí.

„Ak sú rozmery plášťov a ráfikov v súlade s definovanými normami (ISO / ETRTO) a oba produkty ich dodržiavajú, riziko „vyzutia“ plášťa nehrozí, iba pri extrémnych nárazoch,“ vysvetľuje.

Štandardizácia bezdušových systémov bola v posledných rokoch horúcou témou, a to najmä po incidentoch na Roubaix.

Minulý rok spustila UCI vyšetrovanie po tom, čo sa Thomasovi De Gendtovi vyzul 28 mm plášť Vittoria Corsa Pro TLR z 25 mm širokého kolesa Zipp 353 NSW s hookless dizajnom. Vittoria aj Zipp vtedy zhodne uviedli, že príčinou bol silný náraz.

ETRTO reagovalo v roku 2023 novým štandardom. Najmenší odporúčaný plášť pre 25 mm vnútorný ráfik je 29 mm. Vittoria preto predstavila 29 mm verziu modelu Corsa Pro.

Situáciu komplikuje aj zavádzanie hookless ráfikov. Kolesá Reserve používané tímom Visma však majú tzv. „semi-hooked“ profil, teda okrajový výstupok, ktorý pomáha držať plášť na mieste.

Podľa výrobcu to znamená „rozumné limity pre tlak, žiadne problémy s kompatibilitou a jednoduchú inštaláciu plášťov“.

Čo bude ďalej?

Rota aj Vittoria tvrdia, že štandardy pre interakciu plášťov a kolies sú už dobre nastavené. Budúcnosť podľa nich leží v štandardizácii testovacích metód, nielen produktov samotných.

„Nevidíme potrebu ďalšej štandardizácie produktov,“ tvrdí Rota. „Celý priemysel sa však zaoberá štandardizáciou testovacích metodík, čo vnímame ako ďalší krok k zlepšeniu kolieskových systémov.“

Či sa budúci rok opäť objaví galuskové lepidlo v rukách mechanikov Visma–Lease a Bike, bude záležať aj od toho, či tím bude pokračovať vo využívaní systému Gravaa KAPS. Ten má Visma k dispozícii exkluzívne, avšak len do konca tohto roka.

Jedno je však isté, plášte zostávajú centrom pozornosti pri vývoji novej cyklistickej techniky.