6 pravidiel, ktorých by sa mala UCI zbaviť | Výška ponožiek, šírka riadidiel, hmotnosť bicyklov aj obmedzenie prevodov
Foto: A.S.O.
UCI je pre cyklistov veľmi obľúbeným terčom kritiky, avšak svojim konaním si k tomu sama vytvára veľký priestor.
Či už ide o limit minimálnej hmotnosti bicykla 6,8 kg, ktorý platí od roku 2000, navrhované obmedzenia prevodov, ktoré by mohli mať ako neúmyselný dôsledok aj zúženie možností pri šírke plášťov, alebo spory s tímami o to, kto môže upevniť GPS vysielač na bicykel jazdca.
Riadiaci orgán cyklistiky pôsobí, akoby sa snažil udržať šport v polovici 20. storočia.
Pravidlá vybavenia pre cestu, dráhu a cyklokros sú uvedené v zbierke pravidiel „Clarification Guide Of The UCI Technical Regulation“.
Majú 78 strán a zahŕňajú všetko od počtu rámových trubiek na bicykli až po vzdialenosť medzi zadným plášťom a sedlovou trubkou, kam by sa údajne mala vojsť kreditná karta.
Áno, čítate správne. V pravidlách sa píše, že „medzi trubku a koleso musí byť možné voľne a bez ohýbania zasunúť kreditnú kartu…“
Použitie kreditnej karty ako presnej mierky je absurdné a len ilustruje, ako sa UCI pri tvorbe pravidiel spolieha na symbolické gestá namiesto reálnych technických štandardov.
Zoznam sa pritom každoročne rozrastá a nové pravidlá si medzi jazdcami a tímami len málokedy získajú popularitu.
Pozrime sa na tie, ktoré by si zaslúžili, aby ich UCI vyškrtla.
1. Šírka riadidiel
Od roku 2026 musia mať cestné a cyklokrosové riadidlá šírku minimálne 400 mm a 380 mm medzi pákami.
Odozva na toto pravidlo je masívne negatívna. UCI akoby vôbec nebrala do úvahy menších jazdcov, najmä v ženskom pelotóne, pre ktorých sú užšie riadidlá ergonomicky vhodnejšie.
Cervélo napríklad upozornilo, že až 14 pretekárok z osemnásťčlenného ženského tímu Visma Lease a Bike bude musieť meniť riadidlá. Jeden zo zdrojov z odvetvia to komentoval slovami: „Ignorovali úplne všetko, čo im odborníci hovorili.“
- Viac informácií: UCI núti použiť širšie riadidlá Pogačara, Evenepoela aj Vingegaarda. Ako nové pravidlá ovplyvnia profesionálnych cyklistov
Limit 380 mm pôsobí svojvoľne a nekonzistentne, pretože pri iných pravidlách (napríklad nastavenie sedla alebo dosahu riadidiel na časovkárskych bicykloch) sa berie do úvahy výška jazdca.
Ak už chce UCI limitovať šírku riadidiel, logické by bolo postupovať podobne.
Navyše je to nepríjemná rana pre výrobcov, ktorí investovali do vývoja integrovaných riadidiel s užšími profilmi.
2. Obmedzenia prevodov
UCI sa nepáčia veľké prevody, pretože podľa nej umožňujú ísť príliš rýchlo a ohrozujú bezpečnosť.
Na testovacích pretekoch plánuje skúšať limit 10,46 metra prevodového vývoja (koľko metrov bicykel prejde pri jednom otočení kľúk).
To zodpovedá kombinácii 54-zubového prevodníka a 11-zubového pastorka.
Ak používate kazetu s 10-zubovým pastorkom, UCI navrhuje jednoducho zablokovať jeho použitie, čím jazdci so SRAM-om alebo Campagnolom prídu o jeden prevod.
- Viac informácií: UCI chce obmedziť rozsah prevodov, čo môže byť vážny problém pre jazdcov so SRAM-om
Odborníci pravidlo kritizovali ešte pred testovaním. Výkonnostný šéf tímu Red Bull Bora Hansgrohe Dan Bigham povedal: „Obmedzovanie prevodov len odvádza pozornosť od skutočných zmien, ktoré by mohli zvýšiť bezpečnosť jazdcov.“
Ďalší problém je, že na prevodový vývoj vplýva aj veľkosť plášťov, no UCI oznámila, že ju pri testoch nebude brať do úvahy.
