Pridajte sa k predplatiteľom

Biker.sk

ZÁMOK K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU BIKER IBA ZA 19,80€!
Kam na bike

Na cestách s Traildeer: Finale Ligure je obľúbenou prímorskou lokalitou v Taliansku

Na úvod letnej sezóny sme sa aj napriek čoraz vyšším teplotám rozhodli ísť pozrieť mekku európskeho endura do pre mnohých vysnívanej lokality Finale Ligure v Taliansku.
Biker
Na cestách s Traildeer: Finale Ligure je obľúbenou prímorskou lokalitou v Taliansku

Týždeň predtým (ako skoro každý rok) sa tam konala prestížna súťaž Enduro World Series, kde sa tí najlepší jazdci sveta v niekoľkých disciplínach snažia vybojovať si prvenstvo. A keď tam môžu jazdiť tí najlepší svetoví pretekári, prečo by sme nemohli aj my?

Finale Ligure tvorí 15 menších či väčších trailových oblastí, kde nájdete dokopy viac ako 300 trailov. Spolu s krásnymi plážami, prímorskou atmosférou a celoročne stabilným počasím je to jedno z najvychytenejších miest vôbec.

Tento rok sa hlavná časť súťaže EWS nediala v samotnom Finale, ako to býva zvykom, ale na opačnej strane kopca v Pietra Ligure, konkrétne na kopcoch Monte Grosso a pod horou Monte Carmo.

To bola pre nás super správa, pretože pre nášho hostiteľa, Martina Accame z FlowSchool.it a jeho tím je to domáca pôda a playground, kde vyrastali. Navyše aktívne stavajú traily a starajú sa o to, aby boli v čo najlepšom stave, takže ich poznajú naozaj do posledného koreňa či kameňa.

Pietra je na rozdiel od Finale špecifická tým, že traily sú hlboko v lese, v tzv. backcountry a vo väčšine prípadov k nim nevedú žiadne asfaltky a možnosti dopravy bežnou dodávkou.

Vyžaduje si to poriadne 4X4, ako bol v našom prípade nádherný čierny Defender so zosilneným trailerom na biky. Napriek parádnemu autu tam však komfort nečakajte, keďže zvážnice sú často v podobnom stave ako u nás po ťažbe, a tak cesta na začiatok trailu býva často vytrasenejšia ako v plnej rýchlosti dolu rozbitým trailom.

Osiglia

Na úvod sme začali niečím novým, a to oblasťou Osiglia. Traily sa tu jazdili už pred 15 rokmi, no táto lokalita zapadla popri tých ostatných, populárnejších, do zabudnutia, keďže je trocha viac od ruky.

Netreba tu však čakať flow v zmysle, ako ho poznáme u nás, či napríklad v Rakúsku. Vo Finale síce nájdete vyhladené rýchle flow časti, ale skoro vždy sú popretkávané kamennými či koreňovými pasážami, pričom suchý povrch, piesok či voľné kamene podstatne zvyšujú náročnosť trailov.

Práve kvôli tomu nás však Osiglia očarila svojimi flow trailmi s mäkučkou hrabankou a traťami skoro bez kameňov.

Traily nie sú vôbec náročné, hodia sa aj pre začiatočníkov a špeciálne na rozjazdenie na začiatku. V tejto oblasti sme skúsili traily Baltera a Osigilia DH aj s ich rôznymi závermi.

Nakoniec ešte River trail, ktorý vedie ponad rieku. Vďaka jeho rýchlosti a členitosti terénu bol môj najobľúbenejší.

Najvyšší bod – hora Issalo

Keďže chalani chceli vyskúšať čo najväčší počet trailov, ani sme sa nenazdali a už sme sa v Defenderi rútili smerom na môj najobľúbenejší trail z minulého výletu Issalo Exctasy.

Väčšina shuttle spoločností vás vyhodí pri pevnosti ešte z čias Napoleona, ktorá bola využívaná aj počas prvej a druhej svetovej vojny. Odtiaľ to máte zvyčajne ešte 30 až 40 minút na horu Issalo, no my sme šli autom.

V celom Finale ide o najvyšší bod, odkiaľ sa vôbec začínajú traily, s výškou 1 275 m n. m.

