„Na tento moment nikdy nezabudnem.“ Chladoňová po svetovom zlate a dvoch európskych bronzoch sníva o Tour de France
Fotogaléria (42) Nina Andacká, Viktória Chladoňová a Sofia Ungerová na Majstrovstvách Európy v cestnej cyklistike žien do 23 rokov, Ľubľana 2026. Foto: Soňa Niková /SZC
Viktória Chladoňová má za sebou dva šampionáty, na ktorých potvrdila svoje miesto medzi najlepšími cyklistkami sveta do 23 rokov.
Z majstrovstiev sveta v Montreale si odniesla zlato z cestných pretekov a na majstrovstvách Európy v Slovinsku pridala bronzové medaily v pretekoch s hromadným štartom aj individuálnej časovke.
Medailu pritom mohla získať vo všetkých štyroch disciplínach, v ktorých na oboch podujatiach nastúpila. V časovke na svetovom šampionáte skončila štvrtá a od bronzovej Belgičanky Lucy Vierstraete ju delilo iba 0,89 sekundy.
O tri dni neskôr však tesné sklamanie vystriedala najväčším úspechom svojej doterajšej cestnej kariéry, keď v šprinte o svetový titul zdolala domácu Isabellu Holmgren.
Na európskom šampionáte potom napriek zdravotným problémom vybojovala tretie miesto v cestných pretekoch za Švajčiarkou Marou Winter a Holanďankou Nienke Vinke. Rovnaké umiestnenie pridala aj v časovke, v ktorej ju predstihli iba Vinke a ďalšia Holanďanka Megan Arens.
Vo veku 19 rokov tak má už dvanásť medailí z majstrovstiev sveta a Európy naprieč cestnou cyklistikou, cyklokrosom a horskou cyklistikou.
Na tlačovej konferencii Slovenského cyklistického zväzu sa vrátila k rozhodujúcim momentom oboch šampionátov.
„Stále si to ešte neviem úplne uvedomiť“
Európsky šampionát ponúkol Chladoňovej aj výnimočnú príležitosť predstaviť sa v cestných pretekoch v drese majsterky sveta. Po montrealskom triumfe v ňom nastúpila na štart kategórie do 23 rokov, zatiaľ čo jej súperky pretekali v národných farbách.
„Je to určite super a som veľmi šťastná, že sa mi podarilo získať aj to zlato, aj tie dve bronzové medaily a že som mohla štartovať na majstrovstvách Európy v dúhovom drese, čo bolo veľmi úžasné,“ povedala Chladoňová.
„Myslím si, že na tento moment nikdy nezabudnem a stále si to ešte neviem úplne uvedomiť. Uvedomím si to vždy, keď si ten dres oblečiem a idem v ňom jazdiť.“
„Keďže ho mám v kategórii do 23 rokov, nebudem ho môcť nosiť takmer na žiadnych podujatiach, takže viac-menej iba na tréningu. Na majstrovstvách Európy som však mala šancu využiť ho a štartovať v ňom.“
Jej možnosti nosiť dúhový dres obmedzuje kategória, v ktorej titul získala. Pravidlá UCI viažu majstrovský dres na rovnakú disciplínu, špecializáciu a kategóriu.
Chladoňová však za svoj profesionálny tím Visma-Lease a Bike súťaží medzi elitnými ženami, preto sa na bežných tímových pretekoch v dúhovom drese predstaviť nemôže. Štart na majstrovstvách Európy tak bol vzácnou príležitosťou využiť ho aj v súťaži.
Prečítajte si tiež
Kľúčom bolo vydržať najdlhšie stúpanie
Svetový titul v Montreale získala po aktívnej jazde, počas ktorej opakovane útočila. Približne 31 kilometrov pred cieľom sa vytvorila vedúca trojica s Chladoňovou, Holmgren a Belgičankou Fleur Moors. V poslednom okruhu Kanaďanka zvýšila tempo a Moors odpadla, no slovenská reprezentantka zostala v boji o zlato.
Holmgren sa jej pokúsila zbaviť aj v ďalšom stúpaní. Chladoňová však reagovala na oba rozhodujúce útoky a s každým zvládnutým kopcom sa približovala k záveru, v ktorom si verila viac.
