Slovenský mechanik tímu Visma nafotil výnimočné momenty z tréningového kempu na Tenerife
Matej Červenka pôsobí ako tímový mechanik v jednom z najlepších cyklistických tímov Visma-Lease a Bike.
Počas marca sa zúčastnil tréningového kempu na Tenerife, kde však nerobil len prácu mechanika, ale dostal sa aj do role fotografa a podarilo zachytiť množstvo výnimočných záberov zo zákulisia aj z tréningov.
V krátkom rozhovore nám prezradil, ako sa k tejto práci dostal, čo obnáša jeho každodenná rutina počas tímových kempov a aké to je spolupracovať s jazdcami ako Wout van Aert či Tiesj Benoot.
Rozprával aj o tom, ako sa vrátil k fotografii, s ktorou v cyklistike začínal, ako reagoval na jeho kreatívnu prácu tím Visma, aký je Wout van Aert mimo pretekov, aj o tom čo ho čaká v najbližších týždňoch.
Pozrite si 40 fotografií Mateja Červenku z tréningového kempu tímu Visma-Lease a Bike.
Ako si sa vôbec dostal k práci mechanika vo World Tour tíme Visma?
Ohľadom práce ma oslovil vtedy Miňo Lukáč, ktorý bol v tej dobe v tíme tiež nováčikom. Pamätám si, ako som mu v Glasgowe počas Majstrovstiev sveta v roku 2023 na dome slovenskej reprezentácie pomáhal s podpísaním kontraktu do Vismy. Glasgow bola naša prvá spolupráca a hneď sme si veľmi sadli. Boli sme tam ako dvaja mechanici pre slovenskú reprezentáciu a ja som mal na starosti ešte fotenie, čo bola vždy moja súčasť, pretože s objektívom v ruke som vlastne do reprezentácie aj prišiel.
V novembri toho roku, keď som bol jeden večer len tak doma, mi zrazu napísal, či už mám kontrakt na ďalší rok a či nechcem skúsiť Vismu, pretože hľadajú ešte ďalšieho mechanika. V tom čase som pracoval ako mechanik pre zväz na full time. Tím ako Visma bol v tom čase pre mňa nepredstaviteľná úroveň. Do pár dní som mal telefonát so šéfom z Holandska a asi o týždeň už som letel na otočku na testovanie v holandskom Hertogenboschi, kde máme tímové zázemie. Tri dni od testovania ma zobudil telefonát z Holandska, že môj kontrakt je na stole a či idem do toho. Neváhal som ani sekundu.
Čo všetko obnáša práca mechanika počas tímového kempu?
Práca mechanika na kempe je veľmi rozdielna v závislosti od toho, o aký kemp ide. Čo sa týka januárových kempov, je to pre mechanikov asi najťažšie obdobie v roku, pretože do tímu prichádzajú noví jazdci. Niekedy sa menia sponzori a je veľmi veľa práce na bicykloch. Robia sa nové merania posedov, menia sa komponenty, skladajú sa nové bicykle, testuje sa veľa vecí, čo by mohlo tímu pomôcť alebo čo príde neskôr počas sezóny, a tej práce je naozaj veľmi veľa.
Každý sa musí sústrediť naplno, aby nevznikli žiadne chyby, pretože od veľa vecí, ktoré sa urobia na začiatku, sa potom odvíjajú ďalšie nastavenia a rozhodnutia. Samozrejme, do toho všetkého plynie taký ten normálny život kempu, kedy pretekári idú na tréning, všetky bicykle musia byť stále čisté a nastavené.
Ako vyzerá bežný deň na takomto kempe z pohľadu mechanika?
Ak by som mal byť presný. Rovnako ako každý deň, ktorý príde po ňom… (smiech). Marcový kemp je úplne odlišný od toho januárového. Všetko je nastavené a je to už len o detailoch. S pretekármi riešite sem-tam nejaké milimetre, ale inak je vaša úloha len udržiavať materiál v stopercentnom stave, aby mohol byť každý tréning plnohodnotný.
Je tam pár dní, kedy musíte byť prítomní na tréningu, keď sa ide niečo dolaďovať, napríklad na časovkárskych bicykloch, ale inak je to každodenná rutina. Raňajky, nachystať bicykle, (absolvovať tréning) a po tréningu všetko skontrolovať a dať do 100% stavu na ďalší deň. Deň končil každý deň večerou so všetkými pri jednom stole. Mali sme tam po celý čas veľmi rodinnú atmosféru, keďže nás tam bolo dokopy osem vrátane troch pretekárov (Tiesj Benoot, Wout van Aert, Wilco Kelderman).
Spravil si množstvo krásnych záberov. Ako si našiel čas aj na fotenie a ako si sa vlastne dostal k foteniu?
