Od vojenských bicyklov až po ikonické stroje šampiónov. Príbeh značky Bianchi, ktorá formovala dejiny cyklistiky
Farba celeste (bledomodrá so zeleným odtieňom) je pre značku Bianchi rovnako ikonická ako červená pre Ferrari.
Taliansky výrobca bicyklov z Milána je neodmysliteľnou súčasťou cyklistických pretekov už 128 rokov a zoznam legiend, ktoré v sedle celeste bicyklov dosiahli slávu, je veľmi dlhý.
Budúcnosť značky v elitnom pelotóne bola otázna po zániku tímu Arkéa-B&B Hotels, avšak dohodli sa na viacročnej spolupráci s tímom Bahrain-Victorious, takže najbližšie roky bude Bianchi aj naďalej na najvyššej úrovni profesionálnej cyklistiky.
Pri značke Bianchi si mnohí si spomenú na Marca Pantaniho, ako ovládol horské etapy vo Francúzsku a Taliansku a v roku 1998 vyhral Giro aj Tour.
Iným sa vynoria zábery Feliceho Gimondiho v súbojoch s Eddym Merckxom či ikonické fotografie Fausta Coppiho v celeste drese na oceľovom ráme Bianchi.
No príbeh Edoarda Bianchiho je oveľa viac než len o bicykloch a pretekoch. Je pevne vrytý do histórie talianskeho inžinierstva posledných 140 rokov.
1885, via Nirone 7
Edoardo Bianchi sa narodil v Miláne v roku 1865 a vyrastal v sirotinci. Kariéru začal ako učeň u inžiniera a v roku 1885 si otvoril vlastnú dielňu na adrese via Nirone 7.
Špecializoval sa na výrobu velocipédov a „kostitrasov“ pre bohatých obyvateľov Milána.
V tom čase sa Európa rýchlo menila. Bicykle sa stávali praktickým dopravným prostriedkom a Bianchi sa rozhodol skonštruovať model, ktorý by bol ľahko ovládateľný pre širokú verejnosť.
Inšpiroval sa bicyklom Ernesta Michauxa s menším predným kolesom, no chcel vytvoriť stroj s rovnakými kolesami pre jednoduchšiu výrobu aj jazdu.
Tento koncept si rýchlo osvojili ďalší výrobcovia v lombardskom regióne a tak vznikol základ dnešného talianskeho cyklistického priemyslu.
Prvé úspechy
Preteky na bicykloch sa začali takmer hneď po ich vynájdení a už v roku 1897 vstúpil Bianchi do súťažného sveta s jazdcom Ferdinandom Tommasellim.
Na talianskom šampionáte vyhral na bicykli vybavenom revolučnými pneumatikami od Johna Boyda Dunlopa.
O dva roky neskôr prišlo víťazstvo na Grand Prix de Paris, vtedy najprestížnejších pretekoch na svete.
Popritom Bianchi experimentoval aj s motorizovanými bicyklami a v roku 1902 sa na trh dostali prvé motocykle a neskôr aj automobily.
V ponuke mal už sedem modelov bicyklov, vrátane ľahkého pretekárskeho D2.
Tommaselli stále pretekal na bicykli, no od roku 1908 sa presunul k automobilovým pretekom pod značkou Bianchi.
Medzitým viedol tím Erminio Cavedini, ktorý zaviedol revolučný tréningový program, ktorý priniesol úspechy Giovanniho Rossignoliho na Miláno–Turín či v národných vytrvalostných pretekoch, a tiež triumf Giovanniho Cuniola v Kráľovskom pohári.
Pretekárske legendy
Bianchi sa čoraz viac angažoval vo všetkých druhoch pretekov a spojil sa s prvou veľkou hviezdou talianskeho motošportu – Taziom Nuvolarim.
Hoci neskôr presedlal na autá, vyhral 95 pretekov na motorke Bianchi 350 Freccia Celeste.
Moto tím Bianchi bol taký populárny, že organizátori pretekov platili tímu len za to, že prišiel.
Aj v cyklistike žali úspechy. Costante Girardengo víťazil na Okolo Lombardie, Miláno–San Remo a ďalších klasikách.
Bianchi sa medzičasom stal jednou z najväčších priemyselných firiem v Taliansku a len v roku 1915 vyrobil 45-tisíc bicyklov.
Bicykle Bianchi slúžili aj v armáde
História značky Bianchi nie je len o pretekoch, pódiách a šampiónoch. V kľúčových momentoch 20. storočia zohrávali jej bicykle dôležitú úlohu aj ďaleko od cieľových pások, na bojiskách.
Už počas prvej svetovej vojny sa talianska armáda obrátila na spoľahlivosť a technickú vyspelosť Bianchi a zadala zákazku na výrobu špeciálnych vojenských bicyklov.
