Biker.sk

ANTIBAKTERIÁLNY SPREJ K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU BIKER IBA ZA 15,90€!
Novinky

Najúspešnejšia slovenská cyklistka Eva Lowe-Orvošová: Majstrovstvá sveta som mohla vyhrať

V cestnej cyklistike skončila šiesta na Majstrovstvách sveta v roku 1989, o rok neskôr vyhrala španielsku Vueltu, v horskej cyklistike získala striebro na majstrovstvách sveta v roku 1991 a kariéru ukončila účasťou na olympiáde v Atlante v roku 1996, kde skončila deviata.
Martin Sarvaš
Foto: Archív Evy Lowe-Orvošovej / Bikermag
Toto meno veľa ľudí nepozná, čo je veľmi smutné. Eva Lowe-Orvošová je dodnes najlepšou slovenskou cyklistkou. S obrovským talentom začínala bežeckým lyžovaním a neskôr prešla na cyklistiku.

V cestnej cyklistike skončila šiesta na Majstrovstvách sveta v roku 1989, o rok neskôr vyhrala španielsku Vueltu, v horskej cyklistike získala striebro na majstrovstvách sveta v roku 1991 a kariéru ukončila účasťou na olympiáde v Atlante v roku 1996, kde skončila deviata.

Má na konte aj mnoho ďalších úspechov a umiestnení v top 10 na svetových pohároch v horskej cyklistike a viackrát pretekala aj na Tour de France. Päťdesiatročná rodáčka zo Závažnej Poruby si vzala za muža Američana a odsťahovala sa do Colorada, kde žije dodnes.

Rozhovor s Evou bol skvelý. Porozprávala nám jej životný príbeh od detstva až po súčasnosť, v cyklistike i osobnom živote.

Ako spomínaš na detstvo a začiatky v športe?

Vyrastala som v dedine Závažná Poruba pri Liptovskom Mikuláši, kde bol šport dosť rozvinutý – bolo tam bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie a, samozrejme, futbal. Bola to ale úplne iná doba – posledné roky komunizmu, keď som začínala v roku 1987 bicyklovať. Vtedy ešte existoval československý národný tím, chodilo sa autobusmi na spoločné sústredenia.

Foto: Archív Evy Lowe-Orvošovej / Bikermag
Na západ sa cestovať nemohlo. Neboli telefóny a keď som chcela zavolať trénerovi, musela som ísť na poštu. Vyrastali sme bez televízora, bez telefónov, nebolo čo robiť, tak sme behali vonku, hrali sme sa na smetisku, všetko sme podpaľovali. Je zaujímavé, že nevyhorela dedina. Pri tomto ma napadla ešte jedna príhoda.

Keď som mala asi 14 rokov, merali sme si čas na okruhoch a ja som mala taký starý Pionier, obuté staré veľké kopačky a jedna kopačka mi vbehla do predného kolesa, prehodilo ma dopredu a celá som bola totálne odretá. Prosto, žili sme divoko, teraz sa to asi nedeje už veľmi ani na dedinách. 

Foto: Archív Evy Lowe-Orvošovej / Bikermag
Spomenieš si na tvoj prvý bicykel?

Dozvedeli sme sa, že do železiarstva prídu bicykle. Už o štvrtej ráno stáli ľudia v rade, aby sa dostali k bicyklu. A tak som sa aj ja dostala k starému železnému favoritu od brata. Kamaráti z dediny, lyžiarski zjazdári, mi ho namaľovali nažlto. Môj prvý bicykel bol teda starý žltý železný favorit a na ňom som začala s Janom Betherom trénovať.

Foto: Archív Evy Lowe-Orvošovej / Bikermag

Hneď ma to chytilo, bola to obrovská vášeň a láska k cyklistike. Išli sme na preteky do Popradu a oblečenú v teplákoch a botaskách ma hodili do pelotónu s chlapcami. V momente si ma všimli, pretože som išla vpredu s nimi. V ten deň ma Glajza zobral k nemu domov, dal mi nejaký dobrý bicykel, tuším cyklokrosový, a pamätám si, že mal prehadzovačku v riadidlách, a to bolo v tej dobe pre mňa niečo neskutočné. Okrem bicykla mi dal všetku výbavu, šortky, šušťáky a pre mňa, čo som pochádzala z chudobnej rodiny, to bolo obrovské šťastie. Na to si pamätám, akoby to bolo dnes.

Začala som trénovať na lepšom bicykli, takže som sa aj hneď zlepšila. Už v prvom roku sa mi celkom darilo aj na pretekoch. Boli sme na časovke do vrchu na Jankov vŕšok a už neviem, či som bola tretia alebo som možno aj vyhrala, ale bolo jasné, že aj na cyklistiku mám talent.

Aký bol tvoj prvý väčší úspech v cestnej cyklistike?

V roku 1989 som bola šiesta na Majstrovstvách sveta vo francúzskom Chambéry. Ale musím sa priznať, že ani neviem, ako som sa k tomu dostala. Išli sme tuším tri okruhy a jeden veľký kopec a nejakým spôsobom som sa ocitla za Longovou (víťazka). Ja som ale vtedy nemala ani potuchy, ani šajnu, ani ničoho – bola som v cyklistike taká popoluška.

Foto: Archív Evy Lowe-Orvošovej / Bikermag

Ale držala som sa Longovej, dokázala som to vydržať a dokonca som napokon nebola posledná ani v šprinte a podarilo sa mi vybojovať šieste miesto. Pomedzi to sme chodili na mnoho pretekov, rôzne etapáky, ale to už mám také pomiešané. Faktom je, že práve vďaka tomuto výsledku sa mi otvoril svet a všimli si ma aj v zahraničí.

Celý rozhovor s Evou Lowe-Orvošovou si prečítate v prvom vydaní magazínu Biker 2021, ktorý je už v predaji.

V rozhovore s Evou Lowe-Orvošovou sa dočítate:
  • Ako sa  dostala k cyklistike
  • Ako vyzeral život profesionálnych cyklistiek v komunizme i po páde režimu
  • Ako sa úplnou náhodou dostala k horskej cyklistke
  • Ako sa zrazu stala slávou, keď získala striebro na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike
  • Ako fungovalo sponzorovanie v tej dobe
  • Ako ju v roku 1993 zrazilo auto a chcela s cyklistikou skončiť
  • Ako vyhrala horské majstrovstvá Slovenska v deň svojej svadby
  • Prečo si musela účasť na olympiáde vyplakať
  • Ako sa dostala do USA, kde žije dodnes
  • Aký bol prechod zo života profesionálky na život matky

Pozrite si tiež

 

Zavrieť reklamu