Sonny Colbrelli sa rozhodol, že ukončí svoju profesionálnu kariéru cyklistu. Informáciu oznámil jeho tím Bahrain Victorious.

Víťaz Paríž-Roubaix 2021 nepretekal od kolapsu na pretekoch Okolo Katalánska túto jar. Testy neskôr odhalili, že Talian utrpel srdcovú arytmiu, ktorá následne viedla k zástave srdca a pľúc.

Colbrelli bol následne vybavený subkutánnym defibrilátorom na monitorovanie srdca. Aj keď UCI nemá v tejto veci formálnu politiku, talianske zákony zakazujú športovcom súťažiť vo vrcholovom športe, ak majú defibrilátor.

Colbrelli skončil s cyklistikou na vrchole svojich úspechov. V septembri 2021 porazil Remca Evenepoela v súboji o titul európskeho šampióna a v októbri vyhral monnument Paríž-Roubaix. Tento rok pokračoval v dobrej forme, keď skončil druhý za Woutom van Aertom na belgickej klasike Omloop Het Nieuwsblad.

Prečítajte si tiež

• História profesionálnych cyklistov, ktorí zomreli na infarkt
• O čom bude a kedy vyjde dokument Netflixu o Tour de France 2022?

Colbrelli skolaboval 21. marca na pretekoch Okolo Katalánska po záverečnom šprinte v meste Sant Feliu de Guíxols. Dôvodom mohla byť nedoliečená bronchitída, kvôli ktorej odstúpil z Paríž-Nice.

„Lúčim sa s cyklistikou a snažím sa to robiť s úsmevom pre dobro, ktoré mi dala, aj keď lúčenie po sezóne ako vlani bolí. To bolo to najlepšie v mojej kariére,“ povedal Colbrelli v nedeľu.

„Naučil som sa, čo život ponúka a čo život berie. Ale vracia aj inou formou. Som pripravený pokračovať v skúšaní byť šampiónom, ako na bicykli.“

Colbrelli priznal, že zvažoval odstránenie defibrilátora, aby sa mohol vrátiť do súťaže, no nebol ochotný podstúpiť s tým spojené riziko.

Celé vyjadrenie Sonnyho Colbrelliho:

„Pred rokom v tomto období som strávil dni oslavami najdôležitejšieho víťazstva v kariére, Paríž-Roubaix. Nikdy som si nemyslel, že o rok neskôr budem čeliť jednému z najnáročnejších momentov, ktoré ma život postavil pred seba. Ale je to môj život, za ktorý chcem byť vďačný, život, ktorý som riskoval stratiť a ktorý mi dal druhú šancu. To, že som tu dnes, aby som si pamätal, že som vyšiel z „Pekla severu“ ako víťaz a urobil som to legendárnym spôsobom, ktorý zostane v histórii a o ktorom budem môcť naďalej rozprávať svojim deťom . Práve im, mojej rodine a všetkým ľuďom, ktorí sú mi najbližší, vďačím za tento môj nový život. Od nich čerpám silu prijať tento moment mojej športovej kariéry, ktorý ma tu dnes vidí, aby som sa vzdal možnosti pridať k mojim palmarès víťazstvo na grand tour alebo Flámsko, celoživotný sen.“

Po tom, čo sa stalo v Katalánsku, ma nádej, že budem naďalej profesionálnym jazdcom, nikdy neopustila. Vedel som, že cesta späť bude s defibrilátorom náročná. V Taliansku to zákon nepovoľuje. S podporou lekárskeho personálu tímu pod vedením doktora Zaccariu som sa aj tak nevzdal. Pod prísnym lekárskym dohľadom som opäť začal jazdiť na bicykli a absolvoval som niekoľko návštev a konzultácií so špecialistami v danom odvetví. Medzi nimi aj riaditeľ Univerzitnej kliniky v Padove prof. Corrado, ktorý sledoval implantáciu defibrilátora. A hodnotenie urobili aj tí, ktorí podobné prípady sledovali, ako napríklad futbalista Christian Eriksen, ktorý má rovnako ako ja defibrilátor a obnovil svoju profesionálnu kariéru. Ale cyklistika nie je futbal. Je to iný šport; jazdíte po uliciach. Nehrá sa to na futbalovom ihrisku, kde môžu byť v prípade potreby včasné zásahy lekárskej pomoci. Ich tréningové aktivity prebiehajú na obmedzenom území, pričom v prípade cyklistu sa často na málo frekventovaných cestách ocitnete celé hodiny sám.

Práve preto je komplikovanejšie vydať sa inou cestou, aby ste mohli opäť súťažiť. Odstráňte defibrilátor. Priznám sa, že som to zvážil. Ale ako už bolo spomenuté, cyklistika je niečo iné ako futbal. Z uvedených dôvodov, ale predovšetkým aj pre intenzitu námahy. V prvom rade je však odstránenie defibrilátora proti lekárskej praxi a znamená odstránenie záchrancu, ktorý je nevyhnutný ako sekundárna prevencia. Príliš vysoké riziko. Riziko, ktoré si nemôžem dovoliť podstúpiť. Pre mňa za príležitosť, ktorú mi dal život, Boh, v ktorý verím. Pre Adelinu, pre Vittoriu a pre Tomasa. Pre mojich rodičov.

Lúčim sa s cyklistikou a snažím sa ju robiť s úsmevom pre dobro, ktorú mi dala, aj keď lúčenie po sezóne ako vlani bolí. To bolo to najlepšie v mojej kariére. Naučil som sa, čo život ponúka a čo život berie. Ale vracia aj inou formou. Som pripravený pokračovať v skúšaní byť šampiónom, napríklad na bicykli. Zostanem v cyklistike s Bahrain Victorious, ktorí mi boli blízki ako druhá rodina a budú ma sprevádzať v tomto prechodnom období z jazdca na novú rolu, ktorá sa bude denne vyvíjať. Budem ambasádorom našich partnerov, budem úzko spolupracovať s výkonnostnou skupinou a podelím sa o svoje skúsenosti so spoluhráčmi.

Potešilo ma, keď som videl, ako ma deti v posledných mesiacoch berú ako vzor. Možno, hovorím si, pretože ten muž celý od blata vyzerá tak trochu ako superhrdina. Pre nich by som skôr či neskôr rád niečo urobil. Medzitým budem mať tiež príležitosť byť referenciou pre Team Bahrain Victorious a vývojové tímy: Cycling Team Friuli a Cannibal U19.

Čakajú ma nové výzvy a s odvahou sa im pripravujem čeliť. Chcem to robiť s úsmevom na tvári. Naďalej sa tešiť z každej jazdy, ktorú absolvujem, aj keď len pre zábavu a už nie pre súťaž.“