Novinár, ktorý pomohol odhaliť Armstrongov doping, obhajuje Tadeja Pogačara: Je výnimočný, najlepší v histórii a podľa mňa aj čistý
Fotogaléria (100) Tadej Pogačar po víťazstve 19. etapy Tour de France 2026. Foto: A.S.O./Charly López
Máloktorý novinár má pri hodnotení dôveryhodnosti šampiónov Tour de France takú váhu ako David Walsh. Írsky reportér patril medzi prvých, ktorí verejne spochybňovali Lancea Armstronga, a na odhaľovaní jeho dopingového systému pracoval dávno pred tým, ako sa Američan v roku 2013 priznal.
Walsh dnes podobnú nedôveru voči Tadejovi Pogačarovi necíti. Naopak, slovinského cyklistu považuje za výnimočný talent, označil ho za najlepšieho jazdca, akého kedy videl, a pre The Times otvorene napísal, že podľa jeho názoru „je čistý“.
Téma dopingu sa počas Tour de France 2026 opäť dostala do centra pozornosti po nezvyčajných nočných kontrolách Pogačara a Jonasa Vingegaarda. Mimoriadny postup, ktorý musel vopred povoliť francúzsky sudca, vyvolal diskusiu o dôveryhodnosti súčasnej cyklistiky, účinnosti antidopingového systému aj hraniciach zásahov do spánku a regenerácie jazdcov.
Svoj postoj preto zopakoval Walsh aj počas prebiehajúcej Tour de France 2026. Pogačarovu dominanciu sleduje priamo z pretekov a na rozdiel od Armstrongovej éry pri nej nevidí konkrétne stopy, ktoré by naznačovali doping.
„Dajte mi vážny dôkaz, ktorý stojí za preverenie“
„Tour sledujem od roku 1982, takže som zažil jej rôzne obdobia. Možno to bude znieť trochu dramaticky, ale som rád, že som pri nej zostal dostatočne dlho na to, aby som mohol sledovať Pogačara. Nikdy predtým som si víťazstvá žiadneho šampióna neužíval tak ako tie jeho,“ cituje Walsha Eurosport.
Pogačara zároveň označil za najlepšieho cyklistu, akého počas svojej novinárskej kariéry videl.
„Rozumiem každému, kto má iný názor, ale podľa mňa je Pogačar najlepší cyklista, akého sme kedy videli. Aj svoju dominanciu dokáže urobiť vzrušujúcou.“
„Tým, ktorí pochybujú, ako môže byť taký dobrý, hovorím: Dajte mi dôvod, ktorý nie je založený iba na pocite. Dajte mi vážny dôkaz, ktorý stojí za preverenie,“ uviedol pre The Cycling Podcast.
Pri Armstrongovi existovali konkrétne stopy
Práve v tom Walsh vidí zásadný rozdiel medzi Pogačarom a Armstrongom. Počas Američanovej víťaznej série na Tour v rokoch 1999 až 2005 existovali konkrétne výpovede, podozrivé okolnosti, informácie od ľudí z jeho prostredia a ďalšie stopy naznačujúce organizovaný doping.
Walsh sa týmito informáciami zaoberal napriek Armstrongovým útokom, právnemu tlaku a dlhoročnému odmietaniu zo strany veľkej časti cyklistického prostredia.
Pravdivosť jeho zistení napokon potvrdilo vyšetrovanie Americkej antidopingovej agentúry aj samotné Armstrongovo priznanie.
Pri Pogačarovi podľa Walsha nič porovnateľné neexistuje. Nevidí konkrétne svedectvá, informácie ani dôveryhodné indície, ktoré by bolo možné postaviť vedľa dôkazov sprevádzajúcich Armstrongov prípad.
Pogačarovu prevahu preto nemožno automaticky považovať za dôkaz dopingu. Dominantný výkon môže byť dôvodom na otázky, sám osebe však nie je dôkazom podvádzania.
To neznamená, že by sa jeho výsledky mali prijímať so slepou dôverou. Walsh však rovnako odmieta opačný extrém, pri ktorom sa samotná dominancia začne považovať za dôkaz dopingu.
Prečítajte si tiež
Vývoj bez náhleho výkonnostného skoku
Walsh vysvetľuje Pogačarovu dominanciu predovšetkým jeho mimoriadnym talentom. Slovincov vývoj považuje za plynulý a konzistentný, keďže patril medzi najlepších jazdcov svojej generácie už v mladom veku.
Ak by mal byť doping jediným vysvetlením jeho súčasnej výkonnosti, podľa Walshovej úvahy by s ním musel prísť do kontaktu už počas juniorských rokov. Takýto scenár však novinár nepovažuje za dôveryhodný a nevidí nič, čo by ho podporovalo.