Najikonickejším z týchto modelov sa stal skladací vojenský bicykel pre horskú pechotu Bersaglieri.
Navrhnutý bol tak, aby spĺňal náročné podmienky vojenskej služby v teréne, mal zosilnený rám, nosič na výstroj, možnosť uchytenia pušky a čo bolo najzásadnejšie, dalo sa ho zložiť a prenášať na chrbte ako batoh.
Vojaci tak mohli kombinovať presun po ceste s pochodom v horách, a to rýchlejšie ako tradičné jednotky.
Bicykel Bianchi určený pre vojakov mal úchyty na pušku, guľomet alebo mínomet. Mínomet sa prepravoval na troch bicykloch, pričom každý mal prispôsobené uchytenie na inú časť výzbroje.
Tieto bicykle neboli len praktickým doplnkom, ale aj symbolom mobility a moderného prístupu talianskej armády. Vojaci ich používali pri presunoch, ako spojky medzi jednotkami, ale aj pri frontových operáciách. Niektoré verzie mali dokonca špeciálne odpružené sedlá a úchyty na lopaty.
Aj keď dnes sa vojenské bicykle môžu zdať ako kuriozita, v prvej polovici 20. storočia boli skutočným taktickým nástrojom.
Il Campionissimo
Najslávnejším jazdcom Bianchi sa stal Fausto Coppi, ktorý už ako 20-ročný vyhral Giro d’Italia v roku 1940, hoci ešte v drese konkurenčného Legnana.
O dva roky neskôr stanovil svetový hodinový rekord výkonom 45,798 km.
Rekord vydržal 14 rokov a hoci mu druhá svetová vojna ukradla najlepšie roky, mnoho jeho úspechov zostáva neprekonaných.
Najväčší rozmach prišiel po vojne, keď v rokoch 1949 a 1952 vyhral Giro aj Tour na bicykli Bianchi Super Corsa.
Celkovo získal päť triumfov na Gire, čo dodnes vyrovnali len Merckx a Binda.
Na oslavu spolupráce vznikol špeciálny model Tour de France Coppi v spolupráci s Campagnolom.
Coppi zároveň vyhral desať klasík, no jeho rivalita s Ginom Bartalim rozdelila Taliansko na dva tábory.
V roku 1953 sa stal stredobodom škandálu, keď opustil manželku pre Giuliu Occhini, známu ako „Dama Bianca“.
Osudnou sa mu stala africká výprava v roku 1959, kde sa nakazil maláriou. Po návrate do Talianska ju diagnostikovali príliš neskoro a Coppi zomrel vo veku 40 rokov.
Po vojne takmer skrachoval
Po vojne čelilo Taliansko hospodárskym problémom a obmedzeniam v obchode.
Továrne Bianchi boli zničené bombardovaním, no firma sa pokúšala znovu postaviť medzi špičku talianskeho priemyslu.
Návrat sa však nepodaril a v roku 1964 firma čelila bankrotu. Motorová divízia zanikla a ostal len ziskový segment bicyklov.
Hrdinovia z rodného mesta
Novou hviezdou Bianchi sa stal Felice Gimondi, prezývaný „Fénix“, keď ako 20-ročný nováčik v roku 1965 vyhral Tour de France. Krátko predtým skončil tretí na Gire ako pomocník Adorniho, ďalšieho jazdca Bianchi.
Jazdil na modeli Bianchi Specialissima s prvou generáciou Campagnolo Record – model, ktorý je dodnes v ponuke. Vyhral Vueltu (1968), Giro (1967, 1969, 1976), Paríž–Roubaix aj Lombardiu.
Stále drží rekord v počte pódiových umiestnení na Gire – trikrát bol prvý, dvakrát druhý a štyrikrát tretí. V roku 1973 sa stal majstrom sveta, predtým bral aj striebro a bronz.
Po ňom sa k slovu dostal Gianni Bugno, jeden z mála jazdcov, ktorí dokázali ohroziť Induraina.
V roku 1990 vyhral Giro na modeli Specialissima X4 a o rok neskôr získal titul majstra sveta v časovke aj pretekoch s hromadným štartom.
Rok nato obhájil titul na revolučnom Bianchi CX Carbon Pro, prvom karbónovom modeli značky, vytvorenom v spolupráci s firmou Alan.
