Tadej Pogačar bol na Tour de France nezastaviteľný. Žltý dres získal piatykrát a vyrovnal historický rekord
Fotogaléria (100) Tadej Pogačar oslavuje zisk piateho celkového víťazstva na Tour de France. Foto: A.S.O/Thomas Maheux
Tadej Pogačar (UAE Emirates-XRG) ovládol Tour de France 2026 spôsobom, aký nemá v modernej ére pretekov obdobu.
Slovinec sa stal celkovým víťazom Tour po piatykrát, čím vyrovnal historický rekord Jacquesa Anquetila, Eddyho Merckxa, Bernarda Hinaulta a Miguela Induraina. Lance Armstrong síce získal žltý dres sedemkrát, všetky jeho triumfy však boli pre doping vymazané z výsledkov.
Pogačar vyhral päť etáp, dvakrát skončil druhý a rozhodujúci náskok si vytvoril už počas prvého týždňa. Do žltého dresu sa obliekol najprv po tretej etape a definitívne v šiesty deň pretekov. Odvtedy nedovolil súperom ani na okamih uveriť, že by ho mohli pripraviť o celkové víťazstvo.
Najvýraznejšie výkony predviedol na stúpaniach, ktoré patria medzi najznámejšie miesta v histórii Tour.
Na Col du Tourmalet prekonal vlastný rekord výstupu, na Alpe d’Huez zmazal 31 rokov starý výkon Marca Pantaniho a počet svojich etapových víťazstiev na francúzskych pretekoch zvýšil z 21 na 26.
Popritom prekonal aj jeden z menej známych rekordov Petra Sagana. Slovenský cyklista vyhral ako úradujúci majster sveta sedem etáp Tour de France, trikrát v roku 2016, raz v roku 2017 a trikrát v roku 2018. Pogačar víťazstvom na Alpe d’Huez dosiahol ôsmy etapový triumf v dúhovom drese a prekonal Saganovu bilanciu.
Prečítajte si tiež
Neistý začiatok zmenil na demonštráciu sily
Tour sa začala tímovou časovkou v Barcelone, v ktorej UAE Emirates-XRG skončil tretí s odstupom 12 sekúnd od víťazného tímu Visma-Lease a Bike. Pogačar tak hneď v prvý deň stratil čas na Jonasa Vingegaarda, rozdiel však nebol dostatočne veľký na to, aby ovplyvnil jeho ďalší spôsob pretekania.
Už v druhej etape ukázal emirátsky tím svoju početnú aj taktickú prevahu. Isaac Del Toro vyhral v Barcelone po dokonale zvládnutom závere a Pogačar prišiel do cieľa hneď za ním na druhom mieste.
Prvé vlastné víťazstvo získal Pogačar hneď nasledujúci deň v Les Angles. V závere prvej horskej etapy odolal Vingegaardovi, ktorý finišoval s dvojsekundovým odstupom. Rozdiely ešte neboli rozhodujúce, ale už vtedy bolo zrejmé, že obhajca prvenstva prišiel na Tour v mimoriadnej forme.
Žltý dres sa po úspešnom úniku vo štvrtej etape dostal k Torsteinovi Træenovi (Uno-X Mobility). Pogačar však nemusel reagovať unáhlene. Vedel, že prvá skutočná previerka favoritov príde na slávnom Col du Tourmalet a práve tam pripravil výkon, ktorý zásadne zmenil celý priebeh pretekov.
Prečítajte si tiež
Prekonal vlastný rekord na Tourmalete
Šiesta etapa viedla cez Col d’Aspin a Col du Tourmalet, po ktorom nasledoval zjazd a záverečná cesta do Gavarnie-Gèdre. UAE Emirates-XRG postupne zvyšoval tempo, až v skupine favoritov zostali iba najsilnejší vrchári.
Poslednú časť tímovej práce odviedol Isaac Del Toro. Keď sa jeho úsek skončil, Pogačar približne päť kilometrov pred vrcholom Tourmaletu zaútočil a nikto nedokázal udržať jeho tempo. Vingegaard sa najskôr snažil zmenšiť odstup, no na vrchole strácal už 30 sekúnd.