Na to, aby si človek užil výhľad zo strechy bývalého vojenského bunkra na vrchole Issala, potrebuje mať kus šťastia, keďže je tam veľmi často zamračené a väčšinou aj hustá hmla.

Okrem toho tam vďaka vysokej oblačnosti oveľa častejšie prší, aj vtedy, keď je dole na pláži krásne slnečno. Issalo Exctasy bolo vo veľmi mokrom stave a po prvej minúte sme ľutovali, že nemáme nepremokavé nohavice.

Ide pritom o jeden z najdlhších trailov s najväčším prevýšením, čo po dlhej jazde džípom oceníte. Navrchu vás čakajú strmé padáčiky, klopenky a prírodné schody.

Kúsok ďalej sa trail vinie po boku hory, kde sa však pri vyššej vlhkosti tvorí prameň tečúci po traile, takže zaručene nezostane ani nitka suchá.

Potom sa dostávame na Revenant trail, charakterom veľmi pripomínajúci naše hrabankové traily. Ide o rýchly, príjemný trail s mnohými prírodnými vlnami, padáčikmi, kde na dne zažijete poriadnu kompresiu, kopec schodov a menších dropov, na ktorých sa dá výborne sa zabaviť.

Pre mňa bol asi najväčším prekvapením dňa trail Toboga Di Canova, ktorý sa po novom začína blízko známeho Roller Coaster trailu, no pokračuje práve smerom na koniec Revenant trailu.

Toboga je super pekný trail plný schodov a dropov, často v relatívne uzavretých zákrutách a odklonenom teréne, takže rozhodne niečo pre technicky zdatnejších jazdcov. Za prvý deň jednoznačne najobľúbenejší trail.

Monte Grosso

V závere dňa sme sa ešte vybrali na trail Route Di Pietra na Monte Grosso. Tento kopec bol pred týždňom dejiskom hneď niekoľkých EWS úsekov, ktoré však neboli pre dážď (s výnimkou Route Di Pietra) zjazdné.

Tieto traily staval Martino so svojím otcom, keďže sa končia kúsok od ich ubytovania Rose di Pietra. Všetky traily tam majú pre Finale netradične krásne výhľady na more, čo je obrovské plus.

Sú strmé a vďaka voľnému povrchu s kameňmi aj dosť náročné. Ostré skalky vykukujú na každom kroku z trate a pripomínajú chorvátsky Rabac. Deň sme zakončili, ako sa patrí, grilovačkou a užívali si pri talianskom pivku výhľad na more a večernú Pietru.

Backcountry zážitok

Druhý deň nás čakal ozajstný backcountry zážitok: Pietra Ligure a na záver dokonca aj jeden z najlepších stagov z EWS. Na úvod sme si dali riadne zabrať na Oltre Finale, ktorý sa začína na vrchole s relatívne technickou prvou časťou.

Ide o štvorkilometrový trail, ktorý sa vinie pekne lesom a človek si ho vie užiť aj vizuálne, keďže ho na ňom nečakajú žiadne zákernosti.

Napája sa na Rock n Rollu, ktorej meno je pre tento trail naozaj príznačné. Veľmi veľa kameňov, schodov a dropov, to všetko v ostrom odklonenom teréne fakt preberie z letargie akéhokoľvek bikera.

Jazdu sme zakončili trailom Dog Eat Dog, ktorý má aj napriek podobnému terénu ešte o úroveň či dve viac zábavy a chalani boli na jeho konci úplne vo vytržení. Určite ho odporúčame pri najbližšej návšteve nevynechať.

Ešte niečo nové

Ak chcete skúsiť niečo nové, nakuknite do oblasti Bardineto a Castelvecchio, kde nedávno vznikla celkom veľká spleť trailov.

My sme skúsili Pian Fien, Ca Du Campo či Supercanalletta. Išlo skôr o rýchlejšie, menej technické, no nemenej zábavné traily, ktoré boli vítanou zmenou po rannom rozjazde v Pietre.

Po krátkom obede sme sa už ale s veľkým očakávaním tešili na záverečnú jazdu v Pietre.

Pietra

 

V Pietre nás tentoraz čakali Hiroshima Mon Amour a Hellboy 1 a 2. Hiroshima je rýchla, strmá, relatívne rovná trať krásne využívajúca vlnitý terén tejto oblasti.