To znamená, že jazdci môžu pravidlo obísť výberom väčších plášťov, pokiaľ sa zmestia do povoleného limitu kombinovaného priemeru koleso + plášť.
Trend používania väčších prevodníkov pritom nesúvisí s rýchlosťou, ale s efektivitou pohonu. UCI teda útočí na nesprávne miesto.
3. Limit minimálnej hmotnosti 6,8 kg
Keď toto pravidlo vzniklo, väčšina bicyklov bola podstatne ťažšia. Dnes je to skôr relikt.
Prechod na kotúčové brzdy krátkodobo pridal bicyklom hmotnosť, no moderné modely sa už opäť pohybujú pod hranicou 6,8 kg, bez kompromisov v tuhosti či spoľahlivosti.
Pravidlo navyše znevýhodňuje ľahších jazdcov, najmä ženy. Pre 50-kilového cyklistu tvorí bicykel o hmotnosti 6,8 kg oveľa väčší podiel z celkovej hmotnosti ako pre 80-kilového.
Vývoj bicyklov je tým umelo obmedzovaný. Keby sa limit znížil alebo úplne odstránil, otvoril by sa priestor pre väčšiu diverzifikáciu medzi ľahkými vrchárskymi a aerodynamickými bicyklami.
4. Maximálna veľkosť kolesa s plášťom
Šírka plášťov rastie. Glen Leven z tímu Lidl-Trek potvrdil, že tím nemohol na jarných klasikách použiť nový 40 mm plášť Pirelli P Zero Race TLR, pretože by mal priveľký obvod a nebol by podľa pravidiel UCI.
Zmysel obmedzenia je jasný. Väčšie kolesá by mohli zvýhodňovať väčších jazdcov a menších znevýhodňovať.
Aj preto UCI nedávno preventívne naznačila, že zakáže 32-palcové MTB kolesá.
Racionálnejšie by však bolo obmedziť iba veľkosť ráfika na 700c a nechať jazdcom voľbu šírky plášťov.
5. Prilby
UCI sa pozerá aj na prilby. Navrhuje obmedziť používanie časovkárskych prilieb v cestných pretekoch a stanoviť maximálne rozmery pre časovkárske prilby, čím by sa zakázali modely ako Giro Aerohead 2.
Nie je však jasné, podľa čoho bude UCI rozlišovať cestné a časovkárske prilby. Možno podľa toho, ako ich výrobca označí. Argumentom je bezpečnosť a potreba, aby jazdec počul svoje okolie.
Testy však ukázali, že prilby s väčším prekrytím uší síce zvuk trochu tlmia, ale zároveň môžu poskytovať lepšiu ochranu. A nie je práve to hlavným zmyslom pravidla?
V ére, keď nezávislé testy ako Virginia Tech posúvajú bezpečnosť prilieb vpred, by UCI mohla byť odvážnejšia a konkrétnejšia. Namiesto plošného zákazu technológií, ktoré sa jej nepáčia.
6. Výška ponožiek
Áno, aj ponožky. UCI nepovoľuje, aby siahali vyššie než do polovice lýtka, pretože dlhé ponožky môžu byť aerodynamickejšie než holá noha.
Pri porovnaní s vážnymi bezpečnostnými témami však ide o zbytočnosť, ktorá pôsobí skôr ako rozptýlenie než reálne opatrenie.
Čím by sa UCI mala zaoberať?
Mnohé staršie pravidlá majú zdôrazniť nadradenosť človeka nad strojom, tie novšie majú zlepšovať bezpečnosť jazdcov. Samotné ciele sú správne, problémom je spôsob ich realizácie.
V skutočnosti totiž veľká časť týchto pravidiel má neželané a pritom ľahko predvídateľné dôsledky.
Celkový dojem je, že UCI rieši nepodstatné detaily, namiesto toho, aby sa venovala skutočným problémom.
Začať by mala tým, že bude dôsledne vyžadovať lepšiu bezpečnostnú výbavu a vynucovať dodržiavanie vlastných pravidiel pri navrhovaní tratí.
Výšku ponožiek si môže nechať na inokedy.
