Prečo patria sprchy vo velodróme v Roubaix medzi najvzácnejšie tradície cyklistiky?
Fotogaléria (40) Lizzie Deignan v sprche po víťazstve premiérovej edície ženského Paríž-Roubaix v roku 2021. Foto: Trek / Jojo Harper
Víťazi na vrchole najznámejšieho stúpania Tour de France, legendárneho Alpe d’Huez, získajú výsadu, že po nich pomenujú jednu zo zákrut.
V prípade Paríž-Roubaix nesie ich meno sprchovací box. Možno to znie ako menej hodnotná pocta, no tieto sprchy nie sú len tak hocijaké umyvárne.
Ide o relikviu z čias, keď profesionálna cyklistika vyzerala celkom inak.
Sprchy sa nachádzajú v nenápadnej budove hneď vedľa rovnako ikonického velodrómu v Roubaix, kde vrcholia legendárne preteky na mačacích hlavách.
Paríž-Roubaix si oprávnene drží povesť pretekov, ktoré odmietajú akúkoľvek modernizáciu trate.
Jazdci sa tu potýkali a stále potýkajú s náročným terénom a dlažobnými kockami, ktoré by inde už dávno vyasfaltovali.
Zatiaľ čo inde sa cyklistika posúva dopredu vďaka špičkovým bicyklom, aerodynamickému oblečeniu či najmodernejšiemu tréningovému prístupu, na Roubaix sú dlažobné kocky živým spojením s minulosťou.
Prečítajte si tiež
A rovnako tak aj sprchy, ktoré vznikli ešte v 40. rokoch minulého storočia a pripomínajú skôr šatne sovietskej vojenskej základne.
Dnešní profesionáli ich využívajú len zriedka. No tí, ktorí si vážia históriu tohto športu a chcú sa aspoň na chvíľu dotknúť legiend minulosti, si túto skúsenosť nenechajú ujsť.
Keď jazdci vojdú do sprchy, budú si navzájom pozerať priamo do očí. Betónové priečky sú totiž také nízke, že aj menší jazdci z nich trčia hlavou von.
Aj tak je však po šiestich či viac hodinách brutálneho boja s prachom či blatom máločo uspokojivejšie ako pár minút v tejto historickej sprche.
Práve rituály ako tento udržiavajú históriu profesionálnej cyklistiky pri živote. Kedysi boli tieto sprchy dokonca luxusom.
Na jarnej klasike sa jazdci často museli prezliekať v telocvični alebo prosiť domácich, aby ich pustili do kúpeľne.
Zlom nastal v deväťdesiatych rokoch, keď začali tímy používať vlastné autobusy. Sprchovanie sa presunulo do súkromia a miesta ako Roubaix zrazu zívali prázdnotou.
Prečo riskovať nepríjemnú otázku od novinára, keď si môžete dať sprchu bez rušivých vplyvov?
Súčasní jazdci si zvykli na komfort tímových autobusov, no uplynulo už toľko času, že aj staré sprchy získali späť svoje čaro. Nech im to vydrží čo najdlhšie.