Pogačarova kariéra podľa neho neobsahuje náhly a ťažko vysvetliteľný skok, po ktorom by sa z priemerného pretekára v krátkom čase stal dominantný víťaz.
Jeho výkony zodpovedajú postupnému vývoju výnimočne nadaného jazdca, ktorý sa na svetovej úrovni presadil už krátko po príchode medzi profesionálov.
Prečítajte si tiež
Minulosť Maura Gianettiho nie je dôkazom proti Pogačarovi
Pochybnosti o Pogačarovi často podporuje aj dopingová minulosť niektorých ľudí spojených s vedením tímu UAE Emirates-XRG.
Najvýraznejším príkladom je šéf tímu Mauro Gianetti, ktorého meno je spojené s viacerými kontroverznými kapitolami profesionálnej cyklistiky.
Počas jeho pôsobenia na čele tímu Saunier Duval mali pozitívne dopingové testy viacerí jazdci vrátane Ibana Maya, Riccarda Riccòa a Leonarda Piepoliho, pričom podozrenia vyvolala aj Gianettiho vlastná hospitalizácia počas Okolo Romandie 1998, ktorú lekári spájali s možným použitím umelej krvnej náhrady PFC.
Walsh odmietol, že by Gianettiho minulosť mala byť automaticky dôvodom na spochybňovanie Pogačara.
„Ak by bol môj otec zločincom, mali by ste pre to pochybnosti aj o mne? Gianetti vtedy urobil to, čo urobil, ale prostredie v cyklistike sa výrazne zmenilo a zmenil sa spolu s ním,“ povedal Walsh.
Walsh síce priznal, že pohľad na jeho oslavy s Pogačarom v ňom vyvoláva nepríjemné spomienky na minulosť športu. Zároveň však odmietol prenášať Gianettiho históriu priamo na slovinského jazdca.
Podľa írskeho novinára už na víťazstvo na Tour de France nie je doping potrebný. Moderné tréningové metódy, výživa, vybavenie a práca s dátami posunuli výkonnosť celého pelotónu. Zároveň sa zmenil systém kontrol aj samotná kultúra profesionálnej cyklistiky.
Položil si otázku, či by Gianettiho prítomnosť mala znižovať dôveru v Pogačara, a odpovedal, že podľa neho by ju znižovať nemala. Pogačara treba posudzovať podľa jeho vlastných činov, nie podľa minulosti ľudí v jeho okolí.
Walsh zároveň poukazuje na súčasný antidopingový systém, biologický pas a výrazne prísnejšie sledovanie pretekárov počas celej sezóny. Tieto mechanizmy síce nedokážu poskytnúť absolútnu istotu, podľa neho však robia dnešnú cyklistiku podstatne dôveryhodnejšou ako v minulosti.
Jeho postoj nie je založený na tvrdení, že doping už v profesionálnom pelotóne nemôže existovať. Tvrdí však, že pri posudzovaní konkrétneho jazdca treba vychádzať z dôkazov, nie iba z nedôvery vyvolanej mimoriadnymi výkonmi.
Najdôveryhodnejšia éra cyklistiky
Walsh počas kariéry ukázal, že sa nebojí ísť proti najsilnejšiemu jazdcovi svojej generácie ani proti väčšinovému názoru cyklistického prostredia. Práve preto má jeho stanovisko k Pogačarovi osobitnú váhu.
Svoj názor na Pogačarovu dôveryhodnosť nevyjadril prvýkrát až počas Tour de France 2026. Úplne jednoznačne ho pomenoval už po predchádzajúcom ročníku pretekov.
Po Tour de France 2025 publikoval v britskom denníku The Times článok s titulkom: „Tadej Pogačar je výnimočný, ale myslím si, že je aj čistý.“
V texte označil súčasné obdobie za najdôveryhodnejšiu éru, akú profesionálna cyklistika zažila. Jeho pohľad vychádza z viac ako štyroch desaťročí pri Tour, ktorú novinársky pokrýva od roku 1982.
Osobne tak sledoval obdobie zneužívania testosterónu, nástup EPO, Armstrongovu éru aj neskoršie pochybnosti súvisiace s dominanciou tímu Sky. Pogačarov prípad však podľa neho vyzerá inak.
Nežiada od fanúšikov, aby výkonom najlepších jazdcov verili bez otázok, no rovnako odmieta, aby sa mimoriadne výsledky považovali za automatický dôkaz podvádzania.