Legendy v celeste farbe Bianchi
- Ferdinando Tommaselli – prvý víťaz na Grand Prix de Paris v roku 1899
- Fausto Coppi – „Il Campionissimo“, najväčší cyklistický šampión
- Gino Bartali – Coppiho rival a zároveň tímový kolega
- Felice Gimondi – víťaz všetkých troch Grand Tours, súper E. Merckxa
- Gianni Bugno – dvojnásobný majster sveta, vyhral Giro 1990
- Evgeni Berzin – víťaz Gira a Liège–Bastogne–Liège v roku 1994
- Marco Pantani – Giro-Tour double v roku 1998
- Mario Cipollini – ukončil kariéru v Bianchi, neskôr krátky comeback
- Jan Ullrich – v roku 2003 v drese tímu Bianchi predviedol epickú bitku s Armstrongom
- Magnus Backstedt – vyhral Paríž–Roubaix 2004 na titánovom Bianchi
- Julien Absalon – olympijské zlato 2004 v MTB
- Danilo Di Luca – prvý víťaz ProTour, neskôr zatienený dopingovými podozreniami
- Geraint Thomas, Steve Cummings, Chris Froome – začiatky kariéry v tíme Barloworld
- Mauricio Soler – vrchársky dres na Tour 2007, kariéru ukončila vážna nehoda v roku 2011
- Primož Roglič – dve víťazstvá Vuelty v rokoch 2019 a 2020
Pantani, Ullrich a návrat na vrchol
Po Bugnovi nasledovala éra tímu Mercatone Uno s Marcom Pantanim – Giro a Tour vyhral v roku 1998 na ikonickom modeli Mega Pro XL.
Potom prišiel tím Coast s Janom Ullrichom, no pred Tour 2003 sponzor skrachoval. Ullrich a tím nastúpili v klasickom dizajne s nápisom Bianchi na drese, akoby vzdali poctu Coppiho ére.
Jazdil na ultralahkom modeli EV3.A, kombinujúcom hliníkový rám s technológiou CNC. V pretekovej výbave vážil len 7,5 kg.
O rok neskôr triumfoval Backstedt na Paríž–Roubaix na titánovom Bianchi s penovou výplňou pre väčšiu pevnosť a tlmenie.
Po neúspešnom pokuse v roku 1994 (Museeuw a celoodpružený cestný bicykel) sa Bianchi opäť dostalo na najvyšší stupeň medzi klasikármi.
Moderná éra
V posledných rokoch bolo síce o Bianchi menej počuť, no značka ostala aktívna. Lars Boom vyhral 5. etapu Tour 2014 po dlažobných kockách.
Sponzoring pokračoval cez tímy Belkin, LottoNL-Jumbo, BikeExchange až po súčasný Arkéa–B&B Hotels.
V horskej cyklistike zaznamenali úspechy Julien Absalon a José Hermida v tíme Bianchi-Motorex, pričom Absalon získal zlato na olympiáde v roku 2004.
Od roku 2014 do konca roka 2020 jazdili na bicykloch Bianchi prekári tímu Jumbo-Visma a s modelom Oltre XR4 oslávil Primož Roglič dve víťazstvá na Vuelte.
Posledný veľký úspech prišiel na Tour de France v roku 2024, keď Kevin Vauquelin vyhral druhú etapu v Bologni na modeli Oltre RC.
Bianchi, stálica talianskej cyklistiky, ponúka už desaťročia modely ako Reparto Corsa a Specialissima. A práve Specialissima sa vrátila aj na štart tohtoročného Gira, 69 rokov po svojom debute.
Neistá budúcnosť
Ťažko nájsť značku, ktorá by mala bicykel s takou pretekárskou tradíciou, avšak zostáva otázne, či bude súčasťou najvyššej kategórie WorldTour, keďže tím Arkéa–B&B Hotels zanikne.
Tím Arkéa–B&B Hotels bol posledným WorldTour tímom jazdiacim na bicykloch Bianchi.
Manažment tímu nedokázal zabezpečiť nového hlavného sponzora a UCI licenciu na rok 2026, čo znamená, že celeste bicykle po prvý raz po dlhých rokoch nebudú mať svoje miesto v najvyššej kategórii profesionálnej cyklistiky.
Ide o zásadný moment, pretože Bianchi prišlo o jedinú platformu, ktorá značke garantovala globálnu viditeľnosť na pretekoch Grand Tour, klasikách aj v rebríčku UCI.
Z historického hľadiska ide o výrazný kontrast s dobami, keď Bianchi dominovalo Tour s Coppim, Gire s Gimondim či Vueltám s Rogličom v ére tímu Jumbo-Visma.
V aktuálnej ére, charakterizovanej tvrdým bojom výrobcov o kontrakty s WorldTour tímami, strata partnera predstavuje nielen marketingový úder, ale aj oslabenie technologického vplyvu značky v profi pelotóne.
Značka tak stojí na križovatke: buď nájde nového partnera v kategórii WorldTour alebo ProTeam, prípadne presunie svoju pozornosť k ženským alebo rozvojovým tímom, alebo bude musieť prijať obdobie nižšej viditeľnosti v profesionálnych pretekoch.
V čase, keď konkurenčné značky ako Specialized, Pinarello, Trek či Canyon investujú do tímov s ambíciami na víťazstvá na Grand Tour, bude rozhodnutie Bianchi určovať jej pozíciu na ďalšie roky.
