Dopingoví fanúšikovia
Pôvodne som chcel napísať pekný editoriál [do posledného vydania časopisu Cyklistika] o tom, akú sme videli v júli nádhernú Tour de France, v ktorej sa pretekalo, s dôrazom na slovo pretekalo, od prvej minúty až po poslednú a edícia 2022 sa zapíše do histórie pretekov ako nielen najrýchlejšia, ale aj ako jedna z najzaujímavejších.
Ale bohužiaľ, po tom, ako som zverejnil zaujímavý životný príbeh Jonasa Vingegaarda, ktorý sa prepracoval od čistenia rýb až na víťaza žltého dresu Tour, som zostal doslova obarený reakciami.
Pomaly každý druhý komentár obsahoval slovo “doping”, a to nielen na našich sociálnych sieťach, ale aj na celosvetových. Smutné je, že ľudia dnes hľadajú konšpirácie a skryté agendy za úplne všetkým a jednoducho neveria ničomu.
Bohužiaľ, cyklistika má nepríjemnú dopingovú históriu, na ktorej sa verejnosť s veľkou ochotou stále priživuje a pri akomkoľvek lepšom výkone cyklistov nešetrí.
Viete, čo je ale smutné? Že ak by vyhral ktokoľvek, akýmkoľvek spôsobom, aj tak by ho obvinili, že veď “aj tak dopuje” a “aj tak nevyhral vlastnou zásluhou”.
Keď vyhral mladučký 22-ročný Remco Evenepoel Vueltu a majstrovstvá sveta, tak dopuje. Keď vyhrá Wout van Aert alebo Van der Poel nejakým šialeným sólo únikom, tak dopuje.
Prečítajte si tiež
- Integrujme s rozumom
- Neporovnávajme jablká a hrušky (ceny pretekárskych bicyklov a podpriemerných áut)
Je úplne jedno, čo sa stane – ktokoľvek vyhrá, akýmkoľvek spôsobom – vždy dopuje. Takíto ľudia by vám neverili ani nos medzi očami a spochybnili by aj malú násobilku. Smutné je, že ich stále pribúda.
A pritom tí chlapi tomu športu obetujú celý svoj život, osobný i profesionálny. Veľmi rád si spomínam na frázu Juliana Alaphilippa: “Ak chcete robiť cyklistiku, musíte byť masochista. Je to neuveriteľne náročný šport.”
Áno, aj iné šproty sú náročné, ale tie hodiny tréningov a disciplína, ktoré si vyžaduje vrcholová cyklistika, sú porovnateľné len s máloktorým športom.
Jonas Vigegaard ani Wout van Aert sa po skončení Tour nevyhli otázkam o dopingu a Vingegaard sa snažil odpovedať pokojne, no Van Aert sa nahneval a ani sa mu nedivím: „Na túto otázku už nechcem odpovedať. Je to otázka o hovne. Vracia sa to zakaždým, keď niekto vyhrá Tour.“ A má úplnú pravdu.
Cyklistika sa posunula na úplne iný level od čias dopingových kráľov. Pretekári majú individuálne nastavené a optimalizované tréningy, stravu i regeneráciu s ohľadom na ich potreby a plán pretekov. A vďaka moderným technológiám sa toto všetko dá dotiahnuť takmer k dokonalosti, aby vedeli z pretekárov dostať úplné maximum. Nehovoriac o technologických pokrokoch v cyklistickom priemysle.
To, že je niekto lepší ako vy, neznamená, že to dosiahol neférovo.