Pogačar zvládol výstup na Tourmalet za rekordných 43 minút a 12 sekúnd. O viac ako dve minúty prekonal svoj predchádzajúci najlepší výkon z roku 2023, keď stúpanie absolvoval spolu s Vingegaardom za 45 minút a 35 sekúnd.
Jeho predstavenie sa však na vrchole neskončilo. Pogačar pokračoval osamote ďalších 43 kilometrov a v cieli zdolal Vingegaarda o dve minúty a 38 sekúnd. Bola to jeho najdlhšia úspešná sólová jazda na Tour de France a zároveň deň, keď si obliekol žltý dres, ktorý už do Paríža nevyzliekol.
Ostatní favoriti museli po tejto etape prehodnotiť svoje ambície. Namiesto vyrovnaného boja o celkové prvenstvo začali riešiť vysoké straty a Pogačar získal dostatočný náskok na to, aby mohol ďalší priebeh Tour kontrolovať podľa vlastných predstáv.
Prečítajte si tiež
Odveta na Le Lioran
Ani po dominantnom výkone na Tourmalete neprešiel do defenzívy. Desiata etapa smerovala na Le Lioran, kde ho v roku 2024 v záverečnom šprinte zdolal Vingegaard. Tentoraz však nenechal rozhodnutie na posledné metre.
Pogačar zaútočil približne 15 kilometrov pred cieľom a na sérii krátkych, no prudkých stúpaní si vybudoval rozhodujúci náskok. Remco Evenepoel (Red Bull-Bora-Hansgrohe) vyhral šprint prenasledovateľov, za víťazom však zaostal o 32 sekúnd.
Vingegaard skončil siedmy so stratou 44 sekúnd a jeho odstup v celkovej klasifikácii narástol na viac ako tri a pol minúty. Pogačar tak súperovi oplatil predchádzajúcu porážku na rovnakom mieste a ešte viac upevnil svoje postavenie na čele Tour.
Ďalší rozhodujúci útok prišiel vo Vogézach. Náročná etapa na Le Markstein ponúkala niekoľko dlhých stúpaní a záverečný Col du Haag, na ktorom sa očakával súboj najlepších vrchárov.
Pogačar nastúpil na najstrmších pasážach približne sedem a pol kilometra pred cieľom. Ani tentoraz nepotreboval sériu útokov. Jediným zrýchlením sa vzdialil všetkým súperom a zvyšok etapy dokončil osamote.
Za ním potvrdil silu emirátskeho tímu Del Toro, ktorý v súboji prenasledovateľov obsadil druhé miesto. Paul Seixas (Decathlon CMA CGM) skončil tretí a Vingegaard štvrtý. Pogačar zvýšil svoje vedenie v celkovej klasifikácii na štyri minúty a 30 sekúnd.
Pád Vingegaarda zmenil boj o celkové poradie
V pätnástej etape na Plateau de Solaison sa Pogačar prvýkrát v horách musel uspokojiť s druhým miestom.
Víťazstvo získal Evenepoel, no líder celkovej klasifikácie prišiel do cieľa v rovnakom čase. Del Toro zaostal iba o šesť sekúnd a upevnil si pozíciu v boji o pódium.
Najdôležitejší moment etapy sa však odohral ešte pred záverečným stúpaním. Vingegaard spadol a po nehode musel Tour opustiť. Očakávaný súboj dvoch najsilnejších etapových jazdcov posledných rokov sa tak skončil bez priameho športového rozhodnutia.
Na druhé miesto celkovej klasifikácie sa posunul Evenepoel, no jeho strata na Pogačara zostávala príliš vysoká. Belgičan dokázal žltý dres zdolať aj v individuálnej časovke medzi Évian-les-Bains a Thonon-les-Bains, získal však iba 28 sekúnd.