Naopak, Hellboy, ktorý bol súčasťou EWS, prechádza cez nádhernú otvorenú krajinu, vinie sa ďalej užším kamenným žľabom a svojím charakterom celkovo poháňa človeka vpred. Zo všetkých doterajších trailov sa Hellboy našej bande páčil najviac, možno aj vďaka tomu, že bol v top stave.

Po jazdení sme zamierili rovno na pláž osviežiť sa v mori, čo mi v prvých dvoch dňoch veľmi chýbalo. Voda mala ideálnu teplotu, ešte o čosi teplejšiu, ako sme zažili na Istrii.

Na večeru som chalanov vytiahol do lokálnej krčmy Iguana, kde robia prvotriednu pizzu a stretnete tam len domácich.

Ligúrske „klasiky“

Na celý posledný deň som sa vystriedal s Martinom, prevzal sprievodcovské žezlo a poukazoval chalanom ligúrske „klasiky“. Začali sme zľahka, na asi najznámejšej a najľahšej trati Roller Coaster, ktorá však po poslednej prestavbe stratila niečo zo svojho čara.

Nekonečné množstvo roliet z prílišného brzdenia však dalo rukám a bicyklom zabrať oveľa viac ako technickejšie traily počas predošlých dní. Skalnatý záver bol vďaka dažďom veľmi klzký, neraz sme si „zakolobežkovali“ a trail nechali na ďalšiu návštevu.

Štart z vojenskej základne

Presunuli sme sa radšej na bývalú vojenskú základňu, ktorá je už asi 35 rokov mimo prevádzky, no je to asi najobľúbenejší štartovací bod niekoľkých trailov.

Vďaka mnohým grafiti umelcom je to tiež miesto, kam si mnohí bikeri chodia spraviť naozaj pekné fotky.

Keďže bolo dosť zamračené a vyzeralo to na dážď, hneď na úvod sme sa pustili tým najzábavnejším zo štvorice trailov – Base Nato.

Tu chalanom dosť uletel dekel a aj keď už od polovice začalo liať ako z krhly, nikomu to nevadilo a všetci mali na tvári nalepený americký úsmev. Predpoveď nám ukazovala dážď ešte ďalších niekoľko hodín, ale jazdilo sa ďalej. Keďže bolo naozaj veľmi mokro, rozhodol som sa zaradiť ako ďalšiu trať Madre Natura, ktorá je z Nato Base trailov asi najľahšia a pre toto počasie ideálna.

Začalo nám však škvŕkať v bruchu, tak sme sa rozhodli dať si ešte jeden dlhý trail a najesť sa. Ingenere patrí, ako už spomínaný Roller Coaster či Issalo Exctasy,  k najdlhším trailom s viac ako 5 kilometrami a 650-metrovým prevýšením.

Zo základne sa tam dostanete krátkym, ale zábavným traverzom. Ide o nádherný rýchly trail, ktorý ideálne kombinuje flow a občasné technické prekážky. Vďaka jeho úctyhodnej dĺžke sa na ňom do sýtosti vybláznite. Na záver je krásny, asi 10-metrový rock-garden, ktorý síce pôsobí náročne, no v skutočnosti kameň drží aj za dažďa a je pôžitok ním zakončiť jazdu.

Pod mostom vo Feglino sme celí premočení, no o to šťastnejší natlačili naše sendviče a skryli sa do krčmy na jedno točené pivko, radler a kávičku.

Ikonické traily DH Men a DH Women

Dážď však neustupoval, preto sme sa rozhodli, že ideme skúsiť čerešničku na tejto bikovej torte, ikonické traily DH Men a DH Women s asi najkrajším výhľadom na more a neďalekú pevnosť.

Chceli sme síce začať ženským DH trailom, no nakoniec sme skončili na najzložitejšom DH Men, ktorý je veľmi krátky a strmý.

Horná časť sa začína flowom s niekoľkými umelými skokmi a prechádza do skalnatej hlavnej časti, ktorá má v žľaboch často kopec voľného piesku, menších či väčších kameňov a spolu veľmi ostrým sklonom naozaj pridáva na náročnosti.

Počas EWS to borci chodia podstatne vyššou rýchlosťou, čo je na takomto ťažkom traile takmer nepredstaviteľné.

