Čo meria, ako funguje a má zmysel pre amatérov? Nový senzor dýchania je ako mať na hrudi laboratórium
Senzor na dýchanie používa aj Jonas Vingegaard. Foto: A.S.O./L'Equipe/Bernard Papon
Už vo februári si pozorní fanúšikovia cyklistických technológií všimli pod dresmi jazdcov tímu Visma–Lease a Bike zvláštny kruhový výčnelok.
Ide o zariadenie Tymewear VitalPro, ktoré spája monitor srdcovej frekvencie so senzorom dýchania.
O túto novinku sa však nezaujíma len cyklistika. Technológiu už testuje napríklad aj Nórsky olympijský výbor aj tímy z NBA.
Podľa zakladateľa spoločnosti Tymewear Arnarra Larussona môže ísť o revolúciu vo svete športových nositeľných zariadení.
Zostáva otázne, či sa senzory dýchania stanú bežnou súčasťou tréningovej výbavy aj pre amatérskych športovcov alebo dopadnú ako mnohé iné módne technologické novinky a časom skončia odložené v šuplíku.
Čo meria senzor dýchania?
Tymewear pozostáva z hrudného pásu, monitoru tepu a mimoriadne citlivého tenzometra.
„Senzor meria rozťahovanie a sťahovanie hrudného koša,“ vysvetľuje Larusson.
„Z týchto zmien dokážeme určiť frekvenciu dýchania, teda počet cyklov nádych–výdych, a získame aj údaj o dychovom objeme.“
Aj keď nejde o priame meranie dychového objemu (množstva vzduchu, ktoré sa dostane do pľúc a von pri jednom cykle), zariadenie dokáže s 95-percentnou presnosťou odhadnúť, koľko kyslíka a oxidu uhličitého prechádza pľúcami, a to bez použitia masky.
Larusson dodáva, že dychový objem je kľúčový parameter, pretože „čo ide do pľúc a z pľúc, to ide aj do svalov v celom tele“.
Vynásobením frekvencie dýchania a dychového objemu získate údaj o minútovej ventilácii, a teda celkovom objeme vzduchu, ktorý sa za 60 sekúnd nadýchne a vydýchne.
Tento parameter ukazuje, ako účinne dýchací systém reaguje na metabolické nároky.
„Z týchto údajov dokážeme získať veľmi dobrý obraz o vnútornej záťaži organizmu. To, ako rýchlo a v akom množstve sa vzduch dostáva do pľúc a ako sa to v priebehu času mení, nám ukazuje efektivitu produkcie výkonu,“ dodáva Larusson.
Základy dýchania
Mať tieto nové dátové polia vo svojom cyklopočítači alebo pri analýze tréningu je užitočné, ale skutočná hodnota spočíva v ich interpretácii.
Aby sme pochopili prečo, treba sa pozrieť na úlohu dýchania pri športovej záťaži.
Pri nižších intenzitách vytrvalostné aktivity ako cyklistika fungujú najmä na aeróbny energetický systém.
Kyslík z pľúc sa prostredníctvom červených krviniek dostáva do svalových buniek, kde v mitochondriách pomáha rozkladať zásoby sacharidov, tukov a bielkovín na ATP, čiže energiu, ktorá poháňa bunky.
Vedľajšími produktmi sú oxid uhličitý a voda, ktoré sa z tela odstraňujú vydychovaním a vylučovaním.
„Mozog povie svalom, aký výkon majú podať. Svaly musia získať energiu na jeho udržanie a telo dodá substráty, tuky a sacharidy v aeróbnom režime s kyslíkom,“ vysvetľuje športový fyziológ Dr. Jonathan Baker, zakladateľ Palmares a dátový analytik tímu Alpecin-Deceuninck.
„Pri vyšších výkonoch potrebujete viac kyslíka, a teda musíte dýchať viac.“
Kyslík je nevyhnutný aj pri vyšších intenzitách až po VO₂ max, teda maximálnu aeróbnu kapacitu.
Počas záťaže prechádzate dvomi ventilačnými prahmi (VT), pri ktorých sa mení zdroj energie.
Prvý, VT1, označuje prechod z prevažne aeróbneho na zmiešaný aeróbno-anaeróbny režim, druhý, VT2 je bod, kedy sa dominantným zdrojom stáva anaeróbny metabolizmus.
Tieto prahy úzko súvisia s laktátovými prahmi, ktoré sa určujú laktátovým testovaním.
Význam prahov
Poznanie týchto prahov umožňuje presnejšie nastaviť tréning.
Namiesto FTP testu a univerzálnych vzorcov pre tréningové zóny dokážu ventilačné prahy ukázať individuálnu reakciu na rôzne intenzity.
Správnym tréningom možno posunúť výkon na každom prahu, zvýšiť metabolickú efektivitu a oddialiť moment, keď telo začne viac využívať anaeróbne zdroje energie.
„Ak ide o skutočné ventilačné prahy, získate jasne definované fyziologické zóny, ktoré presne odrážajú reakcie organizmu,“ hovorí Baker.