Ďakujem. Bola to len zhoda náhod v danej situácii… vedel som, že tam budem mať iba troch pretekárov a že tej práce naozaj nebude mnoho, ak všetko pôjde tak, ako má. Takže som si do batožiny zbalil foťák, že ak bude nejaká príležitosť a čas, možno niečo cvaknem sám pre seba. Nemal som žiaden zámer a netušil som, či sa vôbec odvážim foťák vytiahnuť, napriek tomu, že som začínal pre reprezentáciu kedysi ako fotograf, nikdy som si v tom úplne neveril.
Do fotenia ma namočil tímový kameraman Mitchell Beukema, ktorý už predtým vedel, že fotím. Prišiel na začiatku kempu kvôli contentu na pár dní. Prvý deň natáčania sa so mnou vymenil v aute v polovici tréningu, aby som spravil nejaké fotky.
Máš nejaký obľúbený moment alebo fotografiu, s ktorou sa ti spája nejaký vtipný zážitok?
Fotografia z mojej ruky asi žiadna taká nevznikla. Ale obľúbený moment boli určite moje narodeniny. Wout si v ten deň povedal, že mi všade bude spievať „Happy Birthday“. Takže začalo to počas tréningu v kaviarni v centre mesta, kde to odpálili spolu s Tiesjom a spravili mi mini oslavu. Pri obede začal spievať znova a na večeri to prišlo zas aj s ďalšou tortou. Postarali sa mi naozaj o výnimočné narodeniny.
Bol tam s vami aj Wout van Aert. Aký je v zákulisí, mimo pretekov?
Áno. Nevedel som úplne, čo čakať. Stretli sme sa predtým párkrát. Ale keď ste na veľkých pretekoch alebo v cyklokrose, kde máte svoju úlohu, bližšie sa v podstate vôbec nespoznáte a niekedy sa s niektorými pretekármi ako mechanik vidíte pár minút pred etapou a pár minút po. Bol som prekvapený, ako sme si hneď sadli.
Od prvého momentu sme sa bavili úplne o všetkom. Wout je taký istý človek z mäsa a kostí ako sme všetci. Odkedy som v tíme, mi veľmi sedia Belgičania ako ľudia. A myslím, že Wout s Tiesjom ten pocit len umocnili. Sú skvelí ľudia a na nič sa nehrajú. Sú za každú srandu a bavia sa s vami na rovinu. Tým samozrejme nemyslím, že by mi nesedel napríklad Wilco. Ale myslím tým celkovo národnosť. Všetci traja chalani sa mi ozvali aj po kempe.
Ako reagoval tím na tvoje fotky? Mali o ne záujem aj jazdci alebo tím samotný?
O fotky sa prvý ozval Wout, ktorý po prvom content dni napísal večer do skupiny, že chce vidieť niečo odo mňa. Tak som spravil malý výber fotiek z toho dňa a poslal. Od toho momentu sa to v podstate spustilo veľmi rýchlo.
Chalani hneď zdieľali moje fotky na Instagrame a na druhý deň som si našiel správu z kancelárie z Holandska, či viem poslať fotky do tímu, aby ich vedeli zdieľať cez oficiálne účty na sociálnych sieťach. Ďalšie dni som bol automaticky vo všetkých tréningoch s foťákom v ruke. A záujem z tímu bol naozaj veľký. Po prvom týždni mi písali z tímu, že Cervélo si pýta povolenie prístupu k mojim fotkám. Reakcie prichádzajú doteraz. S tímom máme o budúcnosti otvorenú debatu…
Vidíš v budúcnosti priestor skĺbiť mechanickú prácu s fotografovaním aj počas sezóny, napríklad na pretekoch?
Čo sa týka tohto prepojenia, na prvý pohľad je to pre mňa takmer nemožné. Snažím sa vždy robiť svoju prácu naozaj dobre a neviem, ako by sa to dalo skĺbiť. Oboje si vyžaduje na tejto úrovni maximálnu sústredenosť a špeciálne pri práci mechanika nie je priestor na chyby.
Musel by sa nájsť nejaký veľmi dobrý systém, ako by toto mohlo fungovať. Aj počas väčšieho kempu by sa to možno nejako dalo, ale v pretekoch si to naozaj predstaviť neviem. Koľkokrát zatvárame kamión ako mechanici aj o 10–11 v noci. Preto táto otázka zostane možno na tíme.
Čo ťa čaká najbližšie týždne? Budeš aj na pretekoch s Viki Chladoňovou?
Najbližšie ma čakajú ardenské klasiky so ženami, ktoré som absolvoval minulý rok s mužmi. Dúfam, že počasie sa nebude opakovať, pretože tam sme zažili peklo. Viky by mala štartovať na všetkých troch, takže teraz nás čaká viac dní spolu.
