Prekonal pľúcnu embóliu aj zlomeniny oboch zápästí. Michael Matthews predviedol na majstrovstvách sveta životný výkon
Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike, Montreal 2026 - muži elite. Foto: UCI / SWpix
Michael Matthews nepatril pred štartom cestných pretekov na majstrovstvách sveta medzi jazdcov, od ktorých sa čakal boj o dúhový dres.
Na náročnom montrealskom okruhu sa pozornosť sústredila na iných favoritov a Austrálčan bol skôr menom v širšom okruhu možných prekvapení. Po 273 kilometroch a viac ako 3500 výškových metroch však šprintoval o medailu.
Rýchlejší ako Matthews bol len Brandon McNulty, ktorý sa prenasledovateľom vzdialil 33 kilometrov pred cieľom.
McNultyho náskok sa v poslednom kole zmenšil na niekoľko sekúnd, no skupina za ním sa pri stíhaní nedokázala zorganizovať a Američan si napokon udržal 13-sekundový náskok. Matthews vyhral šprint o striebro pred Mathieu van der Poelom a po prejazde cieľom si zakryl tvár rukami.
„Ráno som manželke povedal, že chcem na trati nechať úplne všetko a potom byť na svoj výkon hrdý. Keď som prešiel cieľom, naozaj mi už nič nezostalo. Zakryl som si tvár rukami, pretože som takmer nedokázal uveriť tomu, čo sa práve stalo,“ povedal Matthews pre Eurosport.
Prečítajte si tiež
Dvakrát si myslel, že je po kariére
Pred rokom pritom Matthews riešil oveľa vážnejšiu otázku ako výsledok na bicykli a počas prípravy na Tour de France mu diagnostikovali pľúcnu embóliu.
Problémy s dýchaním najprv pripisoval alergii, no vyšetrenie ukázalo krvné zrazeniny v pľúcach. Ako neskôr opísal, lekári mu povedali, že pokračovanie v tréningu ešte jeden alebo dva dni mohlo mať smrteľné následky.
„Nikdy nezabudnem na výraz doktora, keď držal výsledky v rukách. Pozeral na mňa a hovoril: Ako je to možné? Toto predsa nemôže patriť človeku vo vašom veku a v takej kondícii. Celé pľúca som mal plné krvných zrazenín,“ povedal Matthews.
Po niekoľkých dňoch v nemocnici nasledovala trojmesačná liečba liekmi na riedenie krvi. Postupne sa vrátil k tréningu a už v predposledný deň liečby opäť štartoval na pretekoch. Na začiatku sezóny 2026 potvrdil návrat do formy víťazstvom na Gran Premio Castellón. Tešil sa na jarné klasiky, no krátko nato prišla ďalšia rana.
Piateho marca 2026 sa pri tréningu v Taliansku zrazil s hasičským autom. Zlomil si obe zápästia, utrpel aj ďalšie zranenia rúk a musel podstúpiť dve operácie. Nehoda ho pripravila o jarné klasiky a znovu ho čakala dlhá cesta späť do pretekov.
„Za posledné dva roky som si prešiel pľúcnou embóliou a myslel som si, že moja kariéra sa skončila. Na začiatku tohto roka som si potom zlomil obe ruky a znovu som mal pocit, že je koniec. Teraz som druhý na majstrovstvách sveta v cestných pretekoch. Úprimne, nemám slov,“ povedal po pretekoch.
Významnú časť jeho návratu niesla aj manželka Katarína. Po marcovej nehode mu pomáhala pri bežných činnostiach a podporovala ho počas rehabilitácie. Matthews na ňu nezabudol ani vo chvíli, keď stál v cieli s medailou na krku.
„Manželka bola pri mne každú chvíľu. Pomáhala mi obliekať sa a stále ma povzbudzovala, že ma v kariére ešte čakajú veľké veci. Aj teraz je tu a podporuje ma. Nedokážem jej dostatočne poďakovať za všetko, čo pre mňa urobila. Sama vie, že táto strieborná medaila patrí jej rovnako ako mne.“
Na Tour útočil, v Kanade zúročil skúsenosti
Austrálčan sa v lete stihol pripraviť na Tour de France. Do úniku sa dostal päťkrát, na etapové víťazstvo však nedosiahol. Jeho najlepším výsledkom bolo siedme miesto v deviatej etape.
Aktivita na síce Tour ukázala, že je opäť schopný pretekať naplno, predpovedať z nej však striebro z náročných majstrovstiev sveta mohol len málokto.
V Kanade sa pritom Matthews vie presadiť už roky. Klasiku Grand Prix Cycliste de Québec vyhral trikrát (2018, 2019, 2024) a triumfoval aj na Grand Prix Cycliste de Montréal (2018), na ktorej okruhu sa teraz bojovalo o titul majstra sveta.
Skúsenosť s miestnymi cestami mu podľa jeho slov pomohla rozpoznať, kde môže šetriť sily a kde ich musí využiť.
V elitných cestných pretekoch majstrovstiev sveta štartoval Matthews už štrnástykrát. Šiesty raz sa dostal do prvej desiatky a získal štvrtú medailu.
„Posledná šanca stať sa majstrom sveta“
Deň pred pretekmi oslávil 36. narodeniny a uvedomoval si, že pri budúcoročnom šampionáte v Alpách už nemusí dostať podobnú príležitosť zabojovať o titul.
„Myslím si, že toto bola pravdepodobne moja posledná šanca stať sa majstrom sveta. Mám preto zmiešané pocity, no zároveň musím byť hrdý na to, ako som sa dokázal vrátiť. Mnohí tvrdili, že tento okruh je nad moje možnosti. Druhým miestom som ukázal, že aj po všetkom, čím som si prešiel, stále patrím medzi najlepších na svete. V tejto chvíli to pre mňa chutí ako víťazstvo.“
„Keď si uvedomím, čím som prešiel ja aj celá moja rodina, samotný fakt, že tu teraz stojím, je výnimočný. Úprimne, či by som skončil prvý, alebo druhý, mám pocit, akoby som vyhral,“ dodal.
Pri stíhaní McNultyho mu prekážala spolupráca súperov
Matthews však neskrýval, že zlato bolo v závere na dosah. Keď sa prenasledovatelia priblížili k McNultymu, ich spolupráca sa rozpadla.
Austrálčan po pretekoch naznačil, že niektorí jazdci mohli prihliadať na vzťahy zo svojich profesionálnych tímov, hoci na majstrovstvách sveta reprezentovali rôzne krajiny.
„Medzi niektorými jazdcami bolo vidieť určitú spoluprácu,“ povedal pre Sporzu. Mená neuviedol, jeho slová však smerovali aj k situácii okolo Isaaca del Tora a McNultyho. Mexičan bol v stíhajúcej skupine, no obaja sú počas sezóny tímovými kolegami v UAE Emirates-XRG.
„Trochu jazdili spolu. Keby medzi jazdcami z rôznych reprezentácií fungovalo menej takejto tímovej spolupráce, McNultyho by sme dostihli. Stalo sa však to, čo sa stalo,“ dodal Matthews.