Pogačar zostal na čele s náskokom štyri minúty a 32 sekúnd. Evenepoel potvrdil pozíciu najlepšieho časovkára na Tour, no na reálny návrat do boja o celkové víťazstvo jeho výkon nestačil.
Nočné dopingové kontroly
Mimoriadne výkony lídra Tour sprevádzala aj jedna z najkontroverznejších udalostí celého ročníka. V noci z 18. na 19. júla zobudili dopingoví komisári Vingegaarda približne o druhej hodine ráno a Pogačara približne o piatej.
Nočné testovanie je výnimočný postup. Kontroly medzi jedenástou večer a šiestou ráno sa môžu uskutočniť iba za osobitných okolností. V tomto prípade ich vopred povolil parížsky sudca a realizovala ich Medzinárodná testovacia agentúra ITA.
Pogačar označil načasovanie kontroly za neľudské. Upozornil, že prerušenie spánku mohlo mať vážnejší vplyv najmä na Vingegaarda, ktorého zobudili uprostred noci a ktorý neskôr počas etapy spadol. Netvrdil však, že kontrola priamo spôsobila jeho nehodu. Poukázal predovšetkým na možné dôsledky narušenej regenerácie.
Prípad vyvolal spor medzi tímami a antidopingovými odborníkmi. Kritici upozorňovali na zásah do spánku počas najťažšieho obdobia trojtýždňových pretekov. Zástancovia argumentovali tým, že práve nepredvídateľné kontroly môžu odhaliť mikrodávkovanie látok s krátkym detekčným časom.
ITA zdôraznila, že podobné testovanie využíva iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Výsledky kontrol sa verejne oznamujú iba v prípade porušenia antidopingových pravidiel.
Rekord Pantaniho padol na Alpe d’Huez
Po odstúpení Vingegaarda už Pogačar nemal v celkovom poradí súpera, ktorý by ho dokázal reálne ohroziť. Napriek tomu neprestal útočiť a najsilnejší výkon si nechal na jedno z najslávnejších stúpaní v histórii cyklistiky.
V devätnástej etape prevzal UAE Emirates-XRG kontrolu nad pretekmi pred záverečným výstupom na Alpe d’Huez. Keď Adam Yates dokončil svoju prácu, Pogačar nastúpil približne 12 kilometrov pred cieľom a začal dobiehať jazdcov z pôvodného úniku.
Postupne sa dostal k Seppovi Kussovi (Visma-Lease a Bike), Richardovi Carapazovi (EF Education-EasyPost) a Lennymu Martinezovi (Bahrain Victorious). V závere sa od nich odpútal a prvýkrát v kariére zvíťazil na legendárnom Alpe d’Huez.
Slávne stúpanie s 21 serpentínami zvládol podľa údajov Velonu za 35 minút a 26 sekúnd. Rekord Marca Pantaniho z roku 1995 prekonal o minútu a 14 sekúnd. Výkon, ktorý odolával 31 rokov, tak zlepšil o priepastný rozdiel.
Pogačar dosiahol svoje 26. etapové víťazstvo na Tour de France a piate v tomto ročníku. Na absolútny rekord Marka Cavendisha mu po triumfe na Alpe d’Huez chýba už iba osem prvenstiev.
V kráľovskej etape sa zmenil na domestika
Predposledná etapa bola najťažšou horskou skúškou celého ročníka. Pelotón prešiel cez Col de la Croix de Fer, Col du Télégraphe a Col du Galibier, po ktorých nasledoval ešte výstup na Col de Sarenne a zjazd do cieľa na Alpe d’Huez.
Pogačar mohol útočiť na šieste víťazstvo, namiesto toho však podriadil svoju jazdu tímovému cieľu. Del Toro bránil tretie miesto v celkovom poradí a biely dres pred Seixasom, ktorý na začiatku etapy strácal iba 24 sekúnd.
Líder Tour preto strávil veľkú časť záverečných 60 kilometrov na čele skupiny favoritov. Udával tempo, kontroloval útoky súperov a pomáhal Del Torovi zvládnuť najťažšie stúpania.