Mimochodom, tento trail patrí k málu čiernych trailov vo Finale Ligure. DH Donne (ženský) je podobný trail, ale menej strmý a podľa chalanov mal viac možností výberu stopy, takže sa im páčil dokonca viac ako ten mužský.

Na posledný poldeň sme ešte vybehli na Nato Base a zakončili jazdu obľúbeným Ingenerom. Keďže sme všetci mali poobede odjazd domov a nekonečných viac než 12 hodín pred sebou, o jednej sme to šťastne zabalili, rozlúčili sa s Martinom a domácimi a vydali sa s kopou pozitívnych spomienok na traily domov.

Finale je úplne jedinečná lokalita, tešíme sa, keď sa tam nabudúce vyberieme opäť.

Naše hodnotenie

Kombinácia mora, shuttlingu pre minimum šliapania a obrovské množstvo tých najrôznejších trailov robia túto lokalitu jednou z najvyhľadávanejších v Európe.

Druhá strana mince je však 12,5 hodiny cesty z Bratislavy, čo znamená minimálne dva dni cestovania. Neoplatí sa tam teda ísť na menej ako 7 dní so štyrmi dňami jazdenia a jedným na vydýchnutie a oddych na pláži.

Niečo o Traildeer
Traildeer je prvá a zatiaľ jediná plnohodnotná MTB cestovka na Slovensku. Sústreďujeme sa na prípravu bezstarostných trailových zážitkov v exotických aj v lokálnych destináciách v celej Európe, či už s vývozmi dodávkou, na e-biku, alebo po vlastných. Výnimoční sme kombináciou lokálnych sprievodcov, čo poznajú svoje traily najlepšie a našich vlastných delegátov, ktorí sa starajú o to, aby si naši zákazníci užili dovolenku naozaj naplno. V repertoári máme klasiky ako Finale Ligure, Madeira, Rychlebské stezky či Bielsko-Biala, ale aj ďaleko menej známe lokality, ako je napríklad táto, alebo kamenná Szklárska Poreba v Poľsku. Všetky naše aktuálne výlety nájdete na našom webe, Facebooku či Instagrame. 

Aktuality

17:37 Dylan Groenewegen vyhral v šprinte úvodnú etapu Okolo Slovinska, jedinú horskú prémiu získal jazdec Pierre Baguette.

Groenewegen vyhral tesne pred Alexandrom Kristoffom a tretí finišoval Phil Bauhaus. Z jazdcov slovenského tímu Pierre Baguette sa umiestnil najlepšie Adam Líška, ktorý skončil na 22. mieste, zatiaľ čo jeho český tímový kolega Tomáš Kalojíros sa dostal do úniku a vybojoval jediný možný bod na horskej prémii, takže sa oblečie do dresu lídra súťaže vrchárov.

17:06 Torstein Træen vyhral z úniku horskú 4. etapu Okolo Švajčiarska, do žltého dresu sa oblečie Adam Yates.

Etapa sa končila na vrchole stúpania Gotthard Pass, v ktorom sa dokázal Nór Træen ako jediný jazdec z úniku udržať pred favoritmi celkovej klasifikácie. Adam Yates zaútočil 4 km pred cieľom, vytvoril si veľký náskok a skončil druhý, vďaka čomu sa stal priebežným lídrom celkového hodnotenia.

11:35 Rebríček 10 najbezpečnejších cestných heliem roku 2024.

Americký technický inštitút Virginia Tech otestoval 89 cestných heliem, z ktorých najlepšie vyšla prilba Giro Aries Spherical.

09:52 Foto: Nový majstrovský špeciál Canyon Aeroad Mathieu van der Poela.

Nový pretekársky bicykel Mathieu van der Poela má nielen nový dizajn, ale ide tiež o prototyp nového modelu Aeroad, ktorý Canyon ešte nepredstavil.

09:30 Desaťkrát silnejší ako tramadol – UCI sa obáva rozšírenia lieku tapentadol v profesionálnom pelotóne.

Tapentadol je liek na tlmenie stredne silnej až silnej bolesti, ktorý účinkuje ako opioid a zároveň zvyšuje hladiny norepinefrínu v mozgu.

Zavrieť reklamu