Legendárny príbeh ženy, ktorá sa postavila na štart Giro d’Italia medzi mužmi a prepísala dejiny cyklistiky
Fotogaléria (44) Alfonsina Morini pred svojím cyklistickým obchodom na Via Varesina v Miláne. Morini je dodnes jedinou ženou, ktorá štartovala s mužmi na Giro d’Italia – do histórie sa zapísala svojou účasťou v roku 1924.
Giro d’Italia zažilo za viac ako storočie svojej existencie päť triumfov Eddyho Merckxa, legendárne súboje Gina Bartaliho s Faustom Coppim či moderné predstavenia Tadeja Pogačara a Jonasa Vingegaarda.
Napriek tomu patrí medzi najznámejšie príbehy v histórii talianskej Grand Tour žena, ktorá nikdy nevyhrala etapu, nebojovala o ružový dres a v oficiálnej klasifikácii sa napokon ani neobjavila.
Volala sa Alfonsina Strada a v roku 1924 sa stala jedinou ženou, ktorá nastúpila na Giro d’Italia medzi mužmi.
V čase, keď mnohí považovali jazdu žien na bicykli za nevhodnú a šport na vrcholovej úrovni za výsostne mužskú záležitosť, absolvovala tisíce kilometrov na rozbitých cestách, prežila pády, búrky, technické problémy aj posmech verejnosti a stala sa jednou z najvýraznejších postáv histórie talianskej cyklistiky.
Jej príbeh sa však nezačal na štarte Giro d’Italia. Začal sa oveľa skôr, v chudobnej roľníckej rodine neďaleko Modeny, kde nikto netušil, že dievča, ktoré dostane bicykel výmenou za niekoľko sliepok, raz prepíše dejiny športu.
Prečítajte si tiež
Bicykel dostala za sliepky
Alfonsina Morini sa narodila 16. marca 1891 v mestečku Castelfranco Emilia medzi Modenou a Bolognou. Pochádzala z početnej roľníckej rodiny a detstvo prežila v prostredí, kde sa každý deň bojovalo o prežitie.
Rodina žila veľmi skromne a budúcnosť mladej Alfonsiny mala byť rovnaká ako budúcnosť väčšiny dievčat z vidieka. Pomáhať v domácnosti, nájsť si manžela a viesť pokojný život ďaleko od športových arén.
Lenže Alfonsina bola od detstva iná. Namiesto hier s dievčatami trávila čas s chlapcami. Liezla po stromoch, naháňala sa po uliciach a odmietala sa správať podľa predstáv okolia.
Zlom nastal približne v desiatich rokoch, keď jej otec získal starý bicykel. Podľa najznámejšej verzie príbehu ho vymenil za niekoľko sliepok. Práve vtedy Alfonsina objavila vášeň, ktorá ju sprevádzala celý život.
Na začiatku 20. storočia nebol pohľad na ženu na bicykli samozrejmosťou. V mnohých častiach Talianska bol dokonca pohoršením. Keď sa mladá Alfonsina rútila dedinskými cestami, vyvolávala údiv aj pohoršenie. Niektorí obyvatelia sa vraj pri jej prejazde prežehnávali, iní ju považovali za výstrednú alebo neposlušnú.
Ona si však z názorov okolia veľa nerobila. Keď mala približne trinásť rokov, zúčastnila sa svojich prvých pretekov a zvíťazila. Odmenou nebol pohár ani finančná prémia, ale živé prasa. Bol to úspech, ktorý ju utvrdil v tom, že bicykel nebude len detskou zábavou.
Prečítajte si tiež
Keď bola žena na bicykli problémom
Dnes je ťažké predstaviť si, aké postavenie mali ženy v športe pred viac ako sto rokmi.
Mnohí lekári tvrdili, že intenzívna fyzická záťaž škodí ženskému organizmu. Konzervatívna spoločnosť považovala športovanie žien za nevhodné a niektorí dokonca verili, že bicyklovanie ohrozuje ženskosť.