Pogačar útočí, pretože je to jeho prirodzenosť
Walsh začal svoj článok v The Times opisom poslednej etapy Tour de France 2025. Pogačar už mal štvrté celkové víťazstvo prakticky isté, no ani dážď a riziko na parížskych cestách ho neodradili od ďalšieho útoku.
Na Montmartri sa pokúsil bojovať o etapové víťazstvo, ale napokon ho zdolal Wout van Aert. Walsh túto jazdu použil ako príklad Pogačarovej povahy. Slovinec podľa neho nepreteká iba vypočítavo a neuspokojí sa s kontrolovaním náskoku. Útočí preto, že práve takýto spôsob pretekania je preňho prirodzený.
Jeho neustála aktivita, odvaha a chuť vyhrávať sú podľa írskeho novinára súčasťou toho, čo z neho robí výnimočného šampióna. Walsh preto odmieta, aby sa každá ukážka Pogačarovej prevahy automaticky menila na argument o možnom dopingu.
Ak chcete sledovať čistý šport, pozerajte cyklistiku
Walshova dôvera v súčasnú cyklistiku nie je ojedinelým názorom človeka, ktorý poznal najtemnejšie obdobia tohto športu. Podobne sa vyjadril aj Jonathan Vaughters, šéf tímu EF Education-EasyPost, bývalý tímový kolega Lancea Armstronga a jeden zo svedkov, ktorí spolupracovali s USADA pri vyšetrovaní jeho dopingového systému.
Vaughters počas vlastnej kariéry užíval zakázané látky vrátane EPO. Práve na základe osobnej skúsenosti dnes podporuje nepredvídateľné kontroly vrátane nočného testovania, ktoré počas Tour de France 2026 vyvolalo rozsiahlu diskusiu.
Tadeja Pogačara komisári zobudili približne o piatej ráno, zatiaľ čo Jonasovi Vingegaardovi (Visma-Lease a Bike) zaklopali na dvere už okolo druhej. Vaughters tvrdí, že práve takéto kontroly dokážu obmedziť mikrodávkovanie látok, ktorých stopy môžu z organizmu zmiznúť v priebehu niekoľkých hodín.
„Testovanie o druhej hodine ráno patrí medzi veľmi účinné spôsoby, ako zabrániť mikrodávkovaniu peptidov, ako sú EPO či ľudský rastový hormón, ale aj testosterónu. Ak by nás UCI v roku 2001 testovala o druhej ráno, všetci by sme dostali zákaz činnosti vrátane mňa a šport by si ušetril 25 rokov drámy,“ napísal na sociálnej sieti X.
„Nevymenili by ste 25 rokov drámy za niekoľko nočných návštev?“ dodal.
Podľa Vaughtersa je nespravodlivé, že Pogačar, Vingegaard a ďalší súčasní pretekári musia znášať dôsledky podvádzania predchádzajúcej generácie. Stratu časti spánku však považuje za prijateľnú cenu za vyššiu dôveryhodnosť športu.
„Je nešťastné, že Tadej a Jonas musia pykať za svinstvá, ktoré sme robili my. Napriek tomu by som radšej prijal trochu strateného spánku výmenou za väčšiu dôveryhodnosť. Úprimne povedané, obom by som sa mal ospravedlniť,“ povedal.
Svoj postoj ešte jednoznačnejšie vysvetlil v rozhovore pre Velo. Cyklistiku považuje za šport, v ktorom je boj proti dopingu podstatne dôslednejší ako v mnohých iných odvetviach.
„Ak chcete dôverovať nejakému športu, mala by to byť cyklistika. Ak sa pozriete na mnohé iné športy, antidopingové testovanie je vtip. Ak chcete pozerať čistý šport, pozerajte cyklistiku,“ vyhlásil Vaughters.
Cyklistov prirovnal k ľudským motorom, ktoré pretekajú na hranici fyziologických možností. Práve preto podľa neho musí byť intenzita kontrol porovnateľná s pokušením tieto hranice nedovoleným spôsobom prekračovať.
„Toto sú ľudské motory. Je doping rizikom? Vždy ním bude. To znamená, že musíte nastaviť rovnako extrémne opatrenia, aby sa pravidlá neporušovali. Preto takéto kontroly podporujem,“ vysvetlil.
Nočné testovanie Pogačara a Vingegaarda nebolo bežnou súčasťou kontrolného programu. Podľa denníka L’Équipe ho na žiadosť Medzinárodnej testovacej agentúry vopred povolil sudca pri parížskom súde. Francúzske právo umožňuje zásah počas chráneného nočného intervalu iba v prípade vážnych a navzájom sa podporujúcich podozrení a pri riziku, že by sa mohli stratiť prípadné dôkazy.