„Na majstrovstvách sveta som vedela, že musím prežiť nástup Isabelly Holmgren v tom najdlhšom stúpaní, pretože potom nasledovali už iba dva kratšie a v tých som verila, že som silnejšia ako ona.“
„Keď som vyšla ten kopec a spolu sme dobre spolupracovali a postrážili sme si, aby nás skupina zozadu nedobehla, tak som si verila, že už na ňu mám. Ale ako hovorím, bol to veľmi dlhý šprint a mohlo sa ešte niečo stať pred cieľom, takže isté to bolo až keď som ju prešprintovala.“
Kanaďanka rozbehla šprint ako prvá približne 250 metrov pred cieľom. Chladoňová zareagovala, dostala sa pred ňu a na stúpajúcej cieľovej rovinke vybojovala prvý svetový titul na cestnom bicykli.
Oproti minulému roku si v šprinte verila viac
V závere svetového šampionátu bojovala o zlato aj pred rokom v Kigali. Vtedy však bola situácia odlišná. Francúzka Célia Gery mala pri sebe krajanku a Chladoňová napokon získala striebornú medailu.
V Montreale už do rozhodujúceho súboja vstupovala s väčšou dôverou vo vlastnú rýchlosť. Aj keď sa v poslednom kole musela brániť útokom Holmgren, pri spoločnom dojazde videla reálnu šancu na víťazstvo.
„Pred rokom to bolo iné. Boli tam dve Francúzky a rozbiehali šprint pre Céliu Gery. Vedela som, že je rýchlejšia, tak som bola zmierená s druhým miestom. Tento rok to bolo opačne, verila som si viac na Isabellu, ale po takej únave som nevedela, čo čakať. Ten šprint bol do kopca a to zohralo veľkú úlohu.“
Víťazstvo prišlo po období, v ktorom výrazne upravila svoju prípravu. Po júlovej Baloise Ladies Tour dva mesiace nepretekala a sústredila sa na tréning smerujúci k majstrovstvám sveta. Po maturite už mohla venovať cyklistike viac času a v Montreale sa jej toto rozhodnutie vyplatilo.
Na majstrovstvá Európy prišla s chorobou
Medzi svetovým titulom a cestnými pretekmi na majstrovstvách Európy mala Chladoňová iba osem dní. Po návrate z Kanady však ochorela a namiesto plynulého pokračovania v príprave musela riešiť, či vôbec bude schopná nastúpiť.
Na tlačovej konferencii priblížila, že rozhodnutie o účasti zostávalo otvorené až do poslednej chvíle.
„Na majstrovstvách Európy to bolo iné. Prišla som do dejiska deň pred pretekmi večer, pretože som nevedela, či vôbec budem štartovať.“
„Po prílete na Slovensko som trochu ochorela, mala som nádchu a necítila som sa dobre. To ma oslabilo a nebola som schopná podať taký výkon ako na majstrovstvách sveta. Na časovku som sa však postupne dala dokopy, bola som fit a mohla som bojovať o medailu.“
Napriek oslabeniu sa na 88,4-kilometrovej trati so štyrmi výjazdmi na prudkú Možjancu dostala do rozhodujúcej skupiny. V poslednom stúpaní nasledovala Nienke Vinke a spolu dostihli Megan Arens a Maru Winter. Štvorica si udržala náskok až do cieľa, kde Chladoňová vybojovala bronz.
O päť dní neskôr už nastúpila do časovky zdravotne pripravená. Na oboch medzičasoch jej patrilo tretie miesto a túto pozíciu udržala aj v cieli. Na víťaznú Vinke stratila 42 sekúnd, pričom od striebornej Arens ju delilo len päť sekúnd.
Druhý dúhový dres bude mať miesto vedľa prvého
Montrealský triumf bol pre Chladoňovú druhým svetovým titulom. Prvý získala v roku 2024 v Andorre, kde ovládla juniorské preteky v olympijskom cross-country na horskom bicykli.
Aj nový dres chce uchovať ako pripomienku výnimočného úspechu. Na otázku, aké miesto mu nájde, odpovedala jednoznačne.
„Plánujem ho zarámovať a vyvesiť vedľa toho prvého. Takže svoje miesto si určite nájde a bude veľmi špeciálny.“
Ďalším želaním je Tour de France
Úspech na majstrovstvách sveta môže mať význam aj pre jej ďalšie pôsobenie v tíme Visma-Lease a Bike. Chladoňová by sa rada predstavila na ženskej Tour de France, nominácia však závisí od rozhodnutia tímu.
Svetový titul jej miesto na štarte automaticky nezaručuje, sama však verí, že môže byť jedným z argumentov pri výbere zostavy.
„Veľmi by som chcela štartovať na Tour de France, ale o tom, bohužiaľ, nerozhodujem iba ja. Určite to však môže zohrať istú rolu v tom, či ma vyberú do tímu,“ dodala Viktória Chladoňová.