Keď Seixas začal na Col de Sarenne zaostávať, Del Toro využil situáciu a zaútočil. Nasledovať ho dokázali iba Pogačar, Evenepoel a Martinez. Mexičan si s podporou svojho lídra definitívne zabezpečil tretie miesto aj víťazstvo v súťaži mladých jazdcov.
Pogačar dokonca dovolil Evenepoelovi získať späť čas, pretože jeho vlastný žltý dres už nebol ohrozený. Namiesto ďalšieho pokusu o etapový triumf zostal pri Del Torovi až do cieľa.
Obaja tímoví kolegovia prešli cieľovou čiarou bok po boku a spoločne napodobnili Mexičanovo charakteristické gesto býčích rohov. Pre Pogačara to bol nezvyčajný deň v úlohe domestika, no zároveň jeden z najvýraznejších tímových momentov celého ročníka.
Víťazstvo získal Carapaz, ktorý si zároveň zabezpečil bodkovaný dres. Pogačar však dosiahol presne to, o čo sa v etape usiloval. UAE Emirates-XRG mal pred cestou do Paríža istého celkového víťaza aj tretieho jazdca poradia.
Rekordný piaty žltý dres
Do záverečnej etapy vstupoval Pogačar s náskokom šesť minút a 26 sekúnd pred Evenepoelom. Del Toro bol tretí so stratou deväť minút a 42 sekúnd, takže skrátená parížska etapa už poradie na pódiu nemohla zmeniť.
Pogačar po triumfoch z rokov 2020, 2021, 2024 a 2025 získal piaty žltý dres. Zaradil sa k Anquetilovi, Merckxovi, Hinaultovi a Indurainovi, ktorí takisto vyhrali Tour päťkrát.
Vo veku 27 rokov sa zároveň stal najmladším jazdcom, ktorý túto historickú hranicu dosiahol.
Od svojho debutu v roku 2020 štartoval na Tour sedemkrát. Päť ročníkov vyhral a v ďalších dvoch skončil druhý za Vingegaardom. Ani raz tak nevypadol z prvých dvoch miest celkovej klasifikácie.
Piatym titulom vyrovnal oficiálny rekord Tour de France, no už počas pretekov sa začalo hovoriť o ešte vzdialenejšej méte. Lance Armstrong tvrdil, že Pogačar nemyslí iba na päticu oficiálnych rekordérov, ale aj na jeho sedem víťazstiev z rokov 1999 až 2005, ktoré boli neskôr pre doping vymazané z výsledkov.
„Potom budeme všade čítať, že vyrovnal historický rekord a zaradil sa do tejto vybranej spoločnosti. Lenže viete čo? On sám tomu vôbec neverí. Dobre vie, aký je skutočný rekord,“ povedal Armstrong ešte v priebehu Tour.
Američan zároveň vyhlásil, že by Pogačarovi prekonanie tejto neoficiálnej hranice doprial: „Bude v tom pokračovať ešte dlho a úprimne dúfam, že sa mu to podarí. Aj ja som športovec a viem, že keď súťažíte, musíte tú hru hrať naplno. Každý rekord sa dá prekonať a môže padnúť aj tento.“
Armstrongove výsledky boli z historických tabuliek odstránené po vyšetrovaní Americkej antidopingovej agentúry. Keďže jeho tituly neboli pridelené jazdcom na druhých miestach, ročníky 1999 až 2005 dodnes nemajú oficiálneho víťaza.
Po Tour 2026 chýba Pogačarovi k vytvoreniu nového oficiálneho rekordu jediný titul. Ďalším celkovým triumfom by sa odpútal od štvorice päťnásobných víťazov. Na vyrovnanie Armstrongovej vymazanej bilancie potrebuje ešte dve víťazstvá.
Vzhľadom na jeho vek, výkonnosť a silu tímu vôbec nejde o nereálny cieľ. Pogačar už historické rekordy nemusí iba dobiehať. Po piatom celkovom víťazstve má dostatok času na to, aby vytvoril hranicu, ku ktorej sa budú približovať ďalšie generácie.