Práve preto bola každá jazda Alfonsiny Strady malou revolúciou.
Rodina sa jej vášeň snažila krotiť. Podľa dobových spomienok rodičom často tvrdila, že ide do kostola, no namiesto toho sa zúčastňovala miestnych pretekov. Čím viac ju okolie odhováralo, tým väčšie odhodlanie prejavovala.
Postupne začala štartovať nielen v ženských, ale aj mužských súťažiach. Práve tam si získala povesť pretekárky, ktorá sa nezľakne žiadnej výzvy.
V roku 1911 vytvorila na velodróme v Moncalieri pri Turíne ženský hodinový rekord, keď počas jednej hodiny prešla vzdialenosť 37,192 kilometra. Tento výkon vydržal neprekonaný nasledujúcich 26 rokov.
Prečítajte si tiež
Súboje s mužmi a prvé veľké preteky
Počas prvej svetovej vojny sa situácia v cyklistike zmenila. Mnohí pretekári narukovali do armády a organizátori začali hľadať spôsoby, ako udržať podujatia pri živote.
Práve v tomto období dostala Alfonsina príležitosť štartovať na pretekoch Giro di Lombardia, jednej z najprestížnejších klasík sveta.
V roku 1917 dokončila preteky na 32. mieste a o rok neskôr sa posunula až na 21. priečku. Súťažila proti hviezdam ako Philippe Thys, trojnásobný víťaz Tour de France, či Costante Girardengo, najväčšia talianska hviezda svojej generácie.
Mnohí muži preteky vzdávali, zatiaľ čo Alfonsina prichádzala do cieľa.
Práve v tomto období si získala rešpekt viacerých významných jazdcov, ktorí ju už nevnímali ako kuriozitu, ale ako skutočnú pretekárku.
Významnú úlohu zohral aj jej manžel Luigi Strada. Keď sa v roku 1915 zosobášili, namiesto zákazu športovania jej kúpil nový pretekársky bicykel. V období, keď manželstvo často znamenalo koniec športovej kariéry žien, predstavoval Luigi výnimočnú oporu.
Prečítajte si tiež
Giro bez hviezd otvorilo dvere jedinej žene
Keď sa blížilo Giro d’Italia 1924, organizátori riešili nečakaný problém.
Najväčšie mená talianskej cyklistiky sa dostali do sporu s vedením pretekov o finančné podmienky a mnohí elitní jazdci odmietli nastúpiť. Organizátor Emilio Colombo preto otvoril štart prakticky každému, kto bol ochotný absolvovať náročnú trasu naprieč Talianskom.
Medzi prihláškami sa objavilo meno „Alfonsin Strada“.
Dodnes nie je úplne jasné, či organizátori skutočne netušili, že ide o ženu. Dlhé roky sa tradovalo, že chýbajúce písmeno na konci mena pomohlo Alfonsine dostať sa do štartového poľa.
Mnohí historici sa však domnievajú, že vedenie pretekov veľmi dobre vedelo, koho prijíma.
Nech už bola pravda akákoľvek, výsledok bol historický. Na štart Giro d’Italia sa postavila jediná žena.
Prečítajte si tiež
Diabol v sukni
Giro d’Italia 1924 patrilo k najťažším v histórii. Trasa merala viac ako 3600 kilometrov a niektoré etapy presahovali 300 kilometrov. Jazdilo sa po prašných cestách, štrkových úsekoch aj horských priechodoch, ktoré sa po daždi menili na nepriechodné blato.
Dnešní profesionáli majú k dispozícii tímové autá, mechanikov, športových riaditeľov, lekárov a výživových expertov. Pretekári v roku 1924 mali väčšinou iba sami seba.
Noviny, ktoré Giro organizovali, si Alfonsinu všimli okamžite. Gazzetta dello Sport jej venovala titulky a postupne sa z nej stávala jedna z hlavných postáv pretekov. Objavila sa prezývka „Diabol v sukni“, ktorá ju sprevádza dodnes.