Senzor dýchania podľa neho dobre zapadá do jednoduchého polarizovaného modelu tréningu 80/20 a pomáha určiť presné prechody medzi zónami.
V tréningu cyklistov znamená model 80/20 to, že približne 80 percent celkového tréningového času sa jazdí v nízkej intenzite (aeróbnej zóne) a zvyšných 20 percent v strednej až vysokej intenzite (nad prvým alebo druhým prahom).
Upozorňuje však, že pri detailnejšom rozdelení intenzít treba kombinovať aj ďalšie dáta, tep, laktát a výkon, aby sa dosiahol želaný efekt.
Larusson dodáva, že vyšetrenie ventilácie dokáže odhaliť aj neefektívnosti, napríklad ak niekto dosiahne VT1 už pri 50 % VO₂ max namiesto 75 %.
„Cieleným tréningom sa to dá zlepšiť. Telo si buduje kapacitu, prahy sa posúvajú a celá krivka sa mení.“
Nástroj hlavne na tréning
Larusson tvrdí, že najväčšia hodnota pásu Tymewear VitalPro je v tréningu, no objavil sa aj na pretekoch.
Otázkou je, či môže jeho používanie ovplyvniť výsledok priamo v súťaži.
„Dá sa z neho vyčítať, keď je jazdec úplne na limite. Teoreticky by sa tak dalo predísť úplnému vyčerpaniu,“ hovorí.
„Lenže v pretekoch, keď ide únik, nebudete sa riadiť číslom na displeji a čakať. Preteky takto nefungujú. Skôr má zmysel použiť tieto dáta spätne na analýzu záťaže po pretekoch.“
Pri tepe sa hodnota drží blízko maxima a mení sa pomaly. Dýchanie však ukáže plný rozsah energetického výdaja a jeho intenzitu, čo umožňuje presnejšie naplánovať regeneráciu a ďalší tréning.
Dostupnejšie než laboratórium
Tradične sa tieto údaje získavali v laboratóriu pomocou metabolického analyzátora plynov, ktorý si vyžaduje masku a záťažový test na bicykli alebo bežeckom páse.
Ide o zlatý štandard fyziologického testovania, no je drahý a väčšina amatérov ho absolvuje maximálne raz, čo je problém, ak si potrebujú zóny aktualizovať.
Tymewear síce netvrdí, že je rovnako presný ako laboratórne zariadenie, no podľa Bakerových testov s beta verziou poskytuje veľmi presné dáta a otvára možnosť sledovania ventilačných prahov pre širokú verejnosť.
„Je to kúsok laboratória v reálnom svete. Analyzátor plynov stojí asi 40-tisíc libier, tento pás niekoľko stoviek,“ hovorí Baker.
Nie je to zázračné riešenie
Baker upozorňuje, že senzor dýchania nenahradí merač výkonu ani monitor srdcového tepu.
„Sú to nástroje, ktoré treba používať spolu. Často porovnávam viacero údajov, aby som pochopil, čo sa deje. Dôležité je aj vedieť, ako tieto čísla správne využiť.“
Larusson tvrdí, že Tymewear sa presnosťou v teréne približuje laboratórnemu testovaniu viac než čokoľvek predtým.
Baker síce nie je až taký odvážny vo vyjadreniach, no uznáva, že ide o zaujímavý pokrok.
„Ventiláciu som doteraz netestoval pravidelne, ale teraz môžeme. Stačí si dať pás a máme nový fyziologický parameter v reálnom čase pri každej jazde. Časom tak vznikne veľmi hodnotná databáza,“ dodal Baker.
Má zmysel pre amatérov?
Za hrudný pás, ktorý meria nielen tep, ale monitoruje aj dýchanie, zaplatíte 299 eur, čiže nejde o najlacnejšiu tréningovú pomôcku.
V profesionálnom športe má svoje miesto, keďže samotní jazdci s dátami nemusia pracovať. Majú na to k dispozícii celý tím špecialistov, od trénerov, športových vedcov, fyziológov až po dátových analytikov.
Tí dokážu údaje zo senzora správne interpretovať, skombinovať ich s ďalšími metrikami, ako sú výkon vo wattoch, tepová frekvencia, výsledky laktátových testov alebo merania VO₂ max, a získať tak ucelený obraz o stave organizmu a adaptácii na záťaž.
Na základe toho vedia upraviť tréningové plány, zaťaženie aj regeneráciu tak, aby jazdec dosiahol optimálnu formu v správny čas.
Pre priemerného amatérskeho cyklistu však situácia vyzerá inak.
Bez odborného zázemia a znalostí je interpretácia týchto údajov náročná a hrozí, že čísla budú síce k dispozícii, no reálne sa z nich nepodarí vyťažiť nič zásadné.
Navyše, väčšina rekreačných jazdcov si vystačí s kombináciou wattmetra, monitoru tepu a pocitovej stupnice námahy, ktoré vedia aj bez ďalších nákladov pomerne presne určiť intenzitu tréningu.
Z tohto pohľadu nemusí byť investícia do senzora dýchania pre bežného hobby cyklistu efektívna, pokiaľ nemá jasný plán, ako získané dáta využiť.
