Je čas skoncovať s flip chipmi a nastaviť geometriu správne už vo výrobe
Foto: Bikeradar
Za posledné roky sme testovali množstvo horských bicyklov a počas väčšiny tohto obdobia sme do recenzií museli neustále vkladať niečo v zmysle: „Flip chip umožňuje upraviť geometriu bicykla.“
Aká je ale realita? Okrem dôsledného testovania sme tento mechanizmus nikdy nepoužili s reálnym úmyslom meniť jazdné vlastnosti bicykla.
Prečo teda cyklistický priemysel stále montuje tieto drobné kovové ovály do rámov? Podľa nás by mali skončiť na smetisku dejín, odkiaľ sa už nikdy nevrátia.
Čo je to flip chip?
Flip chipy sú zvyčajne malé vložky v tvare oválu (technicky ide o obdĺžnik so zaoblenými koncami), ktoré sa nachádzajú v čapoch celoodpruženého rámu alebo v mieste uchytenia tlmiča. Majú excentricky umiestnený otvor, cez ktorý prechádza hardvér čapu alebo tlmiča.
Otočením tejto vložky možno mierne upraviť geometriu bicykla – najčastejšie hlavový a sedlový uhol, prípadne výšku stredového zloženia.
Niektoré značky umožňujú aj samostatné nastavenie dĺžky zadnej stavby alebo hlavového uhla pomocou flip chipov v zadnej stavbe alebo hlavovom zložení.
Tieto úpravy môže jazdec vykonať sám a v niektorých prípadoch dokonca priamo na trati.
Aké výhody prinášajú?
Cyklistický priemysel tvrdí, že flip chipy umožňujú doladiť bicykel tak, aby jeho geometria čo najlepšie vyhovovala terénu a preferenciám jazdca.
Zvyčajne sa ponúkajú dve nastavenia – vysoké (strmšie uhly) alebo nízke (položené uhly). Značka Rocky Mountain však zašla ešte ďalej a pri modeli Ride-9 ponúkla až deväť rôznych možností nastavenia geometrie (hoci na aktuálnych modeloch ich zredukovala na štyri).
V praxi však ide o zmeny v rozsahu pol stupňa alebo niekoľkých milimetrov – teda nič prevratné.
Všeobecne platí, že jazdci, ktorí uprednostňujú efektivitu v stúpaniach, si vyberú strmšiu alebo vyššiu polohu. Strmší sedlový uhol zlepšuje efektivitu pedálovania, vyššia poloha stredového zloženia zase zväčšuje priechodnosť v technických výjazdoch.
A strmší hlavový uhol? No, úprimne, tam si často ani nie sme istí, aký prínos vlastne má.
Naopak, jazdcom, ktorí preferujú zjazdy, vyhovuje dlhší predný trojuholník vďaka položenému hlavovému uhlu a stabilnejšiemu riadeniu. Nižšie stredové zloženie navyše zlepšuje ovládateľnosť v zákrutách.
Realita je však taká, že všetky tieto vlastnosti je možné dosiahnuť už pri návrhu samotného rámu a bez potreby zbytočných mechanizmov.
Ideálna geometria?
Prečo jednoducho nevyrobiť bicykel s dokonalou geometriou hneď na prvý pokus? Pred pár rokmi sa o to Canyon čiastočne pokúsil.
Zatiaľ čo karbónové modely Spectral mali flip chip, hliníkové verzie rovnakého bicykla dostali geometriu, ktorá spájala to najlepšie z oboch nastavení – položený hlavový uhol a nízke stredové zloženie zo „slack“ polohy karbónových modelov a zároveň strmý sedlový uhol zo „steep“ polohy.
Výsledok? Bicykel, ktorý fungoval skvele bez potreby zbytočných úprav.
Sú všetky flip chipy zlé?
Aby sme boli féroví – nie všetky flip chipy sú úplne zbytočné. Tak ako majú svoje miesto hranolky, bataty aj hrubé steakové hranolky, aj niektoré flip chipy majú svoj význam.
Napríklad progresívne flip chipy, ktoré používajú Trek a ďalšie značky, dokážu výrazne ovplyvniť správanie bicykla.
V progresívnom nastavení poskytujú lepšiu ochranu pred dorazom tlmiča a viac odrazovej energie – ideálne na jazdenie v bikeparku. Menej progresívne nastavenie zase prináša lepšiu citlivosť a pohodlie na dlhých výjazdoch.
Rovnako nepatríme medzi odporcov mullet bicyklov (kombinácia 29″ predného a 27,5″ zadného kolesa), a preto možnosť prechodu z 29″ na zmiešané kolesá bez narušenia geometrie dáva v tomto prípade zmysel.
Výrobcovia, ušetrite výrobné náklady a dajte nám bicykle s optimálnou geometriou rovno od začiatku.
Položené hlavové uhly, nízke stredové zloženie a strmé sedlové uhly – to je recept na dobre fungujúci bicykel, bez potreby zbytočných mechanizmov.