V prvých etapách pravidelne prichádzala do cieľa v časovom limite a neraz za sebou nechávala mužských súperov. V krajine, kde ešte donedávna vyvolávala pohoršenie samotná predstava ženy na bicykli, sa začala meniť na národnú senzáciu.
Prečítajte si tiež
Metla namiesto riadidiel a boj proti času
Najťažší moment prišiel v horských etapách na juhu krajiny, keď silný dážď premenil cesty na rieky blata. Jazdci padali jeden za druhým a mnohí preteky vzdali.
Po jednom z pádov si Alfonsina poškodila bicykel, zlomila riadidlá a situácia vyzerala beznádejne.
Napokon jej však pomohol jeden z divákov pri ceste. Na opravu použili drevenú násadu z metly, ktorou nahradili poškodenú časť riadidiel a Alfonsina pokračovala ďalej.
Do cieľa síce dorazila mimo časového limitu a rozhodcovia ju podľa pravidiel vyradili z oficiálnej klasifikácie, no organizátor Emilio Colombo pochopil, že jej príbeh sa stal jedným z hlavných symbolov celého Giro d’Italia. Rozhodol sa preto pre neobvyklý kompromis.
Alfonsina mohla pokračovať mimo oficiálnej súťaže. Organizátori jej zabezpečili ubytovanie, jedlo aj základnú starostlivosť a ona pokračovala etapou za etapou smerom k Milánu.
Prečítajte si tiež
Do cieľa prišla ako hrdinka
Po vyradení z klasifikácie už nemala nárok na výsledok ani odmeny. Napriek tomu pokračovala.
Často jazdila sama, ďaleko za hlavnou skupinou a mnohokrát prichádzala do cieľa až po zotmení. Diváci ju však začali podporovať viac ako mnohých mužských favoritov.
Po jednej z etáp ju v cieli zdvihli z bicykla a niesli na pleciach. Prišla vyčerpaná, uplakaná a na pokraji síl, no odmietla odstúpiť.
Keď napokon dorazila do Milána, privítali ju tisíce ľudí.
Oficiálnym víťazom Giro d’Italia 1924 sa stal Giuseppe Enrici. Napriek tomu sa jednou z najpamätnejších postáv celého ročníka stala žena, ktorá sa vo výsledkovej listine ani nenachádzala.
Žena, ktorá predbehla svoju dobu
Alfonsina Strada už nikdy nedostala príležitosť štartovať na Giro d’Italia. Keď sa situácia v profesionálnej cyklistike vrátila do normálu a na štart sa opäť postavili najväčšie hviezdy, priestor pre podobný experiment zmizol.
Pokračovala však v pretekoch, exhibíciách a rekordných pokusoch. Jazdila ešte desaťročia a zostala aktívnou súčasťou cyklistického sveta až do konca života.
Zomrela v roku 1959 po infarkte, ktorý dostala po návrate z pretekov Tre Valli Varesine. Ešte v posledný deň života sa pohybovala medzi bicyklami a cyklistikou, ktorá definovala celý jej život.
Dnes sa na jej príbeh pozeráme najmä cez optiku boja za postavenie žien v športe. Alfonsina sama seba pravdepodobne nikdy nevnímala ako revolucionárku. Jednoducho chcela jazdiť na bicykli a pretekať.
Práve tým však dosiahla niečo výnimočné. V období, keď väčšina spoločnosti ženám podobnú budúcnosť ani len nepripúšťala, sa postavila na štart najväčších talianskych pretekov a absolvovala cestu, ktorú pred ňou neprešla žiadna žena.
Viac ako sto rokov po jej účasti na Giro d’Italia zostáva Alfonsina Strada jedinou ženou v histórii, ktorá nastúpila na Giro d’Italia medzi mužmi.