Súdne povolenie samo osebe neznamená, že Pogačar alebo Vingegaard porušili antidopingové pravidlá. ITA ani francúzske úrady nezverejnili, aké konkrétne informácie predložili sudcovi, čo kontrolóri hľadali ani prečo boli vybraní práve títo jazdci.
Agentúra pripustila, že nočné kontroly môžu narušiť spánok a regeneráciu pretekárov. Zároveň však zdôraznila, že účinný antidopingový systém musí byť v obmedzených a odôvodnených prípadoch schopný zasiahnuť aj mimo bežných hodín.
Opačný názor zastáva asociácia profesionálnych cyklistov CPA, podľa ktorej treba pri testovaní rešpektovať zdravie, bezpečnosť a podmienky na regeneráciu. Pogačar po kontrole uviedol, že spal iba štyri hodiny a už sa mu nepodarilo zaspať. Vingegaard strávil testovaním približne 40 minút.
Spor preto nemá jednoduché riešenie. Vaughtersova generácia ukázala, čo môže spôsobiť predvídateľný a nedostatočne účinný antidopingový systém. Súčasní jazdci však oprávnene upozorňujú, že ani boj proti podvodom by nemal neprimerane zasahovať do ich zdravia a bezpečnosti.
Vaughtersove slová napriek tomu podporujú základnú myšlienku Walshovho hodnotenia. Dnešná cyklistika nesľubuje absolútnu istotu, no využíva kontrolné mechanizmy, ktoré počas Armstrongovej éry neexistovali alebo neboli dostatočne účinné. Aj preto ju obaja považujú za dôveryhodnejšiu ako šport, ktorý poznali pred dvadsiatimi piatimi rokmi.
Armstrong tvrdí, že Pogačar myslí na sedem víťazstiev
Do diskusie o Pogačarovej dominancii vstúpil počas Tour de France 2026 aj samotný Lance Armstrong. Bývalý americký cyklista je presvedčený, že Slovinec nevníma piate celkové víťazstvo ako konečnú hranicu a v skutočnosti má pred očami sedem Armstrongových triumfov z rokov 1999 až 2005.
Pogačar by sa piatym titulom vyrovnal Jacquesovi Anquetilovi, Eddymu Merckxovi, Bernardovi Hinaultovi a Miguelovi Indurainovi, ktorí sú na čele oficiálnych historických tabuliek. Armstrong však v podcaste The Move vyhlásil, že líder UAE Team Emirates-XRG dobre pozná aj neoficiálnu hranicu.
„Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, všetci by sme pokojne dali ruku do ohňa za to, že Tadej Pogačar vyhrá túto Tour. Nechcem príliš predbiehať, ale všetci vieme, že ju vyhrá,“ povedal Armstrong ešte v prvej polovici pretekov.
„Potom budeme všade čítať, že vyrovnal historický rekord a zaradil sa do tejto vybranej spoločnosti. Lenže viete čo? On sám tomu vôbec neverí. Dobre vie, aký je skutočný rekord,“ dodal.
Armstrong ovládol Tour sedemkrát za sebou, no v roku 2012 mu po vyšetrovaní Americkej antidopingovej agentúry USADA odobrali všetky tituly aj výsledky. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že bol súčasťou dlhodobo fungujúceho a mimoriadne prepracovaného dopingového systému. O rok neskôr sa počas televízneho rozhovoru s Oprah Winfrey priznal k užívaniu zakázaných látok vo všetkých siedmich víťazných ročníkoch.
Medzinárodná cyklistická únia jeho triumfy nepridelila jazdcom, ktorí skončili na druhých miestach. V oficiálnych výsledkoch preto pri ročníkoch 1999 až 2005 dodnes nie je uvedený žiadny celkový víťaz.
Američan napriek tomu považuje sedem triumfov za hranicu, o ktorej Pogačar nepochybne premýšľa. Zároveň tvrdí, že by Slovincovi doprial, aby ju prekonal.
„Bude v tom pokračovať ešte dlho a úprimne dúfam, že sa mu to podarí. Aj ja som športovec a viem, že keď súťažíte, musíte tú hru hrať naplno. Každý rekord sa dá prekonať a môže padnúť aj tento,“ uviedol Armstrong.
Jeho slová vytvárajú pozoruhodný kontrast s Walshovým hodnotením. Jazdec, ktorému pre systematický doping vymazali sedem titulov, vidí v Pogačarovi možného premožiteľa svojho neoficiálneho rekordu.
Novinár, ktorý pomohol Armstrongovo podvádzanie odhaliť, zase tvrdí, že pri Slovincovi nevidí nijaké porovnateľné dôkazy ani podozrivé stopy.
